Popis cesty:

13. Pravým zárezom (VI, A?) 3h.?
F. Gras, S. Trobisch, 28.8.1960

Okolo tejto cesty sú trochu nejasnosti v sprievodcoch. Historicky je však táto cesta zaujímavá z hľadiska toho, že ide v podstate o prvý priestup samotnou JZ stenou Jastrabej veže. Kroutilov sprievodca píše-podrobnosti neznáme. Kostovský má na schéme steny a schéme cesty "Machnik-Preyzner" naznačený smer križujúci Rio Grande a stenu až k rampe nad Dieškovým komínom. Cesta bola uverejnená v Krásach Slovenska v roku 1968, S. Samuhelom ako VI (s použitím skôb na postup), ktorý publikoval aj slovný opis ovšem smer cesty zakreslený do steny je naznačený kútom, ako kombinácia ciest Machnika dole (14) a Pietrzaka (15) hore (ovšem publikované skôr ako boli lezené spomínané dve cesty). V Previsnutej revue je cesta klasifikovaná ako IV, a smer je naznačený ako publikoval Samuhel (zrejme prebrané od neho z tlačovou chybou v klasifikácii). Paryski v 24 časti uvádza tento výstup pod číslom 3732 a naznačuje smer ako Kostovský (ktorý to pravdepodobne prebral z WHP). Podľa slovného popisu od Samuhela je však tento smer najpravdepodobnejší.
Popis: V pravej časti steny pomocou skôb cez zráznu skalnú rampu doprava až do blízkosti hrany. Ďalej stenou (kosodrevina), držiac sa doľava 2 dĺžky lana. Križujeme starú cestu. (pozn. Rülke), Trochu doľava k plochému zárezu. Ním hore a doľava na trávnaté stanovište. Šikmý traverz doľava na skobách k ďalšiemu (nevýhodnemu) stanovišťu. Potom doľava k výraznej trhline. Veľmi ťažko cez previs a trhlinou 40 m až na jej koniec. Pásom doľava k malému pilieru a ešte doľava k záverečnému žľabu. Ním priamo hore na veľkú rampu.

z Prelezu R. Lienertha a spol. s napojením na cestu 15:„Nejtěžší je první délka, pak už leze člověk podle citu a lezení není obtížnější než 5 UIAA, zato v úžasné skále. Rozhodně jedna z nejhezčích cest, co jsme kdy v Tatrách lezli.