Popis cesty:

2. Komín Z-SZ (IV-V) 1h.
M. Zajaczkowski, H. Pomorska, D. Milechman 4. 8.1936

Komín pretína stenu v SZ stene trochu vpravo od spádnice vrcholu. Priamo komínom (lámavé) na suťovú terasu, ktorá ho prerušuje v polovici. (Tu križuje cestu výstup č.3). Pokračujeme komínom až na pravý okraj suťovej terasy kde prechádzajú varianty cesty č.1. Potom spolu s cestou 1c.
Komín je známy pre nevyjasnenú tragickú smrť W. Stanislawského a W.Wojnara pri pokuse o výstup dňa 4. 8. 1934.

Medzi tatranskými nunatakmi je horolezeckou tragédiou známy Kostolík, ktorú opísal W.Žulawski v knihe Sygnaly ze skalnych šcian. Stredne ťažkým terénom – po SV hrebeni – horolezci vystúpili na Kostolík už v roku 1905. Na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia nastupovala do najobtiažnejších tatranských stien nová generácia horolezcov, s vekovým priemerom okolo 25 rokov. V jej čele stáli najmä Wieslaw Stanislawski a Wawrzyniec Žulawski, známi mimoriadne ťažkými prvovýstupmi v západnej časti Galérie Ganku, Západnou stenou Lomnického štítu, v severných stenách a na pilieroch Mengušovských štítov, SZ stenou Žabieho Mnicha, SV stenou Mnicha, v Severnej stene Malého Kežmarského štítu. Svojimi výkonmi riešili posledné veľké horolezecké problémy Vysokých Tatier. V lete r. 1933 W.Stanislawski, spolu s Witoldom Wojnarom a Justynom Wojsznisom úspešne absolvovali v priebehu dvoch týždňov niekoľko ťažkých horolezeckých výstupov v oblasti Batizovskej a Kačacej doliny. Bola to príprava na ešte obtiažnejšie prvovýstupy a diretissimy, ktoré Stanislawski a Žulawski chceli spoločne podniknúť v auguste. Trojica sa rozdelila 4. augusta v Batizovskej doline., Stanislawski s Wojnarom chceli skúsiť prvovýstup Západnou stenou Kostolíka, Wojsznis sa vracal cez Kačaciu a Bielovodskú dolinu do doliny Roztoka, kde sa trojica mala večer stretnúť, aj so Žulawského skupinou. Namiesto radostného stretnutia sa začalo hľadanie, končiace až pod Kostolíkom, kde ležali mŕtvi, doráňaní Stanislawski s Wojnarom. Ešte boli naviazaní na lane, Stanislawski mal na jednej nohe horolezeckú topánku, druhá ešte bola vo vtedy bežnej plátenej lezačke, s plstennou podošvou, popretkávanou povrazom. Tragédia podnietila veľa dohadov. Najpravdepodobnejšou je verzia, že po úspešnom výstupe, pri Stanislawského prezúvaní sa horolezci nešťastnou náhodou zrútili. Prečo ešte boli naviazaní na lane ? Prvovýstup zostal nedokázaný. Podaril sa presne pri treťom výročí tragédie.