Popis cesty:

6. Medviďova cesta (9+)
Projekt Martin Medviď 1991.
Dokončenie projektu M. Medviď, Michal Pleidel, jeseň 2019
Celkovo má cesta okolo 160m, 5 dĺžok, (6+/7-,6+/7-,9+/10-,9-,6+/7-)

Fototopo
Foto z lezenia

Story: Tohoto leta (2019) sa autor cesty Martin Medviď s Michalom Pleidelom rozhodli túto záhadnú cestu objasniť. 28-ročnú históriu vzniku cestu opisal Mišo Pleidel v reporte Medviďova cesta 1991-2019.Niekedy na jar tohto roku som vyprovokoval Medveďa, ktorý sa po 27 rokoch opäť začal pohrávať s myšlienkou dokončiť svoj projekt v možno najkompaktnejšom tatranskom pancieri. Je to starý príbeh, ktorý vystačí na samostatný článok, aj búrlivú debatu pri pive, skúsim teraz len stručne o samotnom lezení.
Základnú ideu cesty zhmotnil Medveď niekedy v roku 1991, za asistencie svojej priateľky / teraz už manželky Janky, a to dĺžkou v prostriedku steny kde zanechal pri pokuse 5 ks zhora navrtaných pestrov, a jeden nie celkom citlivo očistený chyt. Po vlne kritiky, sa Medveď projektu vzdal, a ponúkol ho na zrušenie, prerobenie alebo čokoľvek, ale napriek tomu sa táto linka za takmer 30 rokov dočkala len jedného vážnejšieho pokusu - Miro Piala (200?), ktorý reportoval obtiažnosť kľúčového miesta okolo 9+ UIAA.Po niekoľko mesačnom posúvaní termínu z dôvodu pracovnej vyťaženosti sme sa nakoniec až v polovici septembra ocitli pod stenou. Dokončiť cestu sme sa snažili aj napriek jej histórii čo možno najčistejším spôsobom, prvé dve dĺžky ma pustili aj s vŕtačkou na krku štýlom OS. Pekné lezenie od prvého metra po posledný, dve kľúčové miesta týchto dĺžok sú do 7-. Dokopy som v nich zanechal tri skoby a tri postupové nity. K doisteniu treba vziať sadu friendov. Tretiu dĺžku sme už v zásade rešpektovali ako bola vytvorená, akurát sme ju doistili tak, aby bola bezpečná, a aby kľúčové miesto, ktoré je výrazne ťažie bolo možné háknuť za A1. V 40m dĺžke je potrebných 10 expresov, aj s háknutím je v nej povinné lezenie okolo 8, na záver ešte neskutočný mantel na „honoldovu policu“ kde sa štanduje tak za 8+ až 9-. Medveď v tejto dĺžke nasúkal pár nádejných pokusov o voľné prelezenie, jej obtiažnosť bude možno blízko k 10 UIAA. Štvrtá dĺžka začína priamo cez tažkú platničku s nástupovým bouldríkom tak cca za 9- a pokračuje s krásnym chytovatým lezením pomedzi strechy previsu. Tesne pod previsom som natĺkol tutovú skobu a v jeho strednej časti nit, okrem toho sa dá dobre doistiť menšími friendami a ballnutmi. Lezenie tejto dĺžky bude tak za 8 až 9, presnejšie zistíme o dôkladnom očistení od lišajníkov pri pokuse o voľný prelez. Cestu sme zavŕšili krátkou vychutnávacou dĺžkou vo vrcholových platniach piliera, vŕtal som ju z háčikov a na voľné lezenie už nebo čas, ale odhadujem ju niekde do 7-, v dĺžke sú tri postupové nity a je potrebné vziať aj pár friendov. Cesta končí v poslednom štande cesty Kývala-Orolín-Zeitler odkiaľ sa dá pokračovať po hrebeni na vrchol. Celkovo má cesta okolo 160m, 5 dĺžok (6+/7-,6+/7-,9+/10-,9-,6+/7-) všetky štyri nové dĺžky sme vytvorili odspodu. Prelezuchtivých ešte poprosíme o trpezlivosť kým autori nedajú pokus o voľný prelez a tiež z bezpečnostných dôvodov musíme poslať do doliny tú 5m veľkú šupinu čo vyzerá ako raja, a aj skontrolovať niektoré istenia. Určite budeme informovať.