Vysoké Tatry - Capia veĹľa VeÄľká - 2325 m

Popis - štítu:
Malá a Veľká Capia veža tvoria nad Mengusovskou dolinou jeden celok spojený cestami vo Východnej stene. Sú zakončením hrebeňa Bášt, ktorý začína Patriou a končí v Baštovom sedle pre Hlinskou vežou. Malá Capia veža je oddelená od Zadnej Bašty Vyšným Baštovým sedlom a od Veľkej Capej veže ju oddeľuje Capia štrbina. Vyššia Veľká Capia veža má dva vrcholy Južný a Severný. Severný vrchol spadá hrebeňom (II) do Baštového sedla. V stena Capích veží je asi 350 metrov vysoká, má v hornej časti trávnato-skalný charakter, a tak poskytuje možnosti hlavne na zimné lezenie. SV stena je asi 250 metrov vysoká, lámavejšia a od V steny oddelená markantným pilierom. Západné steny Capích veží nad Mlynickou dolinou majú menej strmý charakter. Prístup pod Capie veže - podobne ako u Zadnej Bašty : Od Popradského plesa modrou značkou do Mengusovskej doliny, smerom na Hincove plesá. Pod začiatkom prudkého stúpania, kde začínajú serpentíny, odbočíme zo značky doľava a pokračujeme vyšliapaným chodníčkom do Satanovej dolinky. Sutinovým svahom pod V stenu. Pod SV stenu pokračujeme doprava, popod najnižší výbežok pravého piliera, za ktorým sa dvíha suť smerom do ústia žľabu spadajúceho z Baštového sedla. Suťou pod SV stenu. (1 a 3/4 hod.).

Zostup zo štítu:

Najjednoduchší zostup je Z žlabom do Mlynickej doliny. Chodecký terén predstavuje aj Z žľab z Capej štrbiny. Na stranu Mengusovskej doliny je možné zostúpiť hrebeňom na Baštové sedlo (II) na výšvih Hlinskej veže (I) odtiaľ lávkou - zostupným traverzom v jej východnej stene, ktorá smeruje do Hlinského sedla. Lávku opustíme asi v strede východnej steny Hlinskej veže a zostupujeme žlabom, ktorý vedie S -ovite ponad komín Baštového sedla, z doliny až k jej vrcholu. Alebo ťažšie - pokračujeme rampou až do Hlinského sedla a potom doprava žlabom, ktorý stúpa zo Satanovej dolinky. V zime lavinózne.

1. Grószova cesta (III, II) 3h.
A. Grósz, Marcell Schein, Miklós Schein, 23. 7. 1922
1 zima: I. Gálfy, I. Urbanovič, čiastočne počas výstupu č. 3.
Vzhľadom k mixovému terénu vo výstupe, vhodné na zimu.

1a. Variant v strednej časti výstupu.
S. Samuhel, L. Vestenický, 30. 4. 1967

2. Ľavou časťou (V) 3h.
M. Jílek, M. Varga, 16. 8. 1956
Nástup Grószovou cestou, mixový terén.

3. Gálfy - Urbanovič (IV-V) 4,5h.
I. Gálfy, I. Urbanovič, 12. 2. 1959.
Nástup Grószovou cestou, potom výstup traverzuje platňovitým žliabkom šikmo doprava. Dĺžku lana hore a doľava na trávniky pod vrcholovým žlabom do Capej štrbiny. Žlabom hore. Pekná zimná cesta vedúca do Capej štrbiny.

4. Stredom steny (V, VI, A0) 6h.
A. Migocki, Z. Kursa, 7. 8. 1969.

5. Studničkova cesta (V, hore III) 5h.
K. Hauschke, Z. Studnička, 15. 4. 1962.
K prvovýstupu existuje len málo podrobností. Nástup je vľavo na výraznom čiernom pilieri, ktorý rozdeľuje stenu. Pilierom hore až na ľahší trávnatý terén.

6. Zárezom (V, A0? hore III) 3h.
I. Gálfy, P. Vavro, 15. 8. 1961
Vpravo od piliera cesty 5, je markatný zárez, ktorým vedie výstup. Nástup po vodou omytých skalách, hore, potom doľava na stupne pod kolmým kútom. Najprv rovno žliabkom, potom doľava na trávnaté stupne pod previs. Previsom po skobách asi 3m (A0) a doprava do komínika pod ďalší previs. Preliezame ho po ľavej strane na plošinku nad ním. Ďalej pokračujeme priamo zárezom asi 60m, kde sa stáča doľava. Ďalej ním až na trávniky pod vrcholovou stenou. Trávnikmi mierne doľava a potom po stienkach vľavo od kolmého kúta smerujeme doprava na vrchol.

7. Apollo 11 (VI, A1) 7h.
J. Maczka, M. Rusinowski. 18. 7. 1969
Zimný pokus Lukešovci už v roku 1965
Cesta vedie hore do vhĺbenia medzi vrcholy. Spolu s cestou Lukešovcov sa v dolnej a hornej, menej podstatnej, časti výstupu čiastočne prelínajú. Kĺúčovú previslú bariéru v prostriedku steny však prekonávajú rozdielne.

8. Cesta Lukešovcov (V+, A2-A3) 8h.
Č. Lukeš - Z. Lukeš, 29. 7. 1969
1. zima: L. Hraško, 21.-22. 3. 1973
Spolu s cestou Apollo 11 sa v dolnej a hornej, menej podstatnej, časti výstupu čiastočne prelínajú. Kĺúčovú previslú bariéru v prostriedku steny však prekonávajú rozdielne.

9. SV pilier (V) 3,5h.
O. Bublík, A. Puškáš, 11. 9. 1954
V a SV stenu Veľkej Capej veža rozdeľuje markantný pravý pilier. Ním vedie výstup. Nástup za pätou piliera, v žlabe vedúcom do Baštového sedla. Prvý výšvih piliera obchádzame vo vlhkej a rozlámanej stene, až prídeme do vytláčajúceho lámavého zárezu, ktorý smeruje doľava na pilier už nad jeho prvým výšvihom. ďalej po hrane piliera v pevnej skale na vrchol.

9a. Nástupový variant na pilier
I. Gálfy, I. Urbanovič, 20. 4. 1962 (1. zima)
Tzv. Variant Hierzyka - J. Hierzyk, Z. Kursa, 8. 6. 1968, je totožný z Gálfyho variantom.

Od päty piliera asi 80m žlabom do Baštového sedla. 20m stienkou na trávnaté stupne a až na ich koniec. Previslou trhlinou 4m na stupeň, 6m hore, potom doprava pod strmú platňu vľavo. Pomocou škár v nej doľava na stupeň a asi 6m hore na ľahší terén. Ním hore, doprava pod kolmú platňu s trhlinou. Trhlinou priamo hore cca 15m (V) a ďalej na hranu piliera. Hranou spolu s pôvodným výstupom po pilieri na vrchol.

10. SV stena - vhĺbením (V-) 5h.
B. Kadlčík, J. Kráčalík, J. Kulhavý, P. Slováček, 30. 6. 1979.
Použili 10 skôb. Nástup do SV steny nad nástupom Bublíkovej cesty pilierom. Po prejdení hrany piliera sa výstup napája na hornú časť cesty Apollo11, vedúcu medzi vrcholy.

11. SV stena - prostriedkom (V, A1) 7h.
J. Holec, B. Kadlčík, 19.10. 1975. 15 skôb. Cesta prekonáva previslú bariéru v SV stene.

12. SV stena - pravou časťou (VI-, A1-A2) 10h.
A. Migocki, Z. Kursa, 14.-15. 8. 1970.
Cesta oblieza previslú bariéru spomínanú v ceste 11, z pravej strany.

13. Baštové sedlo (IV-V)
Z. Klemensiewicz, J. Maslanka, 23. 7. 1905 (III)
1 zima: Z. Kozlowski, M. Karpiski, J. Zarebski, 14. 3. 1955
2 zima: F. Pašta, 22. 3. 1956

Sedlo je medzi S vrcholom Veľkej Capej veže a Hlinskou vežou. Žlab meria asi 180 m. Jeho konfigurácia sa časom zmenila, takže v lete je výstup ťažší ako III. pri prvovýstupe. Lámavá a nebezpečná skala. V zime snehom vypnený žlab s pretekajúcim ľadom. Cesta je vhodná skôr na zimu.