Vysoké Tatry - Gerlachovská veža - 2642 target= m

Popis - štítu:

Najvýraznejšia veža v hrebeni masívu Gerlachovského štítu, oddelená od neho Batizovskou priehybou a od Kotlového štítu - štrbinou Za Kotlovým štítom. Do Batizovskej doliny spadá nevýrazným úbočím, ktoré smeruje do Batizovského žľabu. Do Velickej doliny - Hornej Kvetnice spadá dvoma piliermi, medzi ktorými je výrazné vhĺbenie. Vo vrcholovej časti Gerlachovskej veže sa obidva piliere spájajú. Z opísaných výstupov č.5-7 ide priamo na vrchol iba výstup pravým pilierom (Stanislawského cesta), ostatné vyúsťujú pod vrcholom do žliabku Kienastovej cesty a ňou dosahujú Batizovskú priehybu. Zľava je stena ohraničená Krčmárovým žľabom, sprava systémom žliabkov spadajúcich z Gerlachovského sedla. Stena Gerlachovskej veže je najmohutnejšou časťou celého masívu východnej steny Gerlachu.Pozri tiež V stena Gerlachovského štítu. Prístup pod stenu - turistickým chodníkom zo Sliezského domu smerujúcim na Poľský hrebeň cez Kvetnicu až k Dlhému plesu. Tu odbočíme doľava pod stenu.

Zostup zo štítu:

Zostup z Gerlachovskej veže - hrebeňom do Batizovskej priehyby(II) ďalej pozri zostupy z Gerlachovského štítu.

1. Paryského cesta (II) 2,5-3h.
W.H.Paryski, J.W.Žulawski 23.8.1954. Niektoré časti už skôr.

Traverz celého masívu Gerlachu od Kvetnicovej veže z Velického žľabu až po Gerlachovské (Tetmajerove) sedlo. Cesta je najbezpečnejšou variantou prístupu pod V stenu Gerlachovského štítu. Od Sliezskeho domu ako výstup Velickou próbou na Gerlachovský štít (Pozri tam pod zostupmi), až nad prah Velickej próby. Ďalej stále vpravo od žľabu hore až do polovice jeho výšky (1 a 1/2 hod.). Tu šikmo doprava na trávnato-sutinovú lávku pretínajúcu zrázy Čertovej veže tesne nad jej V stenou. Lávkou cez sedielko SV rebra a dole krátkym pieskovým žlabom do Krčmárovho žľabu. Prekročíme žlab (v lete pozor na sneh a pád kameňov, v zime lavinózne) a na druhej strane okrajovou stienkou na ďalšiu lávku, ktorá je pokračovaním predchádzajúcej. Tu je cesta zhodná s Kienastovou cestou ktorá neskôr odbočuje hore do Batizovskej priehyby. Lávkou mierne hore pretíname obe V rebrá Gerlachovskej veže a napokon zostúpime priamo pod úpätie hornej časti V steny na lávku (1 hod., II) Pokračujeme lávkami šikmo vľavo hore až na Gerlachovské sedlo. Je možné ľahko zostúpiť aj smerom šikmo dole do kotla pod sedlom. Aj v lete často sneh. Pod sedlom nebezpečie pádu kameňov v zime lavinózne.

2. Krčmárov žľab (II-III) 2-3h.
L.Darmstädter,A.Otto,H.Stabeler 22.7.1899

Krčmárov žľab (800m) strmo spadá z Lavínovej lávky - úzkeho sedla medzi Kotlovým štítom a Čertovou vežou. Aj v lete je často vyplnený snehom. Obtiažnosť závisí od stavu snehu; pri nižšom stave snehu je predelený veľkým skalným prahom. Vystupujeme ľavou časťou do 4/5 výšky. Odtiaľ dnom, alebo vľavo drobivými skalami. Nebezpečenstvo padania skál a lavín. Predstavuje prístup pre cesty 3,4,8. Bezpečnejší prístup k uvedeným cestám Paryského traverzom.

3. Samuhel - Ždiarsky, snehovým žlabom 2h.
S.Samuhel, F.Ždiarsky 16.4.1961,

Snehová túra -lezené za zimných podmienok Nástup Krčmárovým žlabom. Kúsok nad jeho polovicou odbočíme do výrazného snehového žľabu smerujúceho šikmo doprava. Po snehu na vrchol.

4. Prostredným rebrom (V-III) 3,5h.
P.Rajtár, F.Ždiarsky 19.6.1961

Prostredným rebrom steny. - Pod prostredné rebro Krčmárovým žľabom až nad skalný prah a doprava rozlámanou lávkou na širokú rampu, ktorá sa tiahne hore rovnobežne so žľabom. Rampou ľahko hore až pod rebro. Na rebro vystúpime tesne zľava ukrytým žliabkom, ďalej cez vytláčajúce bloky hore a zárezom doprava pod obrovskú hladkú platňu, vľavo hore uzatvorenú obrovským strechovitým previsom. Pravou stranou platne, puklinou priamo hore a vzporom (V) na skalnú plošinku. Z plošinky doľava cez odpuknutý blok pod pravý okraj spomínaného previsu, stanovište. Vpravo od previsu pod kolmou stenou puklinou hore a za hranou steny doľava hore cez previs na trávnatú plošinu. Z plošiny tesne zľava až na štrbinku v rebre. Tu sa končia tažkosti. Rebrom ďalej hore až pod čierny výšvih. Na výšvih tesne zľava komínom, a ďalej už ľahšie na vrchol Gerlachovskej veže.

5. Ľavým pilierom (V-III) 5h.
Prvý výstup traverzom a cez zvislú časť piliera M. Matras - Z. Studnička, ďalej po variante č. 5a spoločne s družstvom I.Gálfy, J.Psotka,P.Plašil,I.Urbanovič 21.3.1962.

Prvý výstup sa uskutočnil v zimnom období. Nástup traverzom po rampe z Krčmárovho žľabu až pod zvislý výšvih piliera. Potom žliabkom, ďalej priamo cez zvislý výšvih na miernejší terén. Potom stále po hrane piliera až na miesto, kde sa stretá s Kienastovou cestou. Odtiaľ doľava cestou Stanislawského na vrchol Gerlachovskej veže alebo doprava žliabkom na Batizovskú priehybu.

5a - Variant vl'avo od zvislej časti piliera.(III-IV)
Tento variant vznikol v situácii, keď sa v stene stretli dve horolezecké družstvá s cieľom urobiť prvovýstup. Variant obchádza zvislý výšvih a nastupuje asi 30 m vľavo od neho. Tri dÍžky lana najprv priamo, potom mierne doprava na ostrie piliera. Po pilieri ako pri č. 5. Prvovýstup:I.Gálfy, J.Psotka, P.Plašil, I.Urbanovič 21.3.1962. Od stretnutia na pilieri obidve družstvá spoločne.

5b. Variant po pilieri priama zdola (IV) 6h.
Nástup vľavo od vhĺbenia cez trávnato-skalné stienky priamo hore na široký trávnatý pás a ním pod zvislý výšvih piliera. Ďalej ako pri č.5 Variant urobili pri prvom letnom výstupe celým pilierom. J.Klauznicer, A.Pietraszek, Z.Siermiňski, A.Szemis 8.8.1967.

6. Cesta vhĺbením (V-III) 6h.
I.Gálfy, I.Urbanovič, 26.2.1961 Leto: M.Kriššák, I.Mátray 12.6.1966.

Prostredným vhĺbením medzi piliermi. Výstup vedie nápadným vhlbením, ktoré sprava ohraničuje pilier Gerlachovskej veže-Stanislawského cesta. Nastupujeme v žliabku na začiatku vhĺbenia. Previsnutý prah obchádzame po ľavej strane. Vhĺbením priamo hore až pod druhý prah. Tento je previsnutý a zdolávame ho kútom po pravej strane. Opäť vhĺbením k tretiemu prahu. V jeho ľavej strane hore do horného pokračovania vhĺbenia. Teraz ľahšie až pod štrbinu medzi vežou a vrcholom Gerlachu. Asi dĺžku lana pred štrbinou-stienkou priamo na vrchol veže. Možno tiež ísť priamo na štrbinu.

7. Stanislawského cesta pravým pilierom (IV) 7h.
J.Gnojek, W.Stanislawski, T.Pawlowski, 7.7.1930; Zima: I.Bajo, Z.Kysilka, 27.2.1960; Info: APIV/21

Stanislawského cesta, viac-menej pravým pilierom steny. V severovýchodnej stene Gerlachovskej veže vidíme dve rebrá, ktoré oddeľuje žliabok. Vystupujú zo steny asi 100m pod vrcholom veže a zanikajú v dolných zrázoch. Výstup vedie v podstate po pravom rebre. Nástup pri päte rebierka. Chrbtom rebierka a tam, kde zaniká, trhlinou 80m priamo hore na začiatok čiastočne trávnatej, čiastočne plochej rímsy. Zostupujeme po nej kúsok doľava, 35m, až k miestu, kde je možno prekonat 15m pás previsov nad nami. Potom trávnatým žliabkom priamo hore k dolnému okraju terasy v stene. 30m po terase, potom 70m doľava na ostrie pravého rebra steny. Stále blízko žliabku medzi obidvoma rebrami, hlavný žliabok, 25m hore, nakoniec ľahko doprava k miestu, kde je ostrie hrebeňa prehradené hladkou platňou. Doprava na trávnatú rímsu, potom znova doľava do drobivej trhliny. Ňou 10m hore do škáry medzi odštiepeným balvanom a stenou, ťažko. Z balvanu 3m veľmi ťažko stenou hore, potom 15m kúsok doľava, nakoniec vodorovne doprava na pevné rebierko. V jeho ľavom boku niekoľko metrov veľmi ťažko hore, potom prekročíme ostrie rebierka doprava a cez trávnatý žliabok na ďalšie rovnobežné rebierko. V ľavom boku, potom hranou tohto rebierka 20m hore na sutinovú plošinu. Cez ňu potom v ľahkom žliabku 40m priamo hore, nakoniec doľava na znova schodné pravé rebro steny. Z neho 45m šikmo doľava do žliabku, nie je to ešte hlavný žliabak, ktorým vystupujeme 50 metrov. Tam, kde sa žliabok končí, 60m oblúkom doľava, nakoniec cez hladkú platňu, na rozsiahlu sutinovú terasu v hlavnom žliabku. Cez terasu, potom trávnatým žliabkom doprava znovu na hranu pravého rebra. Stále kúsok v ľavom boku 60 metrov hore až na plošinku pod vysokým výšvihom. Zostupujeme z rebra na sutinu vpravo, pričom vylezieme pozdĺž pravého okraja, po stienke 10m priamo hore. Nad ňou trávnatá a skalnatá rímsa. 20m doľava a v pravom boku rebra komínu, podobnou trhlinou 50m hore na sutinové vhĺbenie. Ešte niekoľko desiatok metrov doľava a sme na značne ľahšom teréne. Odtiaľ, alebo sutinou pokrytými skalami vpravo od hlavného žliabku, alebo žliabkom do sutinového kotla, kde hlavný žliabok, i obidve rebrá, ktoré ho sprevádzajú, sa tratia v štítovej stene. Doľava na ľavé rebro, ktoré dosiahneme práve v mieste, kde vrastá do steny, 45 metrov. Odtiaľ cez ťažkú drobivú štítovú stenu priečne doprava smerom na vežičku, ktorá je i z doliny dobre viditeľná a podobá sa zobáku, 30 metrov. Nie celkom až k nej, ale najprv kúsok vľavo, potom doprava, ťažko, 30m hore na sutinovú plošinu. Stena sa tu zužuje v hrebienok. Z terasy doľava na ostrie hrebienka, potom alebo ostrím, alebo stále v ľavom boku, dosť ťažko, 50m priamo hore na vežu.Tento výstup je ideálny skôr na zimné lezenie.

8. Kienastova cesta (II) 3h.
F.Kienast, J.Breuer,U.P.Spitzkopf, 1.8.1907.

Do polovice výšky Krčmárového žľabu. Z neho doprava cez skalky a trávy na širokú lávku - viď Paryského cestu až k veľkej terase v stene za rebrom Gerlachovskej veže. Z terasy strmým skalným žliabkom priamo hore na Batizovskú priehybu. alebo možno zostúpiť pod hornú časť V steny Gerlachovského štítu. Praktické v zime ako prístup pod V stenu Gerlachu, ak nie je Krčmárov žľab lavinózny.

9. Jílek - Sláma (V-IV) 3h.
M.Jílek, J.Sláma, 24.1.1957

Priamo na sedlo (Batizovskú priehybu). - Vpravo od severovýchodného piliera sa vrývajú na Gerlachovskú vežu do steny krátke široké žľaby, z ktorých je možno vyššie prejst do žľabu, spadajúceho z Tetmajerovho sedla. Nástup v ľavom kúte rokliny, kolmým žliabkom 20m (V.) do snehového žľabu. Žľabom stále hore cez dva skalné prahy (IV), držiac sa stále steny piliera Gerlachovskej veže. V polovici cesty sa žľab rozširuje na široké snehové pole vedúce pod V stenu Gerlachovského štítu. Ďalej odbočíme doľava, žlab sa zužuje a končíme v Batizovskej priehybe podobne ako Kienastova cesta. Lezené len za zimných podmienok, dolná čast V, dva prahy IV, ďalej po snehu.

10.Darmstädterova cesta (II) 2-3h.
L. Darmstädter, H.Stabeler, 23. VII. 1899;

Značkovanú cestu na Poľský hrebeň opúšťame za Dlhým plesom. Zostúpime kúsok na dno doliny, potom vystupujeme cez sneh a kamene pod roklinu, ktorá zbieha zo sedla. Roklina sa končí nad dolinou asi sto metrov vysokým pruhom skál, ktorý je prerušený štyrmi žliabkami - komínmi. Druhým od juhu kus hore, potom do steny, ktorá ohraničuje žliabok zľava, nakoniec po rebre medzi prvým a druhým žliabkom k hornému lemu skál. Ďalej po svahu v širokej rokline, ktorá spadá zo sedla, najčastejšie vyplnená snehom. Priamo roklinou, alebo vpravo od nej po skalách hore. Dôjdeme tak v polovici žľabu do kotla pod strmým snehovým poľom. Ďalej v skalách na sedlo. Zima: Na snehu, okrem dolného skalného prahu. Pri zostupe nad prahom je tažká orientácia. Pozor na lavíny a padanie kameňov!