Vysoké Tatry - GerlachovskÄ‚Ëť štĂ­t - 2655 target= m

Popis - štítu:

Najvyšší štít Vysokých Tatier a Karpatského oblúka. Vrchol rozsiahleho masívu tvoriaceho postrannú rázsochu. Od Zadného Gerlachu v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier ho oddeľuje Gerlachovské (Tetmajerove) sedlo (2593 m). Jeho vodorovný vrcholový hrebeň má najvyšší bod na JV konci označený železným krížom. Ďalej na JV pokračuje hrebeň cez Batizovskú priehybu na dvojitú Gerlachovskú vežu (2642 m). Nasleduje zubatý hrebeň vybudovaný z veľkých blokov po Kotlový štít (2601 m). Na ňom sa hrebeň rozdvojuje a svojimi dvoma vetvami uzatvára charakteristický Gerlachovský kotol. JV vetva hrebeňa pokračuje, stále sa zvažujúc, cez Lavínovú lávku (2545 m), trojzubú Čertovu vežu, sedielko nad Kotlom (2425 m), tri Čertove zuby a končí sa na výraznom vrchole Kvetnicovej veže (2433 m). Tu stráca hrebeň horolezecký ráz a postupne prechádza v sutinové úbočie s niekoľkými hrbmi. JZ vetva hrebeňa ide z Kotlového štítu cez Štrbinu pod Kotlovým štítom a päť nevýrazných veží, zvané Dromedárov chrbát, ktorý sa končí nad Batizovským plesom. Masív Gerlachovského štítu je pre svoju členitosť, množstvo žľabov a rebier orientačne veľmi náročný. Z turistického hľadiska výstup na vrchol, i keď je sprístupnený z dvoch smerov železnými reťazami, patrí k najťažším výstupom v Tatrách. Pre horolezcov je príťažlivá jeho V a JZ stena, ktoré poskytujú lezenie neobvyklej dĺžky prevažne v pevnej skale.

V stena je obrátená do Velickej doliny a má dve odlišné časti : dolnú, asi 350 metrov vysokú, ktorá je prevažne sutinovým úbočím s viacerými prahmi a skalnými chrbtami. Tiahne sa ňou V žľab Gerlachovského - Tetmajerového sedla. Ľavú časť ohraničuje Gerlachovská veža z jej piliermi. Horná časť, asi 250 metrov vysoká, je súvislou stenou z jednoliatej pevnej skaly tvaru päťuholníka.
Prístup pod štítovú V stenu Paryského cestou, Kienastovou cestou alebo Darmstädterovou cestou - pozri Gerlachovskú vežu.

JZ stena je pomerne úzka stena; tvoria ju dva piliere a nimi zovretý hlboký komín. Meria asi 400 metrov a vrcholí v trojuholníkovej veži - Veľká Gelachovská stráž, ktrorá tvorí styčný bod oboch pilierov. Z nej sa tiahne k vrcholu Gerlachu pokračovanie ľavého piliera - 100 m.dlhý mierny hrebeň. Ľavý pilier (hlavný) vyrastá z doliny kolmým výšvihom štíhlej veže, Malej Gerlachovskej strážnice. Za touto vežou nasleduje úzka štrbina, Nižný Gerlachovský priechod a nad ňou súvislá časť piliera, ktorá má viacero hrotov až na výrazné sedielko tesne pod Veľkou Gerlachovskou strážou, zvaná Vyšný Gerlachovský priechod. Z tohto sedielka spadá na JZ spomínaný hlboký komín, ktorý v dolnej časti tvorí veľké jaskyne oddelené vysokými prahmi. Pravý pilier (postranný) meria asi 200 metrov. Nezačína sa v Batizovskej doline, ale až nad dolným zlomom Batizovského žľabu. Je kratší a má štyri veže. Najvyššia z nich je veža JAMES oddelená od Veľkej Gerlachovskej stráže hlbokou štrbinou, Batizovským priechodom, ktorý spája s Vyšným Gerlachovským priechodom vľavo sutinová polica a doprava spadá krátkou rínou do Batizovského žlabu. Info:V.Tatarka Jamesák 4/86 a J.Gurník Jamesák 6/99,
Prístup pod JZ stenu. Od Sliezskeho domu Magistrálou (červená) k Batizovskému plesu (1 a 1/4 h.). Od výtoku plesa popri pravej strane na druhú stranu - znateľný chodník - medzi obrovské morénové balvany. Cez ne na dno doliny na trávnatú vyvýšeninu, ktorá sa tiahne do vnútra Batizovskej doliny, až po platňovité steny padajúce z terasy v doline. Tu doprava sutinovým, vyššie trávnatým úbočím, ním hore na terasu pod Batizovský žľab a šikmo vpravo hore pod JZ stenu (2 h.).

Zostup zo štítu:

Zostup Batizovskou próbou (I), najpraktickejší a najrýchlejší z vrcholu Gertachovského štítu; 1 hod. Z vrcholu na JZ roklinou pomocou reťazí na dno Batizovského žPabu, ktorý zbieha z Batizovskej priehyby na JZ a v dolnej časti sa láme kolmým 100-metrovým prahom do Batizovskej doliny. Žlabom zostupujeme (ak nie je v ňom sneh) celou hornou tretinou až na výrazný skalno-sutinový chrbát, ktorý ho delí na dve ramená. Ak je v žľabe sneh, ideme smerom ku štrbine pod Kotlovým št. traverzujeme JZ rebro Gerlachovskej veže do ďalšieho žľabu. Ním zostupujeme po strmých skalách až na spomenutý skalno-sutinový chrbát. Ďalej v serpentínach, miestami znateľným chodníkorn, chrbtom nadol, až kde sa stráca v žľabe. Pretraverzujeme žľab doľava a cez trávnato-sutinové stupne schádzame rebrom vľavo od žľabu až na začiatok reťazí. Tu doľava pomocou kramlí a reťazí do postranného žľabu, ktorým schádzame až nad jeho najspodnejší zlom s bielymi skalami. Dlhým traverzom doprava a z plošinky na jeho konci traverz doľava a priamo dole na sneh a sutinoviskó v Batizovskej doline. Ďalej k Sliezskému domu ako pri prístupe pod JZ stenu v opačnom slede opisu 1 a 1/2 hod.

Výstup Velickou próbou na Gerlachovský štít (I). Zostup v opačnom slede opisu. Orientačne náročné, unavujúce, 3 a 1/2 hod. Od Sliezskeho domu zelenou značkou nad prah Večného dažďa na začiatok Kvetnice (1/2 hod.). Na konci serpentín chodník opustíme a doľava prekročíme potok. Ďalej cez trávnaté vyvýšeniny slabo znateľným chodníkom smerom k výraznému žľabu spadajúcemu zo sedielka nad Kotlom. Od ústia žlabu doprava do steny a pomocou kramlí a reťazí cez exponovanú 15 metrovú stienku, Velickú próbu, nahor na mierne sklonený sutinový svah. Teraz v malých serpentínach, neustále sa držiac hodne vpravo od žľabu, vystupujeme rovnobežne s ním, až neďaleko pod hrebeňom prejdeme šikmo vľavo na sedielko nad Kotlom (1 a 1/2 hod.). Zo sedielka zostupujeme na opačnej strane niekoľko metrov do J úbočia a zakrátko znova vystupujeme smerom na Z naprieč niekoľkých žľabov a rebierkami až do štrbiny pod Kotlovým štítom (3/4 hod.). Odtiaľto prvý raz vidíme vrchol. Prekročíme štrbinu a postupujeme Z úbočím na strane Batizovskej doliny. Zo štrbiny krátky zostup a potom dlhší vlnitý traverz cez niekoťko rebier a žľabov na dno veľkého a hlbokého Batizovského žľabu tesne pod vrcholom. Prekročíme žľab do naprotivnej rokliny a ňou pomocou reťazí hore na vrchol Gerlachovského štítu.

1. Stanislawského cesta ľavou časťou (IV) 3h.
J.Gnojek, W.Stanislawski 30.7.1930 1.zima: Arnet,L.Kratochvíl marec 1959. Info:APIV/16, KII/966

Popis: Z terasy pod štítovou stenou trochu doprava k výraznému kuloáru, ktorý vedie šikmo doprava. Ním až do miesta kde z neho vybieha trhlina. Touto priamo hore k rímse, ktorá je pokračovaním trhliny. Na jej konci hore cez platne na začiatok komína (Stanovište). Komínom 20m hore a traverz doľava na plošinku v rebre. Hranou rebra 20m hore. traverz doľava do ďalšieho komína (Stanovište) a ním hore cez previs na ľahké stupne a oblúkom späť na rebro. Z neho po lávke do prvého komína a 20m, hore na výhodnú terasu (Stanovište). Žliabkom 30m doprava k výraznému balvanu. Pokračujem žliabkom 40m až na jeho koniec, pod vrcholovú stenu. Tu vybieha hore niekoľko trhlín. Doprava cez hladkú platňu a balvanmi na hranu rebra. Rebrom na vrchol Gerlachovského štítu.

2. Kuchařova cesta prostriedkom (V-VI) 5h.
R.Kuchař, B.Svatoš, 16.7.1953 Info:APIV/17, KII/967

Vstup do steny je v jej najnižšom bode (vpravo je kuloár, obyčajne vyplnený snehom). Pomerne ľahkým terénom hore 120 metrov na sutinovú plošinku. Ďalej exponovaným žliabkom doprava na začiatok mohutnej, asi 40-metrovej, doprava stúpajúcej police. Policou spočiatku ľahko 20 metrov, potom len na rukách (V) na jej koniec pod mokrý, lámavý komín. Komínom 30 metrov hore na plošinku a po jeho pravej strane 3 metre doprava a okrajom platne (VI) do plytkého bieleho žliabku. Ním 30 metrov a od jeho konca ešte 50 metrov na vrchol.

3. Kupczykova cesta (V-VI) 3-5h.
W.Birkenmajer,J.K.Dorawski,K.Kupczyk,J.A.Szczepanski, 7.7.1930.
Zima: R.Kuchař, B.Svatoš, 21.3.1953
Info:APIV/17, KII/967.

Z najnižšieho bodu lávky na začiatku vlastnej steny ešte kúsok lávkou vpravo ; dostaneme sa z pravej strany na ľavú z dvoch ostrôh, schádzajúcich zo steny, a na objavujúci sa skalný pilier bezprostredne vpravo od často vysneženého žľabu tiahnúceho sa šikmo vpravo hore. Ľavou stenou piliera po peknej platňovitej skale už nad dnom žľabu až do výšky, kde sa žľab končí pod kolmými stenami. Tu priamo hore vybiehajú kolmé trhliny, kúsok vpravo od nich je zárez a ešte viac vpravo ďalši úsek nášho piliera.
Odtiaľ : Alebo (ľahšie) : skalami piliera (nejdeme až do zárezu) vpravo na hranu a ňou hore v expozícii do komínika, ktorým na ďalší úsek piliera na plošinku. Alebo (V) : Hore spomínaným zárezom priamo na plošinku. Nad plošinkou sa črtajú v stene dve platňovité depresie : pravá je nedostupným zárezom a ľavá, dosť výrazná, veľmi strmá, komínovitým žlabom. Z plošinky traverz vpravo do tohto žľabu a jeho dnom na výhodný stupeň, nad ktorým žľab prechádza v previsnutý 8-metrový zárez. Zárezom hore (ľavá časť veľmi vytláča a pravú tvorí hladká, veľmi strmá platňa) - horných 6 metrov VI až VI+, na ploché stanovište z pravej strany. Zo stanovišťa oblúkom vľavo a 10 metrov hore žľabom doprava na nový stupeň, odkiaľ vybieha nový žlab. Doprava od tohto žľabu začínajúcou sa skalnou policou (15 metrov IV) pod previs nad žľabom. Cez previs (V) na ľahší terén. Ním priamo hore, prejdúc ešte jeden nevýrazný ťažší žliabok, na pravý, S okraj vodorovného štítového hrebeňa, ktorým vľavo ešte 150 krokov na vrchol. Veľmi pekná cesta.

Fotopo s variantom cez cestu Drlík Orolín - A3 miesto, free prelez VI+ zaslali poľskí lezci pri preleze 13.9.2020, M. Zygma (lead), Szymon Podosek + Andrzej Ficek (lead), Ania Cichon

Fototopo

4. Mátray - Rybanský (V+). J.Mátray,J.Rybanský 18.8.1963 Info:WHP12/1663, KII/969

Cesta vedie paralelne s pravým pilierom východnej steny. Nastupuje stienkami vystupujúcimi v ľavej časti žľabu do Gerlachovského sedla a sprava od nástupovej rampy ostatných ciest.

5. Beneš - Šafránek (V+,A0) 3h.
J.Beneš, P.Šafránek 2.7.1977

Cesta vedie stredom steny medzi Stanislawského a Kuchařovou cestou

6. Drlík - Orolín (V+,A3, RP: M8-) 5h.
Z.Drlík, M.Orolín 6.7.1972
1. RP: Petr John a Karel Novácek, 11.2.2017

Prostriedkom vrcholovej steny. Smer cesty určuje výrazný komín.Nástup je na konci strmého žľabu, ktorý hlboko zasahuje do vrcholovej steny. Pásmo previsov zliezame sprava trojmetrovou previsnutou stienkou. Pokračujeme kútom až na jeho koniec.Nasleduje krátky traverz do spomínaného komína a po ňom hore až do kotla. Tu sa komín končí a pokračuje až nad skupinou previsov. Tie obchádzame sprava stienkou pomocou skôb acez ťažký traverz sa dostaneme späť do spomínaného komína. Hore ním až na jeho koniec a potom ľahko na vrchol. Pekné lezenie v pevnej skale.

Foto z prelezu zaslal Petr John:
Línia cesty
Foto pasáž A3
Foto pasáž A3
Foto pasáž A1 - crux

Letný free prelez - A3 miesto, VI+ opísali poľskí lezci pri preleze Kupzykovej cesty s variantom, M. Zygma (lead), Szymon Podosek + Andrzej Ficek (lead), Ania Cichon, 13. 9. 2020

A3 miesto - VI+
Fototopo Kupzyk

7. Belzebub (V+/VI-) 4 hod.
Andrej a Ján Haršány, HK Skoba Trnava, 15 .9. 2011

Cesta na pamiatku Cela Radványiho. Platňami prostriedkom SV steny. Vpravo od piliera, kde vedie cesta Mátray -Rybanský. Na fototopo nie je celkom viditeľná vrcholová časť cesty. Pekná cesta platňami v pevnej skale. Prístup pod cestu Gerlachovskou próbou (Gipsyho ferata), Tatarka 2001. Pozri VHT na úvodnej stránke.
(V ceste v 1 a 2 dĺžke sa našla stará skoba a zlaňovacia slučka. Pokus?)
Foto z prvovýstupu 1
Foto z prvovýstupu 2