Vysoké Tatry - GerlachovskÄ‚Ëť štĂ­t - 2655 target= m

Popis - štítu:

Najvyšší štít Vysokých Tatier a Karpatského oblúka. Vrchol rozsiahleho masívu tvoriaceho postrannú rázsochu. Od Zadného Gerlachu v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier ho oddeľuje Gerlachovské (Tetmajerove) sedlo (2593 m). Jeho vodorovný vrcholový hrebeň má najvyšší bod na JV konci označený železným krížom. Ďalej na JV pokračuje hrebeň cez Batizovskú priehybu na dvojitú Gerlachovskú vežu (2642 m). Nasleduje zubatý hrebeň vybudovaný z veľkých blokov po Kotlový štít (2601 m). Na ňom sa hrebeň rozdvojuje a svojimi dvoma vetvami uzatvára charakteristický Gerlachovský kotol. JV vetva hrebeňa pokračuje, stále sa zvažujúc, cez Lavínovú lávku (2545 m), trojzubú Čertovu vežu, sedielko nad Kotlom (2425 m), tri Čertove zuby a končí sa na výraznom vrchole Kvetnicovej veže (2433 m). Tu stráca hrebeň horolezecký ráz a postupne prechádza v sutinové úbočie s niekoľkými hrbmi. JZ vetva hrebeňa ide z Kotlového štítu cez Štrbinu pod Kotlovým štítom a päť nevýrazných veží, zvané Dromedárov chrbát, ktorý sa končí nad Batizovským plesom. Masív Gerlachovského štítu je pre svoju členitosť, množstvo žľabov a rebier orientačne veľmi náročný. Z turistického hľadiska výstup na vrchol, i keď je sprístupnený z dvoch smerov železnými reťazami, patrí k najťažším výstupom v Tatrách. Pre horolezcov je príťažlivá jeho V a JZ stena, ktoré poskytujú lezenie neobvyklej dĺžky prevažne v pevnej skale.

V stena je obrátená do Velickej doliny a má dve odlišné časti : dolnú, asi 350 metrov vysokú, ktorá je prevažne sutinovým úbočím s viacerými prahmi a skalnými chrbtami. Tiahne sa ňou V žľab Gerlachovského - Tetmajerového sedla. Ľavú časť ohraničuje Gerlachovská veža z jej piliermi. Horná časť, asi 250 metrov vysoká, je súvislou stenou z jednoliatej pevnej skaly tvaru päťuholníka.
Prístup pod štítovú V stenu Paryského cestou, Kienastovou cestou alebo Darmstädterovou cestou - pozri Gerlachovskú vežu.

JZ stena je pomerne úzka stena; tvoria ju dva piliere a nimi zovretý hlboký komín. Meria asi 400 metrov a vrcholí v trojuholníkovej veži - Veľká Gelachovská stráž, ktrorá tvorí styčný bod oboch pilierov. Z nej sa tiahne k vrcholu Gerlachu pokračovanie ľavého piliera - 100 m.dlhý mierny hrebeň. Ľavý pilier (hlavný) vyrastá z doliny kolmým výšvihom štíhlej veže, Malej Gerlachovskej strážnice. Za touto vežou nasleduje úzka štrbina, Nižný Gerlachovský priechod a nad ňou súvislá časť piliera, ktorá má viacero hrotov až na výrazné sedielko tesne pod Veľkou Gerlachovskou strážou, zvaná Vyšný Gerlachovský priechod. Z tohto sedielka spadá na JZ spomínaný hlboký komín, ktorý v dolnej časti tvorí veľké jaskyne oddelené vysokými prahmi. Pravý pilier (postranný) meria asi 200 metrov. Nezačína sa v Batizovskej doline, ale až nad dolným zlomom Batizovského žľabu. Je kratší a má štyri veže. Najvyššia z nich je veža JAMES oddelená od Veľkej Gerlachovskej stráže hlbokou štrbinou, Batizovským priechodom, ktorý spája s Vyšným Gerlachovským priechodom vľavo sutinová polica a doprava spadá krátkou rínou do Batizovského žlabu. Info:V.Tatarka Jamesák 4/86 a J.Gurník Jamesák 6/99,
Prístup pod JZ stenu. Od Sliezskeho domu Magistrálou (červená) k Batizovskému plesu (1 a 1/4 h.). Od výtoku plesa popri pravej strane na druhú stranu - znateľný chodník - medzi obrovské morénové balvany. Cez ne na dno doliny na trávnatú vyvýšeninu, ktorá sa tiahne do vnútra Batizovskej doliny, až po platňovité steny padajúce z terasy v doline. Tu doprava sutinovým, vyššie trávnatým úbočím, ním hore na terasu pod Batizovský žľab a šikmo vpravo hore pod JZ stenu (2 h.).

Zostup zo štítu:

Zostup Batizovskou próbou (I), najpraktickejší a najrýchlejší z vrcholu Gertachovského štítu; 1 hod. Z vrcholu na JZ roklinou pomocou reťazí na dno Batizovského žPabu, ktorý zbieha z Batizovskej priehyby na JZ a v dolnej časti sa láme kolmým 100-metrovým prahom do Batizovskej doliny. Žlabom zostupujeme (ak nie je v ňom sneh) celou hornou tretinou až na výrazný skalno-sutinový chrbát, ktorý ho delí na dve ramená. Ak je v žľabe sneh, ideme smerom ku štrbine pod Kotlovým št. traverzujeme JZ rebro Gerlachovskej veže do ďalšieho žľabu. Ním zostupujeme po strmých skalách až na spomenutý skalno-sutinový chrbát. Ďalej v serpentínach, miestami znateľným chodníkorn, chrbtom nadol, až kde sa stráca v žľabe. Pretraverzujeme žľab doľava a cez trávnato-sutinové stupne schádzame rebrom vľavo od žľabu až na začiatok reťazí. Tu doľava pomocou kramlí a reťazí do postranného žľabu, ktorým schádzame až nad jeho najspodnejší zlom s bielymi skalami. Dlhým traverzom doprava a z plošinky na jeho konci traverz doľava a priamo dole na sneh a sutinoviskó v Batizovskej doline. Ďalej k Sliezskému domu ako pri prístupe pod JZ stenu v opačnom slede opisu 1 a 1/2 hod.

Výstup Velickou próbou na Gerlachovský štít (I). Zostup v opačnom slede opisu. Orientačne náročné, unavujúce, 3 a 1/2 hod. Od Sliezskeho domu zelenou značkou nad prah Večného dažďa na začiatok Kvetnice (1/2 hod.). Na konci serpentín chodník opustíme a doľava prekročíme potok. Ďalej cez trávnaté vyvýšeniny slabo znateľným chodníkom smerom k výraznému žľabu spadajúcemu zo sedielka nad Kotlom. Od ústia žlabu doprava do steny a pomocou kramlí a reťazí cez exponovanú 15 metrovú stienku, Velickú próbu, nahor na mierne sklonený sutinový svah. Teraz v malých serpentínach, neustále sa držiac hodne vpravo od žľabu, vystupujeme rovnobežne s ním, až neďaleko pod hrebeňom prejdeme šikmo vľavo na sedielko nad Kotlom (1 a 1/2 hod.). Zo sedielka zostupujeme na opačnej strane niekoľko metrov do J úbočia a zakrátko znova vystupujeme smerom na Z naprieč niekoľkých žľabov a rebierkami až do štrbiny pod Kotlovým štítom (3/4 hod.). Odtiaľto prvý raz vidíme vrchol. Prekročíme štrbinu a postupujeme Z úbočím na strane Batizovskej doliny. Zo štrbiny krátky zostup a potom dlhší vlnitý traverz cez niekoťko rebier a žľabov na dno veľkého a hlbokého Batizovského žľabu tesne pod vrcholom. Prekročíme žľab do naprotivnej rokliny a ňou pomocou reťazí hore na vrchol Gerlachovského štítu.

1. SZ rebro a varianty (II) 2h.
K.Henschova, A.Grosz, G.Linsch, 23.7.1924 KII/970

1a. Variant na SZ hrebeň (I) 1h.
S.Samuhel, 6.8.1961

1b. Variant priamo do kotla pod vrcholom (IV)
P.Bodický, I.Gálfy, I.Urbanovič, 5.7.1951 (v zostupe) 2. výstup: T.Kuffa, S.Samuhel, 6.8.1961

2. Ľavou polovicou steny (III) 3h.
A.Grosz, D.Reichart, 14.10.1920 1.zima:J.Bartko, S.Samuhel, 3.4.1960 AP-IV/5 KII/971

Nástup v spádnici vrcholu priamo pri ľavom okraji steny a neďaleko ústia žľabu, ktorý spadá z Tetmajerovho sedla. Korytom po výhodne vrstvených skalách, jeden vklinený balvan a nízky lámavý stupeň, sto metrov hore. Potom doľava na rebro, ktoré od ústia Tetmajerovho žľabu lemuje zľava spodné časti steny. Rebro sa práve nad nami strmo dvíha. Výšvih obchádzame doprava k začiatku žliabkov, ktoré pretínajú prostredné pásmo steny. Po ľavej strane širokého žliabku v dobrej skale 7 dĺžok lana hore. Potom traverz doprava po rímse do žliabku a ním dve dĺžky lana hore. Náš žliabok sa vyššie spojuje s iným žliabkom. Nad sebou vidíme hladkými belavými platňami opancierovanú hornú čast steny, a ešte nad ňou koryto, ktoré smeruje k vrcholu. Veľmi úzkym žliabkom, ktorý ohraničuje sprava spomínané belavé platne. Štyri dlžky lana hore, strmá skala. Potom po strmej lište šikmo doľava k dobre viditeľnému ústiu koryta. Ním 30m hore, potom kúsok vľavo do sutinového kotla pod štítovou stenou. Nakoniec sto metrov cez ľahké skaly na vrchol. Zima:Okrem dvoch skalných úsekov a jedného malého ľadopádu,stále na snehu.

3. Ľavým pilierom na JZ rebro (III - IV) 1,5h.
J.Botka, G.Haak, M.Kriššák, A.Luczy, 17.9.1967 (spodná čast piliera dovoľuje viac nástupových variantov)

4. Pravou stranou piliera (V-) ďalej (III-IV)
J.Botka, A.Luczy, M.Kriššák, 24.9.1967

5. Brnenská cesta (VI/A0 OS 6) 7h.
V.Bajer, V.Bůžek, 22.9.1965
2. priestup: V.Kalovský, V.Krejčí, 23.7.1967
3. priestup: S.Drlík, V.Prokeš, 12.7.1971, 5,5h.
1.OS: 23.08.1982 VI OS, A.Marcisz, J. Jasinski i W. Vermessy

Vďaka info od Lukáša Abta, sme upravili niektoré podrobnosti a dostali sme sa k originál nákresu a popisu cesty z lezeckého zápisníka V Bajera, klasifikácia podľa prvovýstupcov bola V+,A2:

Popis cesty
Topo spodná časť
Topo horná časť

6. Prostredný pilier (V) 2-3h.
Ľ.Gibas, V.Tatarka, 19.5.1976

Pozri aj Tatarkov nákres steny

7. Poľská cesta (VI-) 7h.
M.Brodzki, D.Drost, J.Kurczab, G.Malaczynski, 2.8.1962

8. Gálfyho cesta (VI pôvodne V,A2) 4h.
I.Gálfy, F.Gažo, J.Koreň, J.Pikovský, 30.7.1953
2. priestup: tí istí, s priamejším nástupovým variantom, leto 1954
Free sólo OS VI: M.Kapusta, 27.8.1983
AP-IV/7, KII/972

9. Přerovská cesta (6+ pôvodne V, A1) 6h.
Veľká Gerlachovská strážnica
H.Matohonová, S.Drlík, V.Prokeš, 24.8.1971
2. priestup: Z.Dudrak, M. Kornecky, J.Maczka, A.Pawlik, 2-3.4.1975
Pozri aj nákres steny z Taternika
Variant zľava cez trojuholníkovú stenu (V+) S.Drlík, V.Prokeš, pri druhom pokuse - leto 1971

10. Kriššákove platne (V) 3h.
G.Haak, M.Kriššák, M.Neuman, M.Orolín, P.Šablatúra, 11.10.1969

Foto z lezenia
Ďalšie foto.

11. Samuhelov komín (IV/V-) 3-5h.
S.Samuhel, L.Vestenický, 23.7.1961 AP-IV/9, KII/973

Vstup do skál je v ústí 90 metrového komína, ktorý spadá z Nižného Gerlachovského priechodu. Komín je obrátený na SZ ku Kostolíku v Batizovskej doline a z kotliny pod Batizovským žľabom ho nevidieť. Spomínaným komínom 90 metrov hore cez viacero prahov (predposledný prekonávame skalným oknom), na Nižný Gerlachovský priechod. Z priechodu hore na pilier 60 metrov pod 30 metrový šikmý komín vo veľmi strmom výšvihu ďalšej veže. Komínom pod veľký previs, ktorý ho zhora uzatvára. Cez previs (V-, najtažšie miesto) na stanovište. Ďalej ľavou hranou, potorn komínikom (IV) na jej ostrie už nad výšvihom druhej veže. Cez viacero malých vežičiek, ktoré obchádzame z jednej alebo druhej strany (ťažká orientácia, miestami IV) až z pravej strany hrany na Vyšný Gerlachovský priechod, pod Výšvih Veľkej Gerlachovskej stráže. Ďalej ako cesta č.17 na vrchol.

12. Malá varianta (V) 4h.
(Malá Gerlachovská stráž) M.Dříza, J.Houser, 2.10.1975

13. Kútom (V, A2, RP 6+) 4h.
(Malá Gerlachovská stráž) L. Hraško, V. Tatarka, 9.5.1976
2.priestup: P. Mikuš, Z. Herman, 8.8.1981
1.RP: J. Michalko

14. Hranou (IV+, A0 pôvodne IV+, A1) 2h.
(Malá Gerlachovská stráž) J.Michalko, V.Tatarka, 26.6.1983

15. Sawického komín (V) 4h.
K. Gnojek, J. Sawicky, 1.8.1934
1.zima: R. Antoníček, H. Polášek, 1-2.4.1956
AP-IV/13, KII/974

Cesta vedie Sawického komínom, t. j . obrovským, niekoľkokrát previsnutým komínom tiahnúcim sa medzi dvoma piliermi v JZ stene Gerlachovskěho štítu. Z kotliny pod zlomom Batizovského žľabu doľava hore k ústiu komína. Vpravo od neho okrajovou trhlinou na skalnú policu a ňou šikmo vľavo na plošinu v komíne. Cez balvany tvoriace previs na ďalšiu plošinu a po sutine pod dva mohutné previsy kolmého úseku komína. Dnom komína v hĺbke výklenku preklenutého prvým previsom až do polovice jeho výšky. Odtiaľ traverz doprava a cez skalné okno na balvan tvoriaci strechu prvého previsu. Druhý previs zliezame tiež skalným oknom, potom dnom komína na sutinovú terasu. Z terasy trhlinou doprava na rebro. Odtiaľ traverz 30 metrov vľavo s návratom do komína na sutinu nad previsom. Ďalej stále dnom komína cez deväť malých previsov do miest, kde - 150 metrov nižšie od vrcholu - sa komín končí štyrmi rozvetvujúcimi sa žliabkami. Ľavým žliabkom na Vyšný Gerlachovský priechod, do sedielka v ľavom pilieri JZ steny, pod výšvih Velkej Gerlachovskej stráže. Odtiaľ varianty: Alebo (CH):Sutinovou policou doprava na Batizovský priechod a ďalej do Batizovského žľabu (ústupová cesta).
Alebo (V): Traverz 8 metrov vľavo ku komínu, ktorý sa začína previsom. Cezeň priamo (V) a dnom komína pod ďalší previs. Zliezame ho stienkou zlava. Priamo cez 3 previsy do rysky (pokračovanie komína) až ku bloku, ktorý ju uzatvára. Traverz vľavo a hore na vrchol Veľkej Gerlachovskej stráže. Z vrcholu ešte asi 100 metrov takmer vodorovným úzkym hrebeňom (II) na vrchol.
Alebo (IV): Traverz 30 metrov vľavo šikmo hore do komína a ním až na koniec. Potom nie príliš strmým terénom ešte asi 100 metrov na hrebeň nášho piliera už za vrcholom Veľkej Gerlachovskej stráže a hrebeňom na vrchol.
Alebo (III):Doprava sutinovou policou na Batizovský priechod a doľava hore platňovitým úbočím na hrebeň Veľkej Gerlachovskej stráže a ešte asi 100 metrov úzkym hrebeňom na vrchol.

16. Jackovičov variant (V+)
P.Jackovič, M.Sedlák, 8.8.1981
(Veľká Gerlachovská stražnica nad rampou vo vrcholovej stene)

17. Kadilak (VI+) 8 hod.
M. Smatana, A. Zvara, 21. 8. 2010

Info od autorov cesty: Cesta sleduje systém kútov a komínov a vedie do Batizovského priechodu do kotla pod Veľkou Gerlachovskou strážnicou. Začína na Malej Gerl. strážnici previsnutým kútom (VI-), potom po pilieriku pod veľký kút v Tatarkovej ceste, odtiaľ delikátny traverz za hranu. Cesta má charakter tatranskej klasiky, kvalita skaly je premenlivá. Napriek tomu dĺžky 1,2,3,7 a 8 sú veľmi pekné. V ceste sme nenechali žiaden materiál. Použili sme 6 skôb, friendy (vačšinou mikro a č. 1-4), sadu čokov.

18. Finálová platňa (VI-) 7 hod.
Dolné 2 dĺžky pravdepodobne prvý prelez: Kudela -Kerestvey okolo roku 1987.
Prvý opis: M. Smatana, A. Šoltýs, A. Zvara, 19. 5. 2012, 450 metrov, horná časť po 5 dĺžke lezená aj skôr.

Info od autorov opisu cesty: V sobotu 19.5.2012 sa nám počas semifináloveho dňa (MS hokej) podarilo vyliezť zaujímavú cestu v JZ stene Gerlachu do Batiz. priechodu. (Asi už skôr lezené - nepublikované). Cesta vedie výraznou platňou na pravo od cesty Krišákove platne a Přerovská cesta. Platňa prekvapila špárkami, ktorými sa lezie prevažnú časť platne. Skala je v celej ceste pevná, čistá a patrí k tým najkrajším, čo sme v ta3 zatial v lete liezli. Lezenie je teda logické, chytovaté a cestu nie je problém odistiť. Pri preleze sme požili sadu friendov (malé a stredné sme mali zdvojené), vklínencov a pár skôb. Štandy sú tutové na friendoch. Na záver odporúčame k získaniu tej správnej atmosféry počúvať v priebehu lezenia a zostupu SRO1 počas najbližšieho semifinálového zápasu s CZ :-) Slovenskooooo!

Fotografie z akcie