Vysoké Tatry - Kežmarský štít Malý Popis - 2513 m

Popis - štítu:

Malý Kežmarský štít
Malý Kežmarský štít predstavuje S predvrchol Kežmarského štítu, od ktorého je oddelený Hornou Kežmarskou štrbinou. Na SV ho oddeľuje od Kežmarskej Kopy Dolná Kežmarská štrbina. Na SZ spadá do Doliny Zeleného plesa 1000 metrov dlhá hrana ohraničujúca zprava impozantnú S stenu. 900m vysoká S stena, ktorá tvorila jeden z medzníkov letného i zimného tatranského horolezectva je pomerne členitá a často vyhľadávaná horolezcami v lete i v zime.

Monografiu S steny Malého Kežmarského štítu vydal v roku 2006 Pavol Jackovič, ktorý je autorom mnohých ciest a má prelezené všetky cesty v tejto stene a tak je súčasnosti asi najväčším znalcom tejto steny. V knihe sú spracované aj technické nákresy starších ciest. Pre milovníkov tejto steny knihu vrelo odporúčam.

S stena: Priamo nad Zeleným plesom sa týči do 900 metrovej výšky S stena Malého Kežmarského štítu. Pre svoju dĺžku a rôznorodosť a blízky nástup z Brnčalovej chaty je stena veľmi obľúbená. Stena pozostáva z dvoch častí, ktoré sú predelené trávnato - sutinovou lávkou tzv. Nemeckým rebríkom. Hornú jednoliatu časť tvaru kosodĺžnika ohraničuje zhora SV hrebeň a SZ hrana, zľava roklina spadajúca z Dolnej Kežmarskej štrbiny medzi Kežmarskou kopou a samotnou stenou. Zdola a od spodnej časti steny ju oddeľuje zľava doprava hore (z tzv. "Kotla 1986" až do Ušatého sedla) sa tiahnúci široký sutinový pás - spomínaný Nemecký rebrík. Rebrík dole pod kotlom prechádza v trávnatý tzv. Zlatý rebrík, ktorým možno doľava vytraverzovať pod stenu. Pre oba tieto rebríky sa však dnes zaužíval termín Nemecký rebrík. Spodná časť S steny pod Nemeckým rebríkom je strmšia a je zložená z mohutných pilierov a komínov. Najznámejší a veľmi populárny je Stanislawského komín, ktorým vedie v lete i zime vyhľadávaná cesta tzv. Weberovka. Pre lepšiu orientáciu v stene horolezci pomenovali výrazné útvary v tejto rozľahlej stene, v ktorej vedie v súčasnosti 109 horolezeckých ciest (vrátane masívu Kežmarskej kopy) v obťažnosti III - VIII+. Názvy, ktoré sa ujali v tejto stene sú popísané na fotografii masívu severnej steny.

Prístup: Od Brnčalovej chaty od Zeleného plesa na JZ hore po sutinoviskách pod stenu. (do 30 min).

Zostup zo štítu:

1. Zostup z vrcholu štítu - trochu tažký, najpohodlnejší (I); Z vrcholu ľahkým JZ hrebeňom do Hornej Kežmarskej štrbiny, ďalej mierne doľava do Kežmarskej priehyby. Odtiaľ ako zostup z Kežmarského štítu (pozri tam - tiež ďalší zostup do Skalnatej doliny) do Huncovského sedla, zo sedla doľava sutinovou roklinou do Huncovskej kotliny, kotlinou po vrstevnici až do sedla pod Svišťovkou na červeno značenú turistickú magistrálu. (Skalnaté pleso - sedlo pod Svišťovkou - Brnčalova chata) Zo sedla v serpentínach prudko dole do Doliny Zeleného plesa. (celkom asi 1,5 hod.)

2. Zostup po prelezení dolnej časti steny - Nemeckým rebríkom (II); Od Ušatej veže plochým rebrom vyčnievajúcim z Nemeckého rebríka, neskôr sutinovým dnom do "Kotla 1986m", ďalej po lávkach šikmo dole až na trávnatý chrbát kulisy a zárezom (reťaze) 30 m doľava na začiatok rokliny pretínajúcej stenu Kežmarskej kopy. Šikmo doľava dole roklinou, cez stupne až na jej koniec - sutinové úbočie. Úbočím - chodníčkom dole na magistrálu a popri Čiernom plese ku Brnčalovej chate. (cca 1 hod.) Pozor v zime je rebrík často lavinózny! (snehové dosky)

Popis Masívu Malého Kežmarského štítu

  • Nakoľko je severná strana masívu Malého Kežmarského štítu (KŠM) pomerne rozsiahla sú cesty v tomto masíve v sprievodcovi popísané nasledovne:
    • KŠM-centrum, centrálna časť štítu (Szepanského veža, Kežmarská bula, Pavúkova veža, Bocekova veža, Štítová stena)
    • Kežmarské strážniky (zatiaľ nespracované), KŠM - ľavá dolná časť -
    • Kežmarská kopa a K. kôpka (zatiaľ nespracované), KŠM - ľavá horná časť -
    • KŠM - pravá časť - Ušatá veža - (Ušatá veža, Ušatá vežička, Ušatá stráž) (zatiaľ nespracované)