Vysoké Tatry - LomnickĂ˝ štĂ­t - 2633 m

Popis - štítu:
Známy a populárny vrchol Vysokých Tatier. Jeho trojhranná štítová pyramída vysoko prevyšuje okolie.Tvorí ukončenie dlhého JV hrebeňa, ktorý vo Vyšnej Baranej strážnici vybočuje z hlavného hrebeňa. Z Lomnického štítu vybieha na S a SV krátky, ale veľmi členitý a exponovaný Vidlový hrebeň cez Kežmarskú štrbinu na Malý Kežmarský štít. Na J a JV spadá spočiatku strmo, potom pozvoľna Lomnický hrebeň, ktorý oddeľuje Malú Studenú dolinu od Skalnatej doliny. Na štít vedie visuta lanovka. Na vrchole pracovisko SAV.

Z STENA: obrovská, doprava pretiahnutá stena, ohraničená na SZ a J hrebeňom Lomnického štítu a na úpätí Téryho kuloárom. Pod vrcholom je veľký skalný kotol, z ktorého nadol je stena v celej svojej dĺžke do svetla sfarbená. V prostriedku tohto sfarbenia je mohutný previs tvaru hokejky. Ľavú časť steny pretína skalná, ľahko prístupná polica, smerujúca zľava šikmo doprava, skoro až do prostrednej časti steny. Stena v ľavej časti dosahuje výšku asi 250 metrov v prostriedku 300 metrov a v pravej časti až 400 metrov. Z stenu považujú horolezci za jednu z najkrajších lezeckých stien vo Vysokých Tatrách.
Prístup pod Z stenu z Malej studenej doliny Jordánovou cestou z Téryho chaty alebo z vrcholu zostup Jordánkou do Téryho kuloáru - viď zostup, alebo: Priamo do Téryho kuloáru - viď zostup; Zo Skalnatej doliny - viď zostup alebo praktické - zlanením: Z Lomnického sedla /sem sedačkový výťah zo Skalnatého plesa/ asi 30 minút hore J hrebeňom kým sa nezačne prudko dvíhať potom doľava až na hranu hrebeňa kde je štrbina. Nad nami v hrebeni je nápádná zelená obdĺžniková platňa a vľavo väčší skalný mužík. (Asi 25 metrov nižšie vyúsťuje v hrebeni reťazami zaistená cesta spod Lomnickej Kopy. - taktiež možný zostup.) V mieste kde sa prekrýva výhľad na Prostredný hrot z Gerlachovským štítom je za hranou vpravo nad poličkou v západnej stene osadený zlaňovací reťaz. Zlanením 3x50 m cez borháky, Od druhého zlaňovacieho stanovišťa vedie paralelne dole reťazmi zaistená cesta z Lomnického hrebeňa pod Lomnickú kopu . Na police pod stenou. Odtiaľ (CH) doprava popod stenu do Téryho kuloáru.

JV STENA Stena meria skoro 700 metrov a spadá do Skalnatej doliny. Má veľmi rozmanitý terén, ako pre letné, tak aj zimné horolezecké výstupy. Zľava ju ohraničuje sutinovo-skalné úbočie a žľab, ktorým vedie zvyčajný vysokohorský výstup. Sprava vyrastá mohutné rebro z Cmitera. Prostriedok steny pretína výrazné vhlbenie, ktoré delí stenu na ľavú, miernejšiu, a na pravú časť s kolmými piliermi a zárezmi s pevnou skalou.
Prístup pod JV stenu. Od Skalnatého plesa zelene zn, chodníkom, ktorý vedie do Lomnického sedla, do druhej serpentíny. Tu zn. chodník opustíme a ideme doprava po nezn. chodníku, traverzujúc trávnaté úbočie, do prostriedku doliny až ku skalnému korytu malého potoka. Odtiaľ priamo hore cez morénovité balvany na dno piesčitého kotla pod Cmiterom. Krížom cez kotol a šikmo vľavo hore po sutine pod JV stenu (45 min.)

Zostup zo štítu:

Zostup z vrcholu do Skalnatej doliny(I) Zostup je zabezpečený reťazami; 1,5 hod. Z vrcholu (budovy) cez terasu na JV najprv skalným rebrom (reťaze) a potom vľavo na skalné platne a pomocou reťazí do širokého sutinového kotla. Odtiaľ šikmo doprava trávnatoskalnou lávkou na rebro a na druhej strane strmým, ale krátkym komínikom na trávnatý pás. Pásom (polica) doprava až na jeho koniec k sutinovému žliabku. Týmto dole 10 metrov do skalného žľabu. Tu doľava a po platniach a skalných stupňoch (reťaze) dole až na trávnato-sutinové lávky, ktorými doprava šikmo nadol na Lomnickú kopu. Z kopy pravým zárezom obrovskej platne dole a ďalej po moréne mierne vľavo až na znateľný chodník, ktorým do Lomnického sedla (3/4 hod.). Zo sedla : alebo : priamo zelenou zn. pod hrebeňom k sedačkovému výťahu (14 min.) a ním ku Skalnatému plesu, alebo : doľava nadol v serpentínach po zelenej zn. až ku Skalnatému plesu (3/4 hod.).

Zostup-Prístup-Malá Studená dolina
1. Od Téryho chaty Jordánovou cestou, (II), 3,5 hod. (Zostup v opačnom slede opisu Jordánovej cesty) Od Téryho chaty prejdeme medzi Malým a Protredným Spišským plesom na terénnu vyvýšeninu. Odtiaľ šikmo doprava po moréne a sutinovisku do rokliny, ohraničenej z obidvoch strán, a ľavou a pravou vetvou JZ piliera, padaj úceho z Pyšného štítu. Roklinou vystúpime až pod prostrednú vetvu (1/2 hod.). Temer pod pilierom doprava na viditeľnú rampu ktorá pretína pravé ohraničenie rokliny. Rampou dosť strmo na rebro a na druhú stranu (skalní mužíci, znateľný chodník). Ďalej trávnatou rímsou na dno žľabu vedúceho do Bachledovej štrbiny. Ľavou častou žľabu hore cez skalné stupne, menšie platne až k miestu, kde sa žlab rozdvojuje. Odtiaľ cez rebierko do pravej vetvy a ním šikmo doprava sutinovým pásom hore a na hrebeň Jordánovej štrbiny (2 hod.). Hrot za štrbinou zliezame oblúkom zľava, potom prejdeme na S stranu a prechádzame po exponovanej skalnej rímse (reťaze) až na koniec cez nízku stienku- na sedielko tesne na JV od štítového masívu Poslednej veže. Ďalej do Poslednej štrbiny. Zo štrbiny úzkym hrebeňom pod previsnutým zubom doprava okolo exponovaného rohu a po hrebeni až ku štrbine pri päte Lornnickej vežičky. Odtiaľ doľava po vodorovnej lávke zo S strany, obchádzajúc vežičku, do sedielka pod Lomnickým (2 3/4 hod.). Zo sedielka doprava nadol sutinovo-skalným Téryho žľabom pod Z stenu (1/4 hod.) Alebo pokračujeme na vrchol. Zo sedielka mierne vľavo nahor na lávku a po rímsach a platničkách potom šikmo doprava hore pod strmý komín na plošinu. Pomocou reťazí a železných stupov hore a doprava na ľahší terén nad Medenou kotlinou. Odtiaľ doprava na SZ hrebeň a ním až k zábradliu na štíte.(3/4 hod)

2. Zostup-Prístup z dolnej časti Malej Studenej doliny do Téryho kuloáru.(II),2 hod.
Z turistického chodníka na Téryho chatu ešte pred Veľkým hangom odbočíme smerom na Lomnické sedlo do Filmárskeho žľabu (obrovský rozlámaný žľab spadajúci z Lomnického sedla) Pod žľabom odbočíme na sever na exponovaný trávnik pod kosodrevinou ktorý sa hore zužuje v úzky skalný pás pod kolmou stienkou, ním na tesné ploché dno druhej rokliny. Roklina sa nižšie vľavo láme mokrými platňami do doliny a vpravo vedie do J steny Lomnickej kopy. Roklinu dosiahneme pod 8 m. vysokým vodopádom. Tu začína 750m dlhý a 10m široký trávnatý pás /Veľký úplaz/ rovnobežný zo SZ hrebeňom Lomnickej kopy.Priamo po skalách hore potom exponovanou trávnatou lavičkou, ďalej vodorovne doľava vedľa hladkej platne na plošinu v kuloári nad menším horným prahom.Potom kuloárom - ktorý tu prechádza v kotol smerom na SZ ľahko pod Z stenu.

1. Ľavý piler (V) 8 hod.
M. Kořínková,V. Šimánek, P. Hybner, L. Kořínek 8.7 a 29.8.1976

2. Cesta Komarnických (III) 6 hod.
Gy. a R. Komarnicki 28. 6. 1910
2. výstup: R. Geisler, H. Kamptz 4. 8. 1935

Popis Puškáš: Ľavou polovicou k Matirkovmu návratu, cesta bratov Komarnickich. Z Lievikového kotla po širokých trávnatých pásoch zľava doprava nad spodný prah hlavnej rokliny. Ďalej s obídenim rokliny vpravo, cez ňu šikmo doprava a po jej pravej strane hore, strmé stienky, oddelené lávkami. Hneď spočiatku ťažko, traverz po trávnatej lávke doprava. Potom cez stupeň, hore ťažko, cez trávnatú plošinku. Nad ňou je nízka stienka so zlým výstupom na trávu, ťažko, živý rebrík. Ďalej doprava hore, potom doľava cez blok na trávnatý pás. Po ňom niekoľko metrov doľava, ďalej hore do výklenku za skaliskom odštiepeným od steny. Zo skaliska sa presunieme na stenu, potom hore na trávniček. Teraz zárezom a cez niekoľko stupňov, potom ďaľším krátkym zárezom ešte kúsok hore. Nad sebou vidíme svetlú, červenkastú škvrnu v stene jednej vežičky a nakoniec po trávnatej lávke doľava dolu na plošinu tesne nad zárezom rokliny. Nad nami rozdvojuje roklinu nápadná veža. Vpravo od vody 20 metrov po hladkých skalách hore, potom traverz doľava cez vodu a na protiľahlých červených skalách, nakoniec po rebre na d'alšiu plošinu v rokline tesne pod spomenutou vežou. Pravou vetvou na strmo doprava vedúcu lávku, ktorá na konci prechádza v trhlinu. Trhlinou kúsok hore, potom trávnatou lávkou doľava smerom k rokline. Nato šikmo doprava hore pod 2,5 metrovú hladkú stienku. Touto alebo priamo, živý rebrík, alebo vľavo okolo nej, pod stienkou vľavo do rokliny, potom po vodou ohladených skalách šikmo doprava hore. Hladké skaly nás dovedú hore do snehového kotla. Nad ním čnie už spomínaná veľká veža. Na rebro vpravo od veže, potom znova doprava po trávnatej lávke, ktorá sa na konci láme. Niekoľko metrov pred koncom doľava a hore na trávnik. Nad ním sa pnie 2 metre vypuklá stienka. Cez stienku a po trávnatej lávke kúsok doprava, do krátkeho, ťažkého zárezu. Zárezom hore. Potom doľava, a tak celkom blízko k žľabu medzi spomenutou vežou vľavo a rebrom, po ktorom sme už išli vpravo. Žľab ústi hore do štrbiny v chrbte, ktorý sa tiahne zhora a ktorého najnižším stupňom je naša veža. Po trávnatých lávkach vpravo od žľabu, až k záseku v chrbte, asi 10 metrov vpravo nad štrbinou. Preklenutý je veľkým balvanom, pod ktorým sa pretiahneme na druhú stranu. Tu opúšťame východnú stenu. Chrbát sa rozširuje a ľahko nás dovedie na normálnu cestu, kúsok pod Matirkov návrat.

3. Pilier "Variant Ľavého piliera" (V) 8 hod.
Čapek - Kello - Svatek 27.9.1980

Materiál: 7 skôb, vklínence

4. Motykova cesta (IV) 3hod.
S. Motyka, J. Sawicki 13. 7. 1932
1. zima: J. Psotka, Z. Zibrín 18.-19. 3. 1956 2. zima: A. Mrkos s priateľkou 2. 4. 1956
Typický zimný výstup na snehu a ľade. Za priaznivých podmienok veľmi pekná zimná cesta s malým množstvom skalných úsekov. Zimný čas asi 10 hod.
Pozri aj fototopo steny (A/Zero) - čiarkovaná línia ľadové varianty: Ciesielski-Rokowski, 29.12.2009

Spodná časť priamo roklinou (jedno miesto V,III), - len variant 2,5 hod.
W. Birkenmajer, K. Kupczyk 17.6.1930
Výstup priamo roklinou - V spodnej časti tri komíniky. V lete zvykne tiecť roklinou voda. Lezieme ľavým alebo prostredným komínikom, ďalej ľavým 4 metre(V) cez previs. 20 m hore na prvý prah. Ďalej hore čiastočne sprava. Variant končí na druhom prahu pri rozdvojení Komarnického a Motykovej cesty.

4a. Nástupový variant sprava (III-IV)
Vedie cez prerušované stienky šikmo sprava doľava do žľabu nad prvým ľadopádom. Praktické pri zlom stave prvého ľadopádu.

Popis Motykovej cesty: Nástup buď ako cesta Komarnických, alebo vyššie spomínané varianty po druhý prah, kde cesta Komarnických odbočuje doľava. Odtiaľ po svetlých platniach v pravej časti hlavnej rokliny prerušenej mierne previsnutými komínikmi. Z komplexu plošín zasypaných kamením mierne doľava. Sprava od nás ostáva krátka roklinka smerom na hranu rebra za štíhlou vežičkou. Nepravidelným bielym žľabom trochu doľava na trávnatú plošinu. Z nej po trávnatom páse šikmo doprava a ďalej priamo hore skalnatými stupňami pod previsnuté mokré platne. Obchádzame ich nepravidelným žľabom vľavo v smere kupolovitej vežičky. Nejdeme až k nej, ale priamo hore výrazným dole previsnutým komínom 6 metrov. Vyššie v ňom cez 15 m. vlhkú platňu, potom na ľavé rebro komína, cez prehnutú platňu doprava na trávu nad komínom. Odtiaľ po trávnatých lávkach a platniach do vhĺbenia nad bielymi platňami. Z vhĺbenia výraznou roklinou pod lanovkou na vrchol.

5. Pilierom - Slámova cesta (V) 6 hod.
O. Lásková, J. Sláma 8. 9 .1955
1. zima: M. Matras, J. Sláma 29.-30. 3. 1956

Výstup exponovaný, veľmi pekný. Výstup vedie v zásade po nepravidelnom pilieri s dvoma výraznými vežami. Tento pilier ohraničuje zľava depresia (vedie ňou Motykova cesta) a sprava rozbrázdená mohutná stena, ktorou vedú výstupy Korosadowicza a Gálfyho. Vstup do steny je tesne vpravo od žľabu cez svetlú nástupovú platňu. Ďalej v spádnici výraznej veže trávnatým a skalnatým terénom hore. Vhlbením vo veži niekoľko metrov hore po rímse doprava a SV stienkou veže do sedielka. Priamo hore k ďalšej veži, ktorú zliezame čelnou stenou. Ďalej po hrebienku pod previsnutú stenu so svetlou, vodou vymytou skalou, posledné prerušenie žľabu. Odtiaľto po širokej trávnatej rímse doprava a žliabkom doprava hore k malej vežičke. Cez strmé stienky hore a po ľahkom rebre, s odchýlením doľava, na vrchol.

6. Biely kút (V, A1) 8 hod.
M. Pelc, M. Neuman 7. 10. 1979

7. Zárezom - Gálfyho cesta (V-VI, A) 7 hod.
I. Gálfy, I. Urbanovič leto 1959. 1.zima: I. Gálfy, I. Urbanovič 1. - 2. 3. 1964

Výstup mimoriadne ťažký (V), miestami krajne ťažký (VI), veľmi exponovaný. Vstup do skál je vo výraznom záreze, ktorý sa tiahne vpravo od ostrého piliera v polovici pravej časti steny. Po platňovitých žliabkoch jeden a pol dĺžky lana na ľahší terén. Ním 70 metrov hore pod previsnutý kút. Kútom po skobách asi 30 metrov (VI) a žľabom v ľahšom teréne 80 metrov až pod previsy nad nami. Komínikom doľava 30 metrov, potom hneď doprava pod hladké, kolmé platne. Pomocou skôb asi 15 metrov hore (VI), kde pokračuje vhĺbenie. Ním hore 80 metrov pod previsy. Doľava pomocou skôb (VI) cez previs do zárezu a ním ďalších 80 metrov priamo hore na ľahší terén. Odtiaľ doprava do sedielka a z neho. priamo hore ľahkými skalami až na vrchol.

8. Tatarkova cesta (V+) 7 hod.
V. Tatarka, J. Jurečka 27. 9. 1982, zanechaných 7 skôb

9. Korosadowiczova cesta (V-VI) 5 hod.
Z. Korosadowicz, K. Zajac 11. 7. 1931 spodná časť a traverz do cmitera
Z. Korosadowicz,W. Žulawski 2. 8. 1935 od traverzu do cmitera na vrchol
I. Gálfy, J. Poliak 23. 6. 1953-celý vystup v jednom kuse

Pravou polovicou východnej steny. Výstup mimoriadne ťažký (V), s dvoma krajne ťažkými miestami (VI), exponovaný, veľkolepý. Výstup vedie v spádnici vrcholu. Dolu udáva smer vhĺbenie v belasých skalách, rad plochých zárezov pri pravom okraji ľavej platne steny; hore v stene je hrana a hlboké vhĺbenie vľavo od nej, pokračovanie spodného vhĺbenia.
Vstup do skál je v prvom záreze, ktorý patrí k spomínanému spodnému vhĺbeniu pod výraznými žltými škvrnami. Plytkým komínom v pravej stene zárezu asi 20 m. na stupeň, potom kúsok vľavo od hrany rebra, ktoré sprevádza zárez sprava, asi 45 metrov hore (IV) do výrazného vydutia v stene. Týmto šikmo doľava hore do ďalšieho obrovského zárezu, ktorý sa dolu láme. Ním asi 20 m., potom traverz 4 m. doľava a ďalším zárezom asi 30 metrov na hranu rebra. Odtiaľ kúsok vľavo po tráve a skalkách asi 15 m. hore na trávnatú lavičku. Ňou 15 m. doľava nepravidelným žľabom asi 30 m. hore na trávniky vo vhĺbení pod nižšie uvedenými červenými platňami a nimi doľava na sedielko za odštiepenou vežičkou. Odtiaľ, s odchýlením doľava, do plochého zárezu a ním asi 25 m. hore. Potom doprava na trávnaté stupne a z nich traverz šikmo doprava 6 metrov. Za traverzom asi 6 m. stienkou dole (IV) na platňu a z nej dlhý krok doprava po voľných balvanoch do jaskynky. Šikmo doprava, tesne pod veľmi nápadné červené platne pod prevismi. Tu traverz asi 25 m. doprava na chrbát v úvode spomínanej hrany. (Odtiaľ možno vytraverzovať do Cmitera: Zo spomínanej hrany doprava asi 30 m. po trávnatých lávkach z ich pravého okraja krátkou stienkou dolu a doľava na stupeň nad roklinou. Ďalej, s odchýlením doľava, cez previsnutú stienku do roklinky a z nej po skalách a tráve na široké ploché terasy, ústiace do Cmitera - IV ). Ďalej otvoreným zárezom asi 35 m. na veľký trávnatý stupeň, pri ktorom sa zárez končí. Odtiaľto priamo hore previsnutou stienkou (VI) do krátkeho komínika; vpravo je platňa. Komínikom hore a tam, kde mizne, doľava do otvorenej steny. Teraz traverz najprv vodorovne, potom trochu dolu na dobrý trávnatý stupeň v stene za dokonalým blokom. Tento stupeň je nad spomínanými červenými platňami. Odtiaľ šikmo doľava hore po balvanoch, potom exponovanou stienkou asi 25 m. priamo hore (V) na ďalší, menší trávnatý stupeň. Z neho, s odchýlením doľava, cez hladkú platňu, v krátkom záreze na lavičky a po nich šikmo doľava do horného vhĺbenia. Teraz dnom hore, potom doprava a stienkou vpravo asi 45 metrov (expozícia) priamo na stupeň pod previsy a späť na dno vhĺbenia. Týmto cez previsnutú stienku, trochu zľava (V), na neveľký stupeň a z neho hore, prekročiac skalnú hranu, na naklonené stupne na dne vhĺbenia (V). Teraz veľký krok doprava do pukliny (VI) a ďalej puklinou (zo začiatku V) hore na stupienok pri voľnom bloku. Odtiaľ krok doprava, potom asi 10 m. priamo hore stienkou s vyhladenými stupňami do pukliny a ňou 12 metrov šikmo doľava hore späť na dno vhĺbenia. Ním hore na okraj trávnatej a skalnatej veľkej plošiny. Z jej horného konca pásom asi 25 m. šikmo doprava, potom asi 60 m. na sedielko v rebre. Odtiaľ ľubovoľne (miestami III) niekoľko dĺžok lana na vrchol. Od veľkej plošiny sa terén viac nakláňa a dovoľuje varianty.

10. Bronzový pilier (VI-) 7 hod.
M. a M. Coubalovi 1. 8. 1985, pri Rp je klúč.dlžka za (VII-)
Lezené štýlom Rp a Os, 12 skôb, sada hex., sada stoperov

11. Michalova cesta (V, A4, e) 10 hod.
I. Dieška, J. Šmíd 6. 3. 1974, 50 skôb, 8 nitov

Historické foto z prvého pokusu (Archív P. Stříbrného)

Cesta prvdepodobne nemá veľa prelezov. Opis prelezu z 18.-19.3.2015, J. Smoleň, M. Medvec : Do cesty sme nastúpili až o dvanástej na obed a tak doliezame iba pod kľúčovú tretiu dĺžku. Na štande sme ku dvom starým nitom zo sedemdesiateho štvrtého pridali jeden nový nit, zlanili a prespali pod stenou. Druhý deň ráno sme vyžumarovali po zanechaných fixoch a do večera doliezli cestu na vrchol.Foto pri ceste je z tretej dĺžky.

Fotoreport na stránke James

12. Komín (V+, A3, PP 8-) 25 hod.
J. Šmíd, 3.-5. 2. 1973, 35 skôb, 1 jednička, 10 klinov.
1.Voľné prelezenie (PP), Dino Kuráň a spol. 20.8.2009
Info od D. Kuráňa: pekná cesta v dobrej skale,
na prelez nie je potrebné kladivo a skoby.

13. Narovnávajúci variant komína (V, A1)
P. Plachecký, J. Rybička, R. Teisler 16.-17. 3. 1975
materiál: 25 skôb, 5 klinov, 3 jedničky, 3 ľadovcové skoby

14. Diagonála "Řízova cesta" (V) 4 hod.
Holý, M. Šmíd 8. 9. 1973

15. Mlhové Ostří (V, A0) 5 hod.
L. Páleníček, Myslivcová, M. Šmíd 18. 8. 1973

16. Pravá veža - Šmídova cesta (OS 8, pôvodne V, A3) 20 hod.
J. Čupel, S. Kysilková, J. Šmíd 31. 3 - 1. 4. 1973
OS prelez: J. Svrček, I. Kapušanský, 8. 9. 2013, 6 hodín

17. Malá dáma (V+) Lomnické rebro JV, 5 hod.
J. Svrček, J.Babinec, 7 dĺžok, september 2011.

18. Terasa Cmitera - dve nástupové varianty

18a. Nezabudni na Eiger (V) 3 hod.
J. Svrček, M. Rybár 24.9. 2011
Nastupuje ako varianta Korosadowicza.

18b. Nebezpečný náklad (V+) 4 hod.
J. Svrček, J. Mierka 15 .9. 2011
Pozri aj foto pri ceste 17.

Pozn. Je možné že línie boli aj lezené skôr. Cesta Nezabudni na Eiger, mala mať pokračovanie ako projekt nad terasou Cmitera, takže tam boli pripravené nity (viď v schéme cesty č.19), ktoré v podstate doistili zle zaistiteľnú spodnú časť cesty č.21, čo P. Weisser kvitoval.

19. Vzpomínka na Eiger (6+,A3) 24h.
P. Vrtík "Bača", M. Doležal "Mejla", 18.11. - 20.11. 2011
čistý lezecký čas 24 hodín.
1.zima a 1. opakovanie: Marcin Księżak, Jan Kuczera, klasifikácia M7,A3
2,5 dňa,29.- 31.01.2012

Jméno této nové cesty ("Vzpomínka na Eiger") je tak poctou všem československým dobyvatelům severní stěny Eigeru, která nabízí obdobnou skladbu problémů, samozřejmě v několikanásobně větších rozměrech."
Bližie info na topo a fototopo pri ceste.
Detail cesty v hornej časti steny
Ďalšie foto a reportáž na našom facebooku
horyinfo.cz - link

20. Ženy 2011 (V+) 8h.
J. Novák, P. Kryze, 3. 12. 2011

Cestu jsme vylezli za docela suchých podmínek. Ve žlabech nám postup po ztvrdlém firnu pěkně ulehčil a urychlil postup. Tedy celé jsme to vylezli za 8 hodin. Myslím, ale že tento čas nebude v této cestě standartní.
Kľúčová dĺžka - foto

21. Domeček z karet (VII-) 8h.
P. Weisser, P. Fiala, D. Škarabalová, 20. 9. 1986, VII-, 8 hodín,

materiál: 15 skôb, sada hex + stoperov, v ceste zanechané skoby
V dolnej časti nad rampou nové nity (2011) od J. Svrčka a spol., ktorému podobne ako nám nebola cesta známa.
Info o ceste nám zaslal P. Vrtík.

22. Niekończąca się opowieść (M7) 14h.
Tomasz Ostasz, Lawrence Kozłowski, Maciej Bedrejczuk.12. 2011,

M7 v 1 strmej dĺžke, potom sa stena položí ked liezli čiastočne aj súčasne, občasné miesta M6+.
Cesta sa volá v preklade Nekonečný príbeh. Topo neexistuje.