Vysoké Tatry - Lomnický štít - 2633 m

Popis - štítu:
Známy a populárny vrchol Vysokých Tatier. Jeho trojhranná štítová pyramída vysoko prevyšuje okolie.Tvorí ukončenie dlhého JV hrebeňa, ktorý vo Vyšnej Baranej strážnici vybočuje z hlavného hrebeňa. Z Lomnického štítu vybieha na S a SV krátky, ale veľmi členitý a exponovaný Vidlový hrebeň cez Kežmarskú štrbinu na Malý Kežmarský štít. Na J a JV spadá spočiatku strmo, potom pozvoľna Lomnický hrebeň, ktorý oddeľuje Malú Studenú dolinu od Skalnatej doliny. Na štít vedie visuta lanovka. Na vrchole pracovisko SAV.

Z STENA: obrovská, doprava pretiahnutá stena, ohraničená na SZ a J hrebeňom Lomnického štítu a na úpätí Téryho kuloárom. Pod vrcholom je veľký skalný kotol, z ktorého nadol je stena v celej svojej dĺžke do svetla sfarbená. V prostriedku tohto sfarbenia je mohutný previs tvaru hokejky. Ľavú časť steny pretína skalná, ľahko prístupná polica, smerujúca zľava šikmo doprava, skoro až do prostrednej časti steny. Stena v ľavej časti dosahuje výšku asi 250 metrov v prostriedku 300 metrov a v pravej časti až 400 metrov. Z stenu považujú horolezci za jednu z najkrajších lezeckých stien vo Vysokých Tatrách.
Prístup pod Z stenu z Malej studenej doliny Jordánovou cestou z Téryho chaty alebo z vrcholu zostup Jordánkou do Téryho kuloáru - viď zostup, alebo: Priamo do Téryho kuloáru - viď zostup; Zo Skalnatej doliny - viď zostup alebo praktické - zlanením: Z Lomnického sedla /sem sedačkový výťah zo Skalnatého plesa/ asi 30 minút hore J hrebeňom kým sa nezačne prudko dvíhať potom doľava až na hranu hrebeňa kde je štrbina. Nad nami v hrebeni je nápádná zelená obdĺžniková platňa a vľavo väčší skalný mužík. (Asi 25 metrov nižšie vyúsťuje v hrebeni reťazami zaistená cesta spod Lomnickej Kopy. - taktiež možný zostup.) V mieste kde sa prekrýva výhľad na Prostredný hrot z Gerlachovským štítom je za hranou vpravo nad poličkou v západnej stene osadený zlaňovací reťaz. Zlanením 3x50 m cez borháky, Od druhého zlaňovacieho stanovišťa vedie paralelne dole reťazmi zaistená cesta z Lomnického hrebeňa pod Lomnickú kopu . Na police pod stenou. Odtiaľ (CH) doprava popod stenu do Téryho kuloáru.

JV STENA Stena meria skoro 700 metrov a spadá do Skalnatej doliny. Má veľmi rozmanitý terén, ako pre letné, tak aj zimné horolezecké výstupy. Zľava ju ohraničuje sutinovo-skalné úbočie a žľab, ktorým vedie zvyčajný vysokohorský výstup. Sprava vyrastá mohutné rebro z Cmitera. Prostriedok steny pretína výrazné vhlbenie, ktoré delí stenu na ľavú, miernejšiu, a na pravú časť s kolmými piliermi a zárezmi s pevnou skalou.
Prístup pod JV stenu. Od Skalnatého plesa zelene zn, chodníkom, ktorý vedie do Lomnického sedla, do druhej serpentíny. Tu zn. chodník opustíme a ideme doprava po nezn. chodníku, traverzujúc trávnaté úbočie, do prostriedku doliny až ku skalnému korytu malého potoka. Odtiaľ priamo hore cez morénovité balvany na dno piesčitého kotla pod Cmiterom. Krížom cez kotol a šikmo vľavo hore po sutine pod JV stenu (45 min.)

Zostup zo štítu:

Zostup z vrcholu do Skalnatej doliny(I) Zostup je zabezpečený reťazami; 1,5 hod. Z vrcholu (budovy) cez terasu na JV najprv skalným rebrom (reťaze) a potom vľavo na skalné platne a pomocou reťazí do širokého sutinového kotla. Odtiaľ šikmo doprava trávnatoskalnou lávkou na rebro a na druhej strane strmým, ale krátkym komínikom na trávnatý pás. Pásom (polica) doprava až na jeho koniec k sutinovému žliabku. Týmto dole 10 metrov do skalného žľabu. Tu doľava a po platniach a skalných stupňoch (reťaze) dole až na trávnato-sutinové lávky, ktorými doprava šikmo nadol na Lomnickú kopu. Z kopy pravým zárezom obrovskej platne dole a ďalej po moréne mierne vľavo až na znateľný chodník, ktorým do Lomnického sedla (3/4 hod.). Zo sedla : alebo : priamo zelenou zn. pod hrebeňom k sedačkovému výťahu (14 min.) a ním ku Skalnatému plesu, alebo : doľava nadol v serpentínach po zelenej zn. až ku Skalnatému plesu (3/4 hod.).

Zostup-Prístup-Malá Studená dolina
1. Od Téryho chaty Jordánovou cestou, (II), 3,5 hod. (Zostup v opačnom slede opisu Jordánovej cesty) Od Téryho chaty prejdeme medzi Malým a Protredným Spišským plesom na terénnu vyvýšeninu. Odtiaľ šikmo doprava po moréne a sutinovisku do rokliny, ohraničenej z obidvoch strán, a ľavou a pravou vetvou JZ piliera, padaj úceho z Pyšného štítu. Roklinou vystúpime až pod prostrednú vetvu (1/2 hod.). Temer pod pilierom doprava na viditeľnú rampu ktorá pretína pravé ohraničenie rokliny. Rampou dosť strmo na rebro a na druhú stranu (skalní mužíci, znateľný chodník). Ďalej trávnatou rímsou na dno žľabu vedúceho do Bachledovej štrbiny. Ľavou častou žľabu hore cez skalné stupne, menšie platne až k miestu, kde sa žlab rozdvojuje. Odtiaľ cez rebierko do pravej vetvy a ním šikmo doprava sutinovým pásom hore a na hrebeň Jordánovej štrbiny (2 hod.). Hrot za štrbinou zliezame oblúkom zľava, potom prejdeme na S stranu a prechádzame po exponovanej skalnej rímse (reťaze) až na koniec cez nízku stienku- na sedielko tesne na JV od štítového masívu Poslednej veže. Ďalej do Poslednej štrbiny. Zo štrbiny úzkym hrebeňom pod previsnutým zubom doprava okolo exponovaného rohu a po hrebeni až ku štrbine pri päte Lornnickej vežičky. Odtiaľ doľava po vodorovnej lávke zo S strany, obchádzajúc vežičku, do sedielka pod Lomnickým (2 3/4 hod.). Zo sedielka doprava nadol sutinovo-skalným Téryho žľabom pod Z stenu (1/4 hod.) Alebo pokračujeme na vrchol. Zo sedielka mierne vľavo nahor na lávku a po rímsach a platničkách potom šikmo doprava hore pod strmý komín na plošinu. Pomocou reťazí a železných stupov hore a doprava na ľahší terén nad Medenou kotlinou. Odtiaľ doprava na SZ hrebeň a ním až k zábradliu na štíte.(3/4 hod)

2. Zostup-Prístup z dolnej časti Malej Studenej doliny do Téryho kuloáru.(II),2 hod.
Z turistického chodníka na Téryho chatu ešte pred Veľkým hangom odbočíme smerom na Lomnické sedlo do Filmárskeho žľabu (obrovský rozlámaný žľab spadajúci z Lomnického sedla) Pod žľabom odbočíme na sever na exponovaný trávnik pod kosodrevinou ktorý sa hore zužuje v úzky skalný pás pod kolmou stienkou, ním na tesné ploché dno druhej rokliny. Roklina sa nižšie vľavo láme mokrými platňami do doliny a vpravo vedie do J steny Lomnickej kopy. Roklinu dosiahneme pod 8 m. vysokým vodopádom. Tu začína 750m dlhý a 10m široký trávnatý pás /Veľký úplaz/ rovnobežný zo SZ hrebeňom Lomnickej kopy.Priamo po skalách hore potom exponovanou trávnatou lavičkou, ďalej vodorovne doľava vedľa hladkej platne na plošinu v kuloári nad menším horným prahom.Potom kuloárom - ktorý tu prechádza v kotol smerom na SZ ľahko pod Z stenu.

1. Ľavá cesta kl. VI+ ?h.
J. Horváth - J. Otruba

2. Posledný komín (V+,A1) 4 hod.
J.Beneš, J.Krížo, 17.9.1976 .
1.voľné prelezenie: podľa nákresu prvovýstupcov cesta asi nemá voľné prelezenie. .
Technické miesto vo 4. dÍžke možno obísť voľne zľava: P.Greksák, A.Formánek 10.8.1983 (V+).

2a. Variant doľava: Cesta výrazným kútom a škárou vpravo od "Posledného komína", podrobnosti, nie sú známe.(V-).

3. Šedá platňa (VII-) 5h.
T.Myslivec, L.Páleníček 13.7.1987

4. Kopejkový pilier (V,AO RP:5+) 4h.
Z.Drlík, L.Páleníček, 7.4.1972 1. zima: ??? 1.rp Š.Bednár - J.Hyžný, 19.7.1980, 5+

5. Puškášova cesta /Stanislawski/ (V) 3h.
J.Andráši, A.Puškáš,K.Skřipský 9.1948. 1.zima:V.Karoušek, V.Mašková, 20.3.1952
Pozn. V súčasnosti je cesta preistená borhákmi.
Foto z lezenia

V literatúre je výstup mylne uvádzaný ako Stanislawského cesta v skutočnosti urobil prvovýstup A.Puškáš a spol. Viď tiež vysvetlenie pri ceste č.8. info: WHP21:3188 a 3190. Vstup do steny je na ľavom okraji skalnej police. Stienkou 10 m. k ústiu prvej trhliny a ňou asi 20 m. ku skalisku. Odtiaľ sa tiahnu dve blízko seba ležiace trhliny. ľavou trhlinou 30 m. na sutinový stupienok pod prevismi. Zo stupienka 2 m. hore, potom 6 m. doprava za nápadný skalný zub a cez 5 m. stienku (V, najťažšie miesto) na plošinku. Z nej trochu na opačnú stranu a 6 m. vodorovne doľava (V) do trhliny. Po 10 m. na pohodlné stupne a 15 m. trhlinou, podobajúcou sa rímse, na plošinu. Rad trhlín nad nami sa javí ako obrovský zárez. Pomocou puklín 35 m. hore na priestrannú plochú plošinu, ktorá vľavo prechádza pod strechovitý previs, kým jej pokračovanie vpravo tvorí trávnatá lávka. Z miesta, kde sme dosiahli plošinu, trhlinou priamo hore, potom radom trhlín a pilierikov, na ktoré sa delí hlavná trhlina, stále priamo hore na sutinový stupienok s blokom na istenie, 20 m. Teraz na temeno ďalšieho malého piliera. Tu má trhlina zasa pôvodnú podobu. V nej 25 m. na plošinu a dalších 25 m. pod previs. Tesne pod ním traverz doľava za hranu ľavej stienky a otvorenou stienkou 5 m. hore k bloku na istenie. Odtiaľ 8 m. hore na plošinu. Najprv vľavo na naklonenú platňu, pritisnutú k stene, potom priamo hore kolmou stenou vľavo od komínika pod previs z lámavých bielych skál. Previs obídeme vľavo, potom niekoľko metrov priamo hore. Trhlina sa čochvíľa stráca v platniach, preto ju nesledujeme až na koniec, ale sa dáme postrannou puklinou doľava; cez odštiepený balvan k previsnutej trhline a ňou na sutinový stupienok vtisnutý do skál, 45 m. Ďalej po skalách už ľahko na SZ hrebeň a ním doprava na blízky vrchol.

6. Čuňasova cesta (V+,UIAA:VI+) 4h.
L. Páleníček, Čuňas /neznámy tramp/, 12.7.1970 1. zima:C.Bajsarowicz, B.Nowaczyk, K.Wielicki, 27.2.1974
Variant 6A: "zárezom" O.Novák, P.Berežný, P.Stříbrný, D.Krejčí, V.Vilím 1971
Variant 6B: J.Janoušek, F.Chalupný, M.Jiroutek (V) 1.7.1973 Výlezové varianty viď Doplňujúce info k stene.

7. Ľavými platňami Hokejky (V+,VI) 4h.
J.Porvazník - A.Belica, 2.6.1979

8. Stanislawského /Orlowského/ cesta (V) 2,5h.
A.Kenar, A.Stanecki, W.Stanislawski, 8.8.1929 Variant T.Orlowski, S.Siedlecki, 31.7.1945 1.zima:J.Sláma a druh, 18.3.1953

V literatúre je táto cesta opisovaná ako Orlowského cesta avšak Orlowski urobil len variant s traverzovaním smerom do cesty č.4 a na hranu steny. V skutočnosti je to pôvodný Stanislawského výstup, ktorý smeruje viac hore. Výstup označovaný ako Stanislawského cesta je prvovýstup A. Puškáša a spol, ktorý považoval túto cestu mylne za Stanislawského výstup. info: WHP21:3188 a 3190. Vstup do skál je v spádnici steny vo výraznom kúte. Kútom asi dve dĺžky lana hore. V miestach, kde sa kút končí, šikmo doprava traverz cez previsnutú stienku 4 metre na lahší terén. Priamo hore 20 metrov pod previs a cezeň asi 10 metrov priamo na ľahkú lávku. Z lávky vhĺbením šikmo doľava hore na ďalšiu veľkú lávku. Vhĺbenie-kút i naďalej pokračuje až pod vrchol, kde mizne. Z lávky prekonávame výšvih kúta po ľavom ostrí, potom pokračujeme kútom až pod platňu, kde sa kút končí. Po pravej hrane platne hore do jej polovice, potom doľava asi 2 metre a trhlinou v platni priamo hore na jej horný koniec. Tu znova traverz 4 metre do ľava do rozlámaného žlabu a ním krátko na sedielko za vežičkou. Odtiaľ doprava ľahkými skalami na SZ hrebeň a po hrebeni na blizky vrchol.

9. Hokejka (V+,A1 RP:6 ) 5h.
F.Plšek, V.Zachoval, 22.8.1950
Cermanov priamy Variant (V) V.Mašková, K.Cerman 4.8.1951
1.zima: K.Cerman O.Kopal, J.Mašek, B. Nejedlo 21.4.1952
Istené sólo: M. Kapusta, 9. 10. 1981
1.RP: pravdepodobne dávnejšie, uverejnené: Horváth, Otruba, 6.7.1983, A.Formánek - E.Mlynarovičová, 7. 7. 1983

Vstup do skál je v spádnici steny vo výraznom kúte ako cesta č.7. Kútom asi dve dĺžky lana hore. V miestach, kde sa kút končí, šikmo doprava traverz cez previsnutú stienku 4 m. na lahší terén. Priamo hore 20 m. pod previs a cezeň asi 10 m. priamo na ľahkú lávku. Odtiaľ: Alebo lávkou 4 m. doprava, potom 15 m. kolmo hore zárezom pod vodorovnú škáru. Sme 5 metrov pod škárou zvanou Kríž. Alebo z lávky vhĺbením šikmo doľava hore na ďalšiu veľkú lávku a ňou doprava pod vodorovnú škáru zvanú Kríž. Tu traverz doprava 6 metrov, potom cez vytláčajúcu skalnú hranu a hranou šikmo doprava hore na zďaleka viditeľnú pohodlnú lávku. Lávkou doprava na jej koniec. Odtiaľ kútom priamo hore 10 metrov a v hladkej platni oblúkom doľava na poličku pod previs Hokejky. Odtiaľ: Alebo(ťažšie) z poličky ešte šikmo vľavo hore do kúta priamo pod previs na dobré stanovište. Cez previs 3 metre hore, potom 2 metre vodorovne doprava a škárou vpravo hore na rozhranie Hokejky do kúta. Tu prechod doprava na hranu Hokejky a klesajúcou skalnou policou šikmo doprava nadol na dobré stanovište. Alebo (Cermanov variant) z poličky priamo hore platňou a zárezom do pravého zalomenia Hokejky do kúta. Pravou stenou kúta traverz pomocou trhliny doprava na hranu Hokejky do steny. Stenou priamo hore, vyššie trhlinou na dobré stanovište. Odtiaľ priamo hore 30 m. do komína a ním 4 metre nad komín. Po ďaľších 5 metroch pod kolmú vytláčajúcu stenu. Stenou 10 m.(VI) priamo hore na ľahší terén pod rozdvojený komín. Ľavou vetvou komína (V) na sutinovú plošinu na dne lievika pod vrcholom. Pravým vhĺbením lievika 50m po stupňoch na vrchol.

10. Pšendova cesta (V,A1,RP:7-) 8h.
V.Krejčí, - Pšeničnikov, 12. 7. 1970 1.zima: ???
1.RP L.Šlechta - I.Ullsperger, 27.9.1982 6h.
Preistenie stanovíšť v ceste, 5x nitové stanovište, 20.10.17, S. Filkor, M. Alman

Fototopo preistenia

11. Čierny pilier (V+,A3, RP:8-) 8-10h.
(cesta na pamiatku expedície Peru 1970) I.Dieška, P.Pochylý, 12.7.1970
1.RP: E.Velič, J. Adámek
1.zima: ???

Vpravo od výrazného skalného útvaru Z steny - Hokejky sa tiahne stenou výrazný pilier. Hore je čierny, štíhly, s ostro ohraničenou hlavou. Smerom nadol sú obrysy plochšie a bezvýraznejšie, skala bledšia a žltá, miestami s vypadanými prevismi. Výstup vedie zo začiatku vľavo od spádnice hlavy piliera, neskôr stredom. Vstup do skál je v pravom výraznom vhĺbení, tesne vpravo od nástupu do hokejky. Vhĺbením a menšími stienkami dve dĺžky lana priamo hore na stanovište pod prevismi a kútmi na skalné police. Po pravej strane okraj veľkej platne zakončuje previsy. Z políc mierne vpravo cez previs do kúta (Al) a ním hore. Na konci mierne doľava na stanovište ku skalným blokom (15m.). Odtiaľ šikmo doprava cez platničku do kúta a ním priamo hore (A2, A3) i cez previs (A3). Nad previsom obídeme ťažké skaly doľava a s návratom vpravo prídeme na stanovište k blokom (35 m.). Zo stanovišťa cez malý výšvih do čiernej škáry, ktorou mierne vpravo hore na police vedúce zo stredu steny, od Kríža. Policou doprava obídeme výšvih a cez platničku vľavo do zárezu na ďalšie stanovište pod novým výšvihom (40 m.). Ďalej cez dva previsky (A2, A3) doprava na platňu na nevýrazné rebierko. Ním kúsok hore a ostro vľavo na ďalšiu platňu a zárezom v nej na stanovište pod previsnutým schodom hlavy piliera (30 m.). Priamo hore kútmi (A2, A3) na police s nebezpečne naukladanými blokmi. Po polici vpravo až za hranu a ďalej mierne šikmo doľava na vrchol hlavy piliera (40 m.). Ďalej zárezom a ľahšími skalami dĺžku lana hore do vhľbenia a ďalej ako Birkenmajerova cesta do lievika a na vrchol.

12. Staruch-Medvec (RP:VIII) ?h.
R.Staruch, M.Medvec august 2002 zároveň 1.RP V ceste sú zdola z háčikov osadené nity. Cesta vedie platňami medzi Čiernym pilierom a Bielym pásom.

13. Biely pás (V+,A3,RP:7+) 6h.
A.Belica, J.Stejskal, 28.8.1976 1.zima:? 1.RP: ?

14. Ružové plamene (Rp:7+) 8h.
T.Myslivec, L.Páleníček, 12.7.1987 zároveň 1.RP 2.leto? 1.zima?

15. Žlté plamene (VI-,A1,RP:7) 5h.
"Komín Farkaša a Petríka"
V.Farkaš, V.Petrík, 7.8.1969,
2.leto: J.Janiš - V.Širl, 1.6. 1973

1.sólo: M.Šmíd, 12.9.1975; 1.zima: J.Fulka, J.Húlek, G.Lamka, J.Kleprlík, marec 1978.

Info: 9. 2011, O. Húserka, F. Šimko klasifikácia skôr 8- ako 7.

16. Na pamiatku M. Kriššáka (V,A2-A3) 14h.
Cesta na pamiatku Milana Kriššáka A.Belica, J.Povrazník 20-21.7.1979 2.leto: T.Jánoš, J.Liďák, 1982 3.leto: A.Krížo, J.Krížo, 1982

17. Arnoldov variant v platni (VI-,A0,Rp:7-) 5 h.
B.Arnold, G.Lamm, 13.8.1972
2.leto: viac prelezení, aj čisté:
1.RP: M. Kapusta (kľúčové dĺžky), M. Krajč, 4. 6. 1983
2.RP: A.Buzinkay, R.Hajdučík 17. 9. 1983
1.sólo: J.Šustr
1.ženský prestup: Z.Podhorská-H.Semanová, 12. 6. 1983.

18. Šokuj opicu (Rp:8+,9-) 5h.
P.Ondrejovič, J.Vonderčík 21.10.1989 zároveň prvé RP Cesta obrovskou platňou vedúca zľava vedľa cesty "Puklina v platni" Nity v ceste osadené zdola.

19. Cesta cez platňu (V,A2) 4-5h.
I.Fiala, O.Pochylý, 14.9. 1970 2.leto:A.Belica, Z.Drlík, J.Osif, 4.8.1974 1.sólo:E.Velič, 10.1983.

20. Puklina v platni (V+,A1 Rp:5+) 3-4h.
Z.Čepela, O.Pochylý, 21.8.1969
2.leto:J.Hazucha, V.Petrík, 11.10.1970;
1. zima: prelezenie urobili poľskí horolezci.
Nádherná exponovaná klasická cesta v platni.
Cesta sa lezie voľne už dávnejšie.
Foto zaslal M. Šestina

Fototopo

Foto 2 dĺžka
Foto 3 dĺžka
Foto 4 dĺžka
Foto 6 dĺžka
Foto 6 dĺžka

21. Šmídov variant (V-) 3-4h.
Variant Šmída v ceste č.20. M.Šmíd. 25.9.1975 2.leto:viac prelezení.

22. Cesta Birkenmajera a Kupczyka (IV-V)
W.Birkenmajer, K.Kupczyk 21.6.1930, 2.leto: Z.Korosadowicz, K.Zajac, 9.7.1931, 1.zima: A.Puškáš, L.Szabó, 4.-5.IV.1951.

Vstup do skál je pri päte kolmej hrany obrovského piliera, ktorý je už v pravej polovici steny. Tu sa začínajú vhĺbenia rozdeľujúce obidve steny. Zľava ich ohraničuje kulisa prechádzajúca dole vo výrazné rebierko. Pomocou niekoľkých trhlín vľavo od rebierka na plošinku na rebierku. Odtiaľ beží doľava úzky previsnutý komín. Jeho ľavou časťou 2O m. na stupeň, odtiaľ dnom komína a stienkou čeľuste odvrátenej ku komínu, asi 5 m. priamo hore späť na čeľusť a ňou na plošinku ; doľava dolu vedie trávnatá lávka. Teraz priamo hore veľmi ťažkou stienkou do žľabu a žľabom hore, až sa stáva kolmým (hrdzavé škvrny). Odtiaľ doľava na rebierko a ním, exponovanou hranou, pomocou drobných trhlín na malú sutinovú kazateľňu v kolmých stenách. Tu sa systém komínov zrázne láme. Musíme sa preto dostať na skalnú lávku ležiacu 20 metrov ďalej. Po niekoľkých lámavých stupňoch prídeme od kazateľne k päte steny a tu : Alebo (V) machom porastenou stienkou, alebo puklinou po ľavej strane stienky (IV) na temeno odštiepeného útesu a na stanovište vpravo od neho. Odtiaľ 3 m. hore na plochú stienku nad puklinou. Nasleduje 10 m. traverz (V) doľava mierne hore pretŕhanou lávkou pod prevismi uprostred kolmých lámavých skál.Tak dosiahneme začiatok výrazného vhľbenia, ktoré vidíme už z kazateľne. Zlanením 13 m. dolu, voľne vo vzduchu (AO) na začiatok spomínanej skalnej lávky a ňou doľava pod previsy a cez výklenkovité vhĺbenie až na jeho koniec. Ďalej doľava cez stupeň do otvorenej steny a ňou traverz asi 20 m. doľava hore, nie veľmi vysoko! Nakoniec 3 m. hore a cez hranu rebierka 1 1/2 m. pod zubom previsu na dno ďalšieho výrazného vhĺbenia až nad jeho 100 m. zlomom. Po skalných stupňoch skoro vodorovne doľava k päte kolmého, asi 15 metrov vysokého komína a nad komín do širokého lámavého žľabu. Žľabom asi 30 m. hore až do miesta, kde sa stáva kolmým a zužuje sa v previsnutý komín. Tu do ľavej steny a ňou (IV) priamo hore, potom šikmo doľava. Asi po 30 m. na charakteristický trávnik pod Žltými plameňmi. Odtiaľ vidíme hore začiatok vhĺbenia pod vrcholom, od ktorého nás delí 50 m. dlhá, skoro kolmá a vodou pretekajúca stena, najťažší úsek výstupu. Z trávnika doľava hore po úzkej lávke priamo pod stenou a od konca lávky strmým a veľmi lámavým žliabkom k päte 12 m. dlhej, previsnutej, vodou vyhladenej a neobyčajne lámavej stienky. Potom 12 m. hore (VI), veľmi exponované, do tesného výklenku. Odtiaľ 3 m. hore trhlinou v kolmej stienke do lámavého, mokrého a plytkého, doľava sa zahýbajúceho žľabu, ktorý hore rozdvojuje komínik. Komínikom šikmo doľava (V). Ďalej 15 m. trhlinami v kolmej stienke, vždy po 5 m. dva výklenky (VI), až na stupienok pre ľavú nohu v ľavej hrane stienky. Od veľkého vhĺbenia pod vrcholom nás delia ešte 3 m. (VI) terénu. Ďalej alebo priamo žliabkom, alebo doprava hore a strmou platňou ďalej (ľahšie, ale riskantnejšie). Tak dosiahneme široké vhľbenie pod vrcholom. Dnom vhĺbenia 45 m. hore, vyššie kúsok vľavo, potom 40 m. po platniach prudko doľava hore, ďalej 12 m. doľava komínikom, ktorý šikmo pretína ľavú kulisu vhĺbenia. Veľký vklinený balvan obídeme oblúkom po ľavej strane a prídeme na priestrannú sutinovú plošinu na dne lievika pod vrcholom. Pravým vhĺbením lievika 50 m. hore po veľkých balvanoch a stupňoch priamo na vrchol Lomnického štítu.

23. Motykov variant (IV+,V) 1,5h.
Motykov variant do Birkenmajera S.Motyka, J.Sawicky, Z.Brull, Š.Zamkovský, 26.7.1932 2.leto: K.Hensch, F.Banyász, S.Lux, J.Wein, 18.9.1932 Praktický prístup pod Žlté plamene a cesty 15-18.

Nástup je kúsok vľavo od spádnice charakteristických žltých škvŕn, asi 100 m. vľavo nad nástupom výstupu č.22. Asi 10 m. priamo hore, potom traverz doprava šikmo až pod vlhký, hore previsnutý komínik. Jeho hornú časť obídeme po pravom chrbte. Dosiahneme pohodlné ploché stupne pod 15 m., skoro kolmou stienkou. Jej pravá polovica je z platní, ľavá je členitá a hore sa končí previsom. Nad tento z ľavej strany. Ďalej komínikom 10 m. na výhodné stupne, potom ešte ľahšie lávkou doprava pod veľké Žlté plamene.

24. Komíny Dieškovcov (V,A0) 5h.
I.Dieška, P.Dieška, 19.8.1973, 2.leto:Z.Drlík, M.Pelc, august 1973; 1.sólo: A. Belica 1.zima: poľskí horolezci.

25. Mauglí (V+,A1) 6h.
J.Beneš, J.Vestenický, 6.9.1977 info: Hotejl 3/1978.

26. Belica - Stejskal (V+,A1,Rp:6) 6-7h.
A.Belica, J.Stejskal, 27.8.1976
2 leto: S. Drlík - Ján Tremba, 12.X 1978 1.Rp:R.Mihál, O.Saktor 7.7.1983

27. Bonbónová cesta (VI-,A1, OS: 7) 6-9h.
A.Belica, I.Koller 17.8.1974
2.leto:Z.Drlík, J.Martiš, 11.9.1975.
1. OS: A.Marcisz, W.Vermessy, 27.08.1982, VII
1.SK Rp:R.Mihál, A.Formánek 6.7.1983 5h.

28. Barborkine slzy (V+,A1,Rp:6+) 6-9h.
P.Dieška, L.Páleníček, 17.6.1972, 2.leto: K.Jakeš, J.Martiš, 3.7.1976; 1.zima:Z.Drlík, J.Stejskal, január 1974. 1.Rp:Š.Bednár, J.Hyžný 19.7.1980

29. Goranova cesta (V+,A0) 5h.
A.Belica, R.Mihál, 25.6.1983

30. Obrovský pilier (V+,A2,Rp:6+) 6-9h.
P.Dieška, J.Hazucha, 12.-13.10.1970
2.leto+narovnanie hornej časti: A.Belica, I.Koller, 10.7.1972
3.leto:Z.Drlík, P.Mačák, 7.1973 variantom;
4.leto:L.Benešová, V.Širl, 13.7.1974 pôvodnou cestou;
l.zima:H.Zakrzewski, A.Michnovski,W.Fiut, 5.-6.3.1974.
1.OS: M.Kapusta, L.Šlechta (kľúčová dĺžka),30.7.1978
2.RP: A.Buzinkay, P.Greksák, 12.9.1982

31. Cesta sklamaných (V+) ?h.
S.Glejdura, J.Kuba, J.Matava 16.4.1980

32. Karouškova cesta (V-VI) 5h.
V. Karoušek - A. Mrkos, B. Nejedlo, 26.9.1956, Je pravdepodobné že cesta má spoločné miesta s cestou 29. a 30. info WHP21 č.3202.

33. Patagonské léto (7+,8-)
J. Novák,M. Giláni,P.Kryze 6.2004

V júni 2005 autori narovnali poslednú dĺžku cesty.
Slovo autorov:Vynikající! Delikatesní!Snad jen poslední těžší délka je o něco víc do ruk. Ta navíc byla zpřístupněna dávno před námi. O tom nás přesvědčili dvé staré rezavé skobky, které se nám milostivě ráčili ukázat až ve chvíli, kdy přestalo sněžit. Na místo toho, abychom kvúli uchování nějaké pochybné orginality uháněli kamsi bokem, jsme se radši rozhodli pokračovat ve zvoleném směru a část této staré hákovačky zušlechtit dvěma nýtky pro RP přelez. Zde bych chtěl ještě zdúraznit, že toto střetnutí se s odkazem staršího lezeckého stylu proběhlo s veškerou citlivostí a respektem. Ony nýty jsme tloukti opravdu jen za účelem zachránit padajícímu RP lezci život což v možnostech púvodniho zajišténí nebylo. (Pozn. V júni 2005 autori narovnali túto poslednú dĺžku - ako ukazuje schéma cesty, pozri tiež ďalšie info k stene) Jinak celá linie nabýzí ješté řadu napřímení a prodloužení. Na tom ale zamakáme až někdy jindy, pokud se tedy do toho nepustí někdo jiný. Nutno podotknout, že cestou jsme prostoupili pěkné od spodu a všechny spity byli navrtány pěkně drsně - ručně. Ze začátku z fjareřiny, později z blbosti.Na závér velké dík firmě Pilka Kameny a Green Sportu za duševní a materiální podporu a taky Rasťovi z horní stanice sedačkové lanovky na Lomnické sedlo a všem obyvatelúm vrcholku Lomnického štítu. Jakub Novák, HO Turist Hodonín

Poznámka: Pozor cesta bola zaistená krátkymi spitmi! V roku 2017 však autori cesty vymenili ručne vŕtané nity za štandardné a doplnili štandy v ceste!

34. Mlynarčíková cesta (III)
G. Koromzay – M. Mlynarčík – K. Piovarczy, 14. 8. 1921,

Depresiu spomínanú v ceste č. 32 ohraničuje z pravej strany tupá hrana so zle vrstvenou skalou. Nástup vpravo od depresie, hranou strmo na trávnatú plošinu, 2. výšvih obchádzame vpravo pod 8 metrový komínik a ním opäť na hranu. V mieste, kde depresia dosahuje druhý trávnatý pás v Z stene Lomnickej kopy, cez depresiu doľava na šikmo doľava stúpajúcu rampu smerom k Obrovskému pilieru. Rampou na hrebeň.

35. Lomnická kopa - Cez platne a previsy (VIII, pôvodne V+,A2) 6h.
I. Dieška – I. Fiala – P. Pochylý, 18. 10. 1969,

36. Lomnická kopa - Pravá cesta (V, A0) 4h.
H. Myslivcová – L. Páleníček – M. Šmíd, 28. 9. 1975,

37. MINIaTÚRA (VII-) 2h.
R. Dalecký – V. Jakubec, 25. 9. 1994

38. Stenou cez Ľavý Cirk
W. Birkenmajer, 23. 6. 1930.

39. Ľavý Cirk (IV) 1,5 hod.
W. Birkenmajer, 23. 6. 1930.