Vysoké Tatry - Mlyn��r Mal�� - 1975 m

Popis - štítu:
Malý Mlynár predstavuje z pohľadu z Bielovodskej doliny prvú výraznejšiu skalnú vyvýšeninu v mohutnom S hrebeni Mlynára. Tento hrebeň delí Bielovodskú dolinu od Žabej doliny Bielovodskej. Malý Mlynár má dva vrcholy, vyšší JV vrchol a nižší SZ vrchol, ktorý od porasteného hrebeňa Skorušniakov delí Vyšné Skorušie sedlo. Na Juh smerom k Mlynáru hrebeň klesá ku Priehybe pod Malým Mlynárom. Zľava rozoznávame v masíve Malého Mlynára V stenu, SV stenu JV hlavného vrcholu o výške asi 350 metrov, ktorú delí od SV steny nižšieho SZ vrcholu hlboká depresia, vrcholiaca v Štrbine v Malom Mlynári. Ďalej vpravo je 250m vysoký S pilier, ktorý sa láme doprava do SZ steny nad žľabom, ktorý spadá z Vyšného Skorušieho sedla. Steny pre pomerne pevnú skalu sú často vyhľadávané horolezcami. Cesty, ktoré vedú v spomínaných stenách sú zaujímavé, avšak náročné a exponované a poskytujú možnosti na letné i zimné podnikanie. Stena sa v 60 - 70 rokoch stala častým cieľom najmä poľských horolezcov.

Prístup pod spomínané steny je pomerne komplikovaný a dlhý. Bielovodskou dolinou z Lysej Poľany turistickou značkou až na prvú výraznejšiu tzv. Podúplazskú Poľanu.(Asi 5 min. od sútoku Bielej vody a Žabieho potoka - most) Na poľane vpravo je turistický prístrešok. (1,5 - 2 hod.) Zľava sú viditeľné strmé veže masívu Zámkov, sprava je porastený masív Skorušniakov a Malý Mlynár. Z Podúplazskej Poľany sa využívajú dve možnosti prístupu pod samotné steny.
1. Žľabom Malého Mlynára - priamo z Bielovodskej doliny. Tento prístup je výhodný najmä v zime na stabilnej a nosnej snehovej prikrývke v žľabe. V lete predstavuje žľab strmý a nepríjemný trávnato-skalný terén. Z poľany cez les až do veľkého kameňami vyplneného Malého Mlynárovho žľabu, ktorý spadá priamo zo SV steny. Žľabom hore po moréne až do miesta kde sa prehĺbuje a skrúca doľava a nad nami je veľký skalný prah. Tu šikmo doľava hore po exponovaných poličkách a trávnatých stupňoch na trávniky pod Skoruším mníchom. Odtiaľ zase šikmo doprava už nad spomínaným prahom do širokej trávnato-skalnej depresie pod SV stenou (I-II), Od poľany -cca 2 hodiny. Pod V stenu sa dostaneme pomocou výstupu č.1. Pod pravú časť SV steny a pod SZ stenu traverzom doprava a hore popod steny trávnato skalnými lávkami a žľabom až na malé sedielko, z neho dole a priamo popod SZ stenu smerom k Vyšnému Skorušiemu sedlu (I-II) 30 min. - 1 hod.
2. Do Vyšného Skorušieho sedla - cez Žabiu dolinu Bielovodskú Tento prístup je príjemnejší i keď prístup do doliny je taktiež pomerne strmý. Z Podúplazskej Poľany 4 m. za prístreškom zahneme strmo doprava (akoby späť) do lesa na znateľný chodníček, prehradený po 100 m. drevenou rampou. (V súčasnosti je prístup do doliny zakázaný návštevným poriadkom TANAPu). Za rampou pokračuje znateľný chodníček po lesnatom rebre v serpentínach hore až k lávke ponad Žabí potok. Ďalej chodníkom až k výtoku potoka z plesa pod morénou Nižného Žabieho plesa Bielovodského. Prekročíme potok a od SV brehu plesa hore strmou trávou a neskôr trávnatým žľabom na široké Vyšného Skorušie sedlo. Zo sedla popod V stenu a vyššie spomínaným sedielkom a lávkami v opačnom smere pod SV stenu (do sedla CH, 2 - 2,5 hod od poľany).

Zostup zo štítu:

Najpraktickejší a najjednoduchší zostup z Malého Mlynára je do Žabej doliny Bielovodskej. 1. Z hlavného JV vrcholu priamo dole na západ, trávnato-skalným úbočím s riedkou kosodrevinou nad SV breh Nižného Žabieho plesa Bielovodského (CH, 30 min). 2. Zostup cez Vyšné Skorušie sedlo. Z hlavného JV vrcholu hrebeňom na SZ a cez plytké sedielko na málo výrazný nižší SZ vrchol štítu. Z neho ďalej SZ hrebeňom, strmo nadol lámavými stupňami (možno ich obísť zľava), na široké Vyšné Skorušie sedlo (I, 20 min.) Zo sedla priamo dole na západ, sprvu trávnatým žľabom, potom trávnatým úbočím k SV brehu Nižného Žabieho plesa Bielovodského (CH, 25 min). Od plesa chodníčkom dole v opačnom slede ako pri opísanom prístupe k stenám cez túto dolinu, až na Podúplazskú Poľanu a turistickú značku v Bielovodskej doline (CH, 1 hod).

Zostup Malým Mlymárovým žľabom priamo do Bielovodskej doliny je menej príjemný (strmé trávy, miestami II). Pozri prístup pod steny. V zime za dobrých podmienok na snehu. (Pozor v zime často lavinózne!)

1. Szczepanski - Orenburg (II) 4h.
J. Orenburg, Jan A. Szczepanski 12. 7.1935
Zima: na snehu, A. Puškáš - L. Szabó, J. Andráši - J. Šuna, 3.4.1957

Žlabom Malého Mlynára cez Vyšnú Jariabkovú štrbinu na Priehybu pod Malým Mlynárom. Je možné odbočiť doprava hrebeňom aj na hlavný JV vrchol Malého Mlynára. Cesta predstavuje aj prístup pod SV a V stenu Mlynára z Bielovodskej doliny.

2. Stredom V steny (RP 5+, V+, A0) 6h.
J. Brennejzen, A. Smólski, 18. 8. 1977

Cesta vedie stredom Východnej steny vľavo od komína Gierycha. V stena má cca 100m šírku a 120m výšku. Vstup do steny je 30 metrov pred platňovitým výšvihom v Szczepanského ceste. Dobre vrstvenou stienkou 20 m dohora (IV+) na stanovište na polici s blokmi. Z pravého okraja police dohora do kúta a ním pod previštek.(IV). Cez previs s pomocou dvoch skôb (V+, A0, údajne voľne len za V+), potom trochu doľava a hore na systém šikmých rámp tiahnúci sa doprava.Ním šikmo doprava (III) až na stanovisko pri voľných blokoch pod previskami. Sprava (V) do platňovitého vhĺbenia nad prevismy. Odtiaľ traverz doľava do ďalšieho vhĺbenia a jeho ľavou stranou (IV) na ľahší terén pod vrcholom.

3. Gierychov komín V stena (VI) 4-8h.
M. Gabryel, A. Gierych, 27. 9. 1969
Zima: J. Labecki, A. Pawlik, J. Zajac, 2. 1. 1974
1 čs. I.Koller, P. Košík, 3hod., september 1975

4. Ľavý pilier ľavou časťou (VI+, A1) 13h.
P. Kulík, A. Stránsky, J. Šimon,J. Škalda, J. Vodrážka, 6.-7.10.1977.
po 2 sady hexcentrov a stoperov 20-30 skôb, bong

5. Ľavý pilier (VI, A2, OS 7-) 12-15h.
M. Piekutowski, J. Skorek, Z. Wach, 6. 7. 1972
Zima: J. Martiš, J. Špánik, 28 - 29. 2. 1976, 12h.
1. OS: "Filar Šlazakow", P. Mieszkowski, B. Tarnawska, 27.8.1991
Variant v dolnej časti piliera, (VI), A. Machnik, J. Wolf, 28.8.1991, 5,5h
1. slovenské OS: D. Kuráň, M. Peťo, 21. 8. 2010

Cesta je vľavo od Nykovej cesty, ktorá vedie nápadným S-ovitým vhĺbením.

6. Nyka vhĺbenie - "Sprezyna" (VI) 7h.
J. Czerczuk, M. Gryczynski, J. Nyka, A. Szurek, 30. 8. a 4. 9.1960
Zima: K. Lipczynska, E. Chrobak, 3.12.1963

7. "Skorkówka" (VI, A1, RP 6) 8-10h.
Elzbieta Ksiazczyk, M. Piekutowski, J. Skorek, 10.-11.7.1975
1 pl. voľné prelezenie: Z. Czyzewski, Z. Kacuga, leto 1976
1 čs. leto J. Martiš, K. Jakeš, 1976.
Zima: J. Martiš, J. Špánik, 17.-19. 3. 1977, 35h

8. Direttissima (VI, A4, RP 8- )
E. Chrobak, A. Heinrich, A. Mróz, L. Saduš 3.-5. 9. 1964
Zima: T. Gibinski, J. Kukuczka, Z. Wach 3.-6. 1. 1972
1. čs. leto: A. Belica, I. Koller, P. Košík 10.-11. 8. 1972
1. čs. zima: Z. Drlík, M. Pelc 23.-25. 2. 1974.
1. RP. (8 -) M. Heuger istený A. Vítkovou , 16. a 19.8 1993, kľúčová dĺžka je veľká strecha pod vrcholom.
1. sólo zima: M. Heuger, 17.-19. 1. 1997
2. RP. Poľskí lezci (udávajú klasifikáciu 9-)
2. slovenský voľný priestup - (FL), D. Kuráň, M. Peťo, 22. 8. 2010 (udávajú klasifikáciu prvej technickej dĺžky ako 7+, a nasledovnej ako najťažšej dĺžky za 8-/8.)

9. Veľký komín (VI, A3, var. RP 6- / 6) 15 h.
Irena Gellner, J. Kukuczka, J. Skorek, Z. Wach, 23.-24. 6. 1972.
1. RP variantami 6-/6, A. Machnik, K. Pankiewicz, 16. 9. 1973.
Súčasný letný čas 3,5 hod.
Zima: Z. Kursa, A. Migocki
1 čs. leto: J. Martiš, J. Špánik, 1975
1 čs. a 2 zima: J. Martiš, J. Špánik, 17.-18.2.1976, 16h.

10. Kurtykowka - Pravý pilier JV vrcholu (VI,VI+) 15h.
M. Gabryel, J. Kurczab, W. Kurtyka, 13-14. 7. 1970 a 2. 8.1970
Zima: J. Kalla, J. Kukuczka, Z. Wach, 16.18.4.1971
1. priestup za jeden deň: R. Malczyk, W. Sas-Novwosielski, 1. 6. 1971
1 čs. zima: Z. Drlík, P. Mačák, 21-.22.12.1976
1. sólo: Z. Czyžewski,leto 1977
V iné užitočné info pozri aj SK schému: Klasifikácia je tu pravdepodobne podhodnotená.

11.Kolorove sny-Pravý pilier (V+) 3-6h.
W. Janowski, T. Karolczak, Z. Wach, 31.7.1978

Výstup vedie vpravo od cesty 10, ktorá vedie rovnako pravým pilierom, pôvodne VI.

12. Gdanski komin (VI-) 5h.
M. Czachor, W. Otreba, 2. 8. 1978
2. priestup T. Karolczak, Z. Wach (variantom bodkovaná línia)

Cesta vedie pravou časťou pravého piliera komínom a okolo výrazného komína sprava a predstavuje napriamenie cesty Koroszadowiczovou depresiou.

13. Depresia - Korosadowiczova cesta (V) 4h.
Z. Koroszadowicz, J.W. Žulawski, 26.7.1935
Zima: J. Mostowski, M. Popko 14.3. 1960

Cesta vedie komínovitou depresiou do štrbiny v Malom Mlynári, ktorá rozdeľuje SV stenu na dva vrcholy Malého Mlynára. Vhĺbenie sa dole stráca v platniach. Prístup k ceste ako pri výstupe pod SV stenu z Malého Mlynárovho žľabu. Potom traverzujeme rampami smerom k Vyšnému Skorušiemu sedlu, ale nie až k sedielku. Vstup do skál je vpravo od dna skalnej depresie kde do nej sprava vchádzajú trávnaté poličky. Nimi vľavo (IV) na veľkú plošinu v depresii. Z nej stienkami hore 20 m. (IV) na ďalšiu plošinu. Z nej mierne vľavo hore 50 metrov trávnato - skalným terénom na plošinu v zalomení steny. Z nej exponovaný 10 m. traverz vľavo za hranu steny na výhodný stupeň. Hore trhlinou 5 m. (V) potom šikmo vpravo na stupeň. Doprava platňovitou rímsou do depresie a jej ľavou stienkou 8 m. hore. Ďalej vľavo, spustiac sa trochu dole a nakoniec hore 2 m. (V-) na trávnatý balkónik. Z neho 4 m. vpravo na platňu a hore 10 m. vytláčajúcou stenou (V) pod previs. Odtiaľ krok vpravo na ľahký terén a ním do trávnatého kotla v depresii. Nad kotlom stráca depresia sklon a vytvára hlboký komín. Jeho dnom až po strmý výšvih komína, tu po jeho ľavej strane niekoľko dĺžok a na jeho konci s odchýlením doprava na ľahký trávnato-skalný terén. Týmto, alebo priamo na JV hlavný vrchol, alebo do štrbiny medzi vrcholmi a hrebeňom doľava na vrchol. Exponovaná pekná cesta v pevnej skale.

14. Hirszowski - Onyszkiewicz (V+) 4h.
J. Hirszowski, J. Onyskiewicz 1. 9. 1969

Prostriedkom SV steny na SZ vrchol.

15. Machnikova cesta (V+, A0) 10h.
A. Machnik, A. Warm, 24.8.1976

16. Severný pilier (VI) 4h.
P. Misuriewicz, B. Uchmanski, 4. 9.1960
Zima: Irena Gellner, J. Skorek, 16.4.1971

S pilier rozdeľuje SV stenu SZ vrcholu od SZ steny otočenej k žľabu spadajúceho z Vyšného skorušieho sedla. Nástup je zo spomínaného sedielka pri prístupe pod steny (Pozri opis štítu). V zime je charakter výstupu skôr skalný. Klasifikácia je pravdepodobne skôr VI, A0.

17. Direttissima SZ steny (VII) 3h.
E. Linhart, J. Blesk, 19. 9.1987

SZ stena vysoká asi 180 m sa vypína nad žľabom smerujúcim do Bielovodskej doliny z Vyšného Skorušieho sedla. Sedlo ju ohraničuje sprava a sedielko pod S pilierom zľava. Cesta vedie vľavo od Kurczabovej cesty. Nástupový bod je spoločný.

18. Kurczabova cesta - SZ stena (V-) 3,5 h.
A. Chojnacki, J. Kurczab, 21. 9. 1960
Zima: W. Jedlinski, K. J. Rusiecki, 21. 4. 1968, 5h.

Variantom v strednej časti: J. Bilski, W. Cywiński, 22. 8. 1992, V.
Z police rímsami doľava (IV), kútikom šikmo doprava až na koniec (IV) a priamo hladkou platňou na veľkú policu (V).

Popis cesty: SZ stena vysoká asi 180 m sa vypína nad žľabom smerujúcim do Bielovodskej doliny z Vyšného Skorušieho sedla. Sedlo ju ohraničuje sprava a sedielko pod S pilierom zľava. V najnižšej časti SZ steny je 5 metrov vysoký pás previsnutých skál, ktoré prekonávame v najpríhodnejšom mieste, niekoľko metrov vpravo od stredu steny.

19. Direttissima SZ steny (VI) 4h.
L. Kozik, A, Marcisz, 2. 8. 1980

Platňami napravo od Kurczabovej cesty a prechádza stredom steny. Kĺúčová je druhá ťažká a vyrovnaná dĺžka.