Vysoké Tatry - Opálová stena - 2285 target= m

Popis - štítu:
Mohutný masív Velických Granátov delí Velickú a Slavkovskú dolinu. Pozri aj Miestopis Velických Granátov . Hrebeň Granátových veží má 4 výrazné vrcholy: Rohatú vežu, Veľkú Granátovú vežu, Dvojitú vežu a Velickú kopu.Tieto vysielajú do Velickej doliny mohutné rebrá, ktoré sa nad dolinou lámu zráznymi stenami. Opálová stena sa sa však vypína nad Velickou dolinou - Kvetnicou ako výbežok pod Opálovou vežou, od ktorej je oddelená Opálovým sedlom, kde začína Granátová lávka. Z ľavej strany popri ľavom rebre steny prebieha Kvetnicový žľab smerujúci pod Bradavicu a Rohatú vežu. Z pravej strany stenu ohraničuje položené pravé rebro, ktoré je najobĺúbenejšou túrou na Opálovú stenu. Medzi Opálovou stenou a Granátovou stenou prebieha Granátový žľab, ktorý ústi v Granátovom Kotli. Tu vpravo od Opálovej steny je roztrúsených niekoľko vežičiek tzv. Opálové Mníchy.

Prístup pod JZ stenu: Zo Sliezskeho domu turistickým chodníkom na Poľský hrebeň. V Hornej časti Kvetnice odbočíme doprava trávnatým chodníčkom pod stenu. Chodník ďalej vedie pomedzi Opálové Mníchy a ústi až na Granátovej lávke. Slúži taktiež ako prístup pod Opálovú vežu.

Zostup zo štítu:

Zostup: Z Opálového sedla, ktoré delí Opálovú stenu a Opálovú vežu - Granátovou lávkou ľahko doľava do Kvetnicového žľabu (II) a ním dole. Granátová lávka v Opálovom sedle prakticky končí, ovšem ľahký terén smerom doľava pod Bradavicu a Kupolu dovoľuje ľahký priestup až na Poľský Hrebeň. Variantou je zostup z Opálového sedla doprava smerom do Granátového kotla, kde ústí Granátový žľab. Chodníčkom strmo dole v smere pod Opálovú stenu pomedzi vežičky Opálových Mníchov. Orientačne dosť náročné.

1. Ľavé rebro (II-III) 1h.
I. Demková, R. Kubin, V. Roland, A. Šimková, J. Šimko, 6.7.1937

Rebro začína nad trávnikmi a zprava lemuje Kvetnicový žľab smerujúci pod Bradavicu. Nástup na rebro je zo žľabu 4 m stienkou, potom doprava, asi 6 m zárezom na plošinku, ďalej zárezom a po 3m na ostrie rebra. Ďalej rebrom cez päť 3 - 5 metrových výšvihov až pod vrchol veže kde rebro prechádza v previsnutú stenu. Preto traverzujeme doľava na vedľajšie rebro a ním na vrchol.

2. Pilier. (IV+) 2,5h.
M. Kriššák, M.Pelc, 7.10.1972
Klasifikácia cesty autormi je pravdepodobne podhodnotená.

Foto z lezenia
Kľúčové miesto

3. Urbanovič - Ždiarsky (VI,A) 6h.
I. Urbanovič, F. Ždiarsky, 10.10.1959

Prostriedkom ľavej časti steny. — Západná stena vysiela zo svojho stredu strmý, nevýrazný pilier. Nástup do steny tesne vpravo od piliera, strmo hore na dolnú trávnatú plošinu. Z nej mierne doprava hore až na ľavý okraj už zdola viditeľnej bielej steny. Tu veľmi exponovaný traverz 20 metrov doľava na hornú trávnatú plošinku. Z ľavého dolného konca plošinky trhlinou na skobách (prvovýstup-technické lezenie, cesta sa lezie voľne už dávnejšie), 8 metrov priamo hore na vrchol spomínaného piliera. Tu sa začína spočiatku trhlina, ktorá hore prechádza v široký, dva razy previsnutý komín, ústiaci až na vrchol. Zprava do trhliny a hore do komína. Oba previsy prekonáme zprava a nakoniec ľahko na vrchol.

4. Pravé rebro (IV) 2h.
H. Caureová, G. Cauer, E. Probstová, D. Reichart, 6.7.1932

4a - variant nástupu (I), cesty vedúce do Granátového kotla a Hornej Granátovej štrbiny APIV/XIII-č15. Pravým rebrom steny-Spočiatku na široké trávniky dosť napravo od Kvetnicového žľabu spadajúceho spod Bradavice. Nimi šikmo doprava medzi platňami k dolným nápadným vežiam juhozápadného rebra. (Opálové Mníchy) Pod vežami doľava na štrbinu, nad hornú vyššiu z nich. Možno na ne ľahko vystúpiť. Ďalej ľahko po tráve vľavo od ďalších 3 vežičiek hore na široké sedlo, ktorým možno ľahko zostúpiť doprava do rokliny. Tu sa rebro dvíha do výšky. Najprv, vpravo trhlinou hore, ďalší výšvih obídeme zprava. Traverz doprava ku zráznej rokline a touto k stene, ktorou nazad na rebro. Ďalšiu vežu lezieme priamo, alebo obídeme zľava. Zo štrbiny za vežou doprava ku trhline a tou hore k zubu v hrebeni a odtiaľ traverz 5m doprava ku žliabku, okolo výklenku doľava na hranu. (alebo obídeme vpravo). Hranou 100 m na vrchol Opálovej steny. V túre možno pokračovať až na Opálovú vežu a Rohatú vežu. V zime pekná snehovo-skalná túra.

5. Opálový Mních (IV) 1h.
O. Brož, Z. Hrubec 15.8.1960

Cesta na markantnú vežičku Mnícha bola lezená ako variant cesty cez Pravé rebro. Tento Opálový Mních je prvou výraznou vežou ktorá sa vypína nad dolnými zrázmi v pravej časti trávnatého úbočia pod Opálovou stenou. Sprava je ohraničená Granátovým žľabom. Dolné zrázy pod vežičkou lezieme asi 100 m. vľavo od jej spádnice. Ďalej trávou k Z-úpätiu, ktoré tvorí skalné rebro. Odtiaľ k dobrému stanovišťu za odštiepeným blokom v Z hrane. Vľavo od hrany niekoľko metrov, potom priamo po hrane (IV), na balkónik (istenie). Odtiaľ komínikom v pravej stene, ďalej nazad na hranu a na ďalší balkón. Ďalej už priamo po hrane na vrchol. Zlé skobovacie možnosti. Z veže zlanením na V stranu 40 metrov.

6. Pravou časťou (IV,IV+)
,

Tieto cesty sú udané ako prvovýstupy na 50 THT James, možno však lezený pravý pilier. Bližšie podrobnosti nie sú známe.Valenta -Šefčík, 5.8.1974 (pravý pilier IV), Knut- Tkáčik (IV+), 8.8.1974

7. Severný pilier (IV) 2h.
M. Horvát, J. Čedulová, 19.8.2019
Možno v dolnej časti cesta koliduje s cestou ľavým rebrom. Optimálna skala.

Fotopo

Foto z prelezu Facebook