Vysoké Tatry - ProstrednĂ˝ hrot - 2441 m

Popis - štítu:
Prostredný hrot (slangovo Stredohrot) je najvyšší vrchol JV rázsochy Širokej veže oddeľujúcej Veľkú a Malú Studenú dolinu. Od Malého hrotu ho oddeľuje Vyšná štrbina v Prostrednom a od Chmúrnej veže a ďalej Kostolov Sedlo pred Prostredným.

JZ stena
Stena je tvorená rozložitým a v dolnej časti aj značne sa rozširujúcim masívom, ktorý je tvorený systémom pilierov a žľabov. Väčšina ciest končí na členitom zubatom hrebeni v pravej časti štítu, z ktorého zostupujeme dole. Lezecká časť predstavuje asi tretinu steny 240 - 300 m , nad ktorou je stena veľmi členitá - rokliny a vežičky, avšak z horolezeckého hľadiska ide o ľahký terén. Svojou charakteristikou je stena vhodná aj na zimné lezenie. Stredom spodnej rozšírenej časti steny sa tiahne výrazné vhĺbenie (vedie ním výstup č. 9), vytvárajúc tak ľavú a pravú vežu steny. Na ľavú vežu vedú výstupy č. 5 – 8 a na pravú č. 10 a 11. Ľavú časť steny ohraničuje pilier, ktorý spadá strmými Z stenami do žľabu vedúceho do Sedla za Prostredným. Pilierom vedie Komarnického cesta (III), ktorá nastupuje v tomto žľabe lávkou doprava, pokračuje pilierom a v hornej časti ústi do ľahšieho a členitého podvrcholového terénu, umožňujúc priestup ako pilierom, tak aj rôznymi smermi. Stenu lezecky objavil Poldo Páleníček začiatkom 70-tých rokov cestou „Kosovkové rondo“. A najmä v tých rokoch sa tešila popularite. Dnes, čo je škoda, sem zavíta len málo lezcov.
Prístup pod JZ stenu:
Z Hrebienka: červenou, neskôr modrou turistickou značkou smerom na Zbojnícku chatu. Za mostíkom cez Studenovodský potok odbočíme doprava, prejdeme cez kosodrevinu a suťoviskom priamo k nástupu jednotlivých ciest (1,5 hod.)

SV stena
SV stena je asi 300m vysoká. Zprava ju ohraničuje SV pilier a zľava V rebro. Stena spadá do sutinového kuloáru, ktorý zbieha JV trávnatým svahom zo štrbiny za Žltou stenou. Stena sa stala populárnou najmä pre svoju diretisimu a najmä cestou na pamiatku Ing. Káňu, ktorý zahynul pri zostupe z Dent du Geánt v západných Alpách. Stena bola často vyhľadávaná napriek tomu, že už v roku 1938 bol zaznamenaný obrovský výlom, ktorý pozmenil charakter steny. Najväčší výlom však poznačil diretissimu, keď spadla kľúčová veža v prostriedku steny a pozmenila charakter cesty a aj variantov. Voľné bloky a piesok však poznačil aj ďalšie cesty najmä v pravej časti. Výlomy sa objavujú aj v súčasnosti, napriek tomu stena svojím vyzývavým vzhľadom, sem tam priláka lezcov aj dnes. V stene je potrebná maximálna opatrnosť pre jej lámavosť, najmä v letnej búrke je výstup veľmi nebezpečný.
Prístup pod SV stenu:
Z Malej Studenej doliny: k jednotlivým nástupom sa dostaneme odbočením zo zelenej turistickej značky v príhodnom mieste tzv. Veľkého svahu - hore sklanatou roklinou pod stenu . Z Téryho chaty cca 30-45 min., zo Zamkovského chaty cca 1hod 15 min.

Zostup zo štítu:

Zostup:
1. Na Hrebienok: z JZ steny - po dolezení na zubatý hrebeň traverzujeme doprava dole systémom políc až do žľabu spadajúceho zo Sedla pred Prostredným. Žľabom, nižšie cez suť a kosodrevinu na modrú turistickú značku. Ňou dole na rázcestie nad Rainerovou chatou a ďalej červenou turistickou značkou na Hrebienok (1,5 hod.). Výstupy č. 1 – 3 končia v ľahkom členitom teréne so žľabmi. Nimi pokračujeme buď na vrchol, alebo prejdeme doprava k spomínanému zubatému hrebeňu.
2. Do Sedla za Prostredným: z vrcholu V hrebeňom trochu dole. Pred strmým schodom hrebeňa doľava do sutinového žľabu na úroveň Vyšnej štrbiny v Prostrednom. Traverz cez rebro do štrbiny. Z jej JV časti vhĺbením S steny nadol na sutinový pás (Dubkeho lávka) a doľava až do Sedla za Prostredným. Odtiaľ pokračujeme ako pri zostupe z Malého hrotu. Pozri Malý hrot. Zo sedla za Prostredným je možné zostúpiť roklinou aj na stranu Veľkej Studenej doliny ako pri prístupe pod Malý Hrot. V lete nepríjemné strmé trávy.

1. V rebro (III) 4h.
G a R. Komarnickí, 6. 8. 1911.
Výstup v zimných podmienkach: V. Karoušek, B. Nemec, 15. 4. 1952, prevažne skalný, sneh, tráva.

Z rokliny pod V svahmi Žltej steny miernou rampou doľava na ploché sedielko vo východnom rebre nad Malou Žltou stenou. Rebro sa tu začína vežičkou podobnou kohútiemu hrebienku. Rebrom hore s obchádzaním ťažších úsekov. (Pozn. Nástupová rampa slúži na zostup napr. z Malej žltej steny)

2. Třešnička na dortu -S stena V rebra (M5 / V) 2,5h.
J. Novák, M. Perat, 28. 12. 2011
Kratšia zimná mixová cesta.
Topo od autorov

3. Pravá Třešnička na dortu - S stena V rebra (M4 / V-) 2,5h.
J. Novák, J. Končák, 30. 12. 2011
Kratšia zimná mixová cesta.

4. Requiem (V, A0) 4,5h.
J. Beneš,P. Koubek, 18.6.1977
J. Houšť, S. Lenárt, 14. 7. 1977, 5h.
3 leto,1. RP: R. Müller, R. Popr leto ?, 5h., klasa?
S. Kuba, Š. Bednár, 9. 7. 1983, 3h.
1.zima:Bedroš, Bena, Štichauer, 26 . 12. 1978, 8h.

5. Zárezom na V rebro (III) 3h.
M. Jaroš – F.Ždiarsky, 4. 8.1953,

6. Cesta na pamiatku Ing. Jána Káňu (V+, A2) 13h.
M. Kriššák, M. Orolin, 14. 10. 1967
P. Dieška, Š. Mištarka, 10. 1968, 12h.
1. sólo I. Mózes, 3.- 4.12. 1979
1. SK sólo P. Jackovič, 18. 9. 1982, 6h.
1. zima: M. Kriššák, M. Orolin, 7. 2. 1968, 18h.
2. zima: V. Farkaš, V. Petrík 7. 3. 1969, 14h.
3. zima: J. Kývala, G. Haak, J. Zeitler, 8 - 9 .3. 1969

6a. Variant Páleníčka
A. Ferancová – L. Páleníček, 4. 10 . 1975
Z ľavého okraja veže priamo na 11. stanovište (V-, A0).

Populárna cesta na pamiatku Ing. Káňu, ktorý zahynul pri zostupe z Dent du Geánt v západných Alpách.

7. Cermanova cesta (V-VI) 5h.
K. Cerman, V. Mašková, 31. 7. 1951.
Cesta je vlastne významným variantom Korosadowiczovej cesty, keď pôvodne do nej v hornej časti traverzovala cez vežičku spomínanú v diretisime, Po páde celej vežičky je cesta prerušená a je možné cestu ukončiť skôr prechodom doprava tzv. Kuttovým variantom.

Variant Kuttov - ústupový (III).
7a F. Kutta, R. Rada, leto 1954
Spod najťažších úsekov Cermanovej cesty je možné pretraverzovať doprava do Korosadowiczovj cesty a ňou ďalej.

8. Korosadowiczova cesta (V-VI) 3h.
Z. Korosadowicz – A. Uznański, 23. 7. 1932, APIII/87, FK1537
Zimné podmienky: B. Nejedlo, J. Sláma, 16. 4. 1953

9. Diretisima (V+, A2 dnes V+, A4,e) 20h.
I. Bajo – S. Hnátková-Kysilková – Z. Kysilka, 9. – 10. 8. 1962
Variant vpravo od veže: I. Dieška – R. Mock, 14. 7. 1964, VI. (prerušený pádom veže)
Cesta pôvodne V+,A2, po páde veže v hornej časti bola cesta prerušená a od stanovišťa 5 po 7 sa dnes lezie novým technickým variantom A1 - A4e)

Variantom po páde hornej veže (celá cesta: V+, A1-A4,e.)
P. Jackovič – J. Skokan, 20.7.1995, 12,5 hod.
M. Mrava, M. Medvec, 21. 5. 2002
Topo diretisimy vo výlome

10.Cesta Rybička-Šmíd (V+, A2, RP:6-) 25h.
J. Rybička, J. Šmíd, 31. 12. 1972 – 3. 1. 1973, 35 skôb, 8 klinov
Stehlíková, Pavlíček, Hák, Hoffman, 2-3. 3. 1979, 20 hod.
1. leto: Hlaváč, M. Jacina, 22. - 23. 8. 1975, 13 hod.
2. leto a sólo: M. Šmíd, 4. 7. 1976, 12 hod.
3. leto: J. Kulhavý, S . Lenárt, 13. 8. 1976, 9 hod.
1. RP: F. Korl, Ľ. Kuderjavý, 25.8.1983, 6 hod. (VI-)

11.Memento (VIII-)
Memento ,,Ozsváth-Dékány Memorial Route"
B. Lám, C. Mészáros, D. Solymári, 28. – 30. 7. 2005
Materiál: sada friendov a mikrofriendov, sada mikrovklínencov a vklínencov, lano 50 m. Skoby zanechané.

12.Pilier - Cagašíkova cesta (V dve miesta VI) 4h.
S. Cagašík – G. Krenová – C. Kubinec – M. Šaradín, 13. 8. 1946.
Zima: J. Weincziller, Z. Zibrín, 21. 12. 1956.

Vstup do steny je asi 60 metrov pod Štrbinou za Žltou stenou, vo veľkom sutinovom kuloári, ktorý oddeľuje SV stenu Prostredného hrotu od Žltej steny. V mieste, kde sutinový jazyk zasahuje najďalej do steny, vidíme rozlámaný a ustupujúci kútový žliabok. Po jeho ľavej strane hore až na malý balkónik na pilieri. Ďalej cez malú previsnutú stenu hore po hrane piliera za odštiepený balvan, ktorý sa čnie trocha vpravo v previsnutom kúte. ST. Pred sebou vidíme takmer kolmú platňovitú stenu so štyrmi zvislými škárami. Dvoma súbežnými škárami (V) najbližšie ku kútu hore do sutinového komína. ST. Ním hore na ľavé rebro komína, odtiaľ cez kolmú stienku (V) a ďalej asi 30 metrov priamo hore až do kúta, ktorý sa vyššie mení v komín. ST. Ostro zarezaným kútom 5 metrov hore do pravého malého komína. Na jeho pravú hornú hranu a stenou nad hranou 30 metrov hore, až pod veľké previsy. ST. Pod prevismi traverz šikmo doprava asi 10 metrov na malý trávnatý kútový balkónik pod rozlámanou a machom porastenou stenou. (Touto kolmou stenou 15 metrov hore na odštiepený balvan v pravej hrane, ktorý vytvára malú kazateľnicu. Toto miesto v pôvodnom opise je zasypané pieskom po dávnejšom výlome,ale po pravej strane sa tiahne šikmo doprava sutinová polička) Touto poličkou obídeme toto miesto doprava a potom doľava hore na kazateľňu (III) ST. Z kazateľne po previsnutom odštiepenom balvane hore na stupeň pod ďalším previsom. Odtiaľ odtláčajúcou, previsnutou, machom porastenou stienkou do škáry vľavo a ňou traverz na pohodlnú policu (VI). ST. Potom cez tri skalnaté stupne mierne doprava až na najvysunutejší bod hrany. ST. Tu sa ťažkosti končia. Ďalej asi 100 metrov ľahkými platňami až do komínika, ktorým sa dostaneme na SV hrebeň. Týmto na vrchol.

13.Pravým vhĺbením (V) 8h.
J. Kertész, F. Škopík, 21. 5. 1961
I. Dieška, I. Bortel, 27. 10. 1968
P. Jackovič, sólo, 7.1986, 1 hod.
1 zima: J. Kývala, J. Zeitler, 25. 3. 1968
2 zima: Prokeš, Z. Drlík, 1972
3 zima: Koubek, Schwab, 20. 3. 1972

13a. Variant na SV pilier
J. Kývala, J. Zeitler, 25. 3. 1968
Pôvodne bolo myslené, že ide o samostatnú novú cestu, každopádne ide o prvý opis Pravej depresie. Cesta vedie spoločne s č.13 na 6. stanovište a od neho prechádza doprava na SV pilier. Pilierom hore až ku ľahkým pasážam vo vrcholovej časti.