Vysoké Tatry - Prostredn�� hrot - 2441 m

Popis - štítu:
Prostredný hrot (slangovo Stredohrot) je najvyšší vrchol JV rázsochy Širokej veže oddeľujúcej Veľkú a Malú Studenú dolinu. Od Malého hrotu ho oddeľuje Vyšná štrbina v Prostrednom a od Chmúrnej veže a ďalej Kostolov Sedlo pred Prostredným.

JZ stena
Stena je tvorená rozložitým a v dolnej časti aj značne sa rozširujúcim masívom, ktorý je tvorený systémom pilierov a žľabov. Väčšina ciest končí na členitom zubatom hrebeni v pravej časti štítu, z ktorého zostupujeme dole. Lezecká časť predstavuje asi tretinu steny 240 - 300 m , nad ktorou je stena veľmi členitá - rokliny a vežičky, avšak z horolezeckého hľadiska ide o ľahký terén. Svojou charakteristikou je stena vhodná aj na zimné lezenie. Stredom spodnej rozšírenej časti steny sa tiahne výrazné vhĺbenie (vedie ním výstup č. 9), vytvárajúc tak ľavú a pravú vežu steny. Na ľavú vežu vedú výstupy č. 5 – 8 a na pravú č. 10 a 11. Ľavú časť steny ohraničuje pilier, ktorý spadá strmými Z stenami do žľabu vedúceho do Sedla za Prostredným. Pilierom vedie Komarnického cesta (III), ktorá nastupuje v tomto žľabe lávkou doprava, pokračuje pilierom a v hornej časti ústi do ľahšieho a členitého podvrcholového terénu, umožňujúc priestup ako pilierom, tak aj rôznymi smermi. Stenu lezecky objavil Poldo Páleníček začiatkom 70-tých rokov cestou „Kosovkové rondo“. A najmä v tých rokoch sa tešila popularite. Dnes, čo je škoda, sem zavíta len málo lezcov.
Prístup pod JZ stenu:
Z Hrebienka: červenou, neskôr modrou turistickou značkou smerom na Zbojnícku chatu. Za mostíkom cez Studenovodský potok odbočíme doprava, prejdeme cez kosodrevinu a suťoviskom priamo k nástupu jednotlivých ciest (1,5 hod.)

SV stena
SV stena je asi 300m vysoká. Zprava ju ohraničuje SV pilier a zľava V rebro. Stena spadá do sutinového kuloáru, ktorý zbieha JV trávnatým svahom zo štrbiny za Žltou stenou. Stena sa stala populárnou najmä pre svoju diretisimu a najmä cestou na pamiatku Ing. Káňu, ktorý zahynul pri zostupe z Dent du Geánt v západných Alpách. Stena bola často vyhľadávaná napriek tomu, že už v roku 1938 bol zaznamenaný obrovský výlom, ktorý pozmenil charakter steny. Najväčší výlom však poznačil diretissimu, keď spadla kľúčová veža v prostriedku steny a pozmenila charakter cesty a aj variantov. Voľné bloky a piesok však poznačil aj ďalšie cesty najmä v pravej časti. Výlomy sa objavujú aj v súčasnosti, napriek tomu stena svojím vyzývavým vzhľadom, sem tam priláka lezcov aj dnes. V stene je potrebná maximálna opatrnosť pre jej lámavosť, najmä v letnej búrke je výstup veľmi nebezpečný.
Prístup pod SV stenu:
Z Malej Studenej doliny: k jednotlivým nástupom sa dostaneme odbočením zo zelenej turistickej značky v príhodnom mieste tzv. Veľkého svahu - hore sklanatou roklinou pod stenu . Z Téryho chaty cca 30-45 min., zo Zamkovského chaty cca 1hod 15 min.

Zostup zo štítu:

Zostup:
1. Na Hrebienok: z JZ steny - po dolezení na zubatý hrebeň traverzujeme doprava dole systémom políc až do žľabu spadajúceho zo Sedla pred Prostredným. Žľabom, nižšie cez suť a kosodrevinu na modrú turistickú značku. Ňou dole na rázcestie nad Rainerovou chatou a ďalej červenou turistickou značkou na Hrebienok (1,5 hod.). Výstupy č. 1 – 3 končia v ľahkom členitom teréne so žľabmi. Nimi pokračujeme buď na vrchol, alebo prejdeme doprava k spomínanému zubatému hrebeňu.
2. Do Sedla za Prostredným: z vrcholu V hrebeňom trochu dole. Pred strmým schodom hrebeňa doľava do sutinového žľabu na úroveň Vyšnej štrbiny v Prostrednom. Traverz cez rebro do štrbiny. Z jej JV časti vhĺbením S steny nadol na sutinový pás (Dubkeho lávka) a doľava až do Sedla za Prostredným. Odtiaľ pokračujeme ako pri zostupe z Malého hrotu. Pozri Malý hrot. Zo sedla za Prostredným je možné zostúpiť roklinou aj na stranu Veľkej Studenej doliny ako pri prístupe pod Malý Hrot. V lete nepríjemné strmé trávy.

1. Kútom (V, 75st.) 2h.
V. Zboja, R. Novotný, 29 – 30. 12. 1980
1.leto: P. Jackovič, P. Hadzima, 12. 4.1989, letný čas 2 hod.

2. Cez platňu (V-, A0, OS:V) 2,5h.
J. Osif, F. Jaroš, S. Šafář, J. Gereg, V. Barva, 5 a 13. 7. 1974
1.zima: Z. Drlík, M. Pelc, Š. Estočko – 12.1977
2.zima: L. Králiček, P. Barabáš, 12.1980
3.zima a OS: P. Jackovič, I. Verner, 2. 2. 1989 (OS V.)

3. Stokom vody (IV, ľad 75 - 90st.)
Ľ.Fábry ("Gazda"), J. Michalko, feb.1981
6 m ľad 90 st. potom ľad 75 st.

4. Žľabom (V,A1 OS V+ Var.M8- ) 9h.
L. Králiček, J. Lučenič 20 a 28. 2. 1981
Pozn.: možno lezené už skôr
1.sólo a OS : P. Jackovič – 21.10. 1990 ( OS V+.)

Variant "ľadovými prahmi vpravo"
Ľ. Fábry, Š. Bednár, 13.1.1988, V+, ľad 70st. 6 hod.

Nástup ľadom napravo od pôvodnej cesty na jej 1. stanovište. Druhá dĺžka je spoločná. Ďalej vpravo od pôvodnej cesty cez 3 ľadové prahy (do 70st.), nad nimi vľavo obchádzame previsnutý prah do žľabu. Ním cez 2 ľadové prahy (do 50st) a strmý sneh hore na pôvodnú cestu.

Schéma ľadovými prahmi

Variant Žľabom Direct (zimné 8-, OS) celé 6,5h.
Przemek Cholewa, Jakub Radziejowski, 28. 2. 2018
Dve dĺžky od nástupu priamo žľabom o ťažkosti zimné 8-, ďalej priamo žľabom.

Fototopo variantu

5. Ľavý pilier - Poustevnická (IV+ A1, RP V) 4h.
Z. Drlík, 4. 6. 1974
2.leto: M. Pelc, M. Neuman, leto 1975
3.leto: M. Kořínková,L. Kořínek, 2. 8. 1975
4.leto: S.Lacko, L. Králiček, 30. 4. 1976
1.zima: A. Ferancová, J. Stejskal, 14. 1. 1975
1.RP: P. Jackovič, M. Pšenek, 9. 1986 (V)

Cestou je možné po starých stanovištiach zlaniť.

6. Kosovkové rondo (V-) 4h.
A. Ferancová, L. Páleníček, 21. 9. 1973
2.leto: V. Tatarka, M. Lexa, 4. 6. 1975, s variantou cez žltý previs, A0
3.leto: S. Lacko, J. Milo, L. Králiček, 17. 4.1976
4.leto: Š. Karpišková, J. Osif, 3. 8.1977
1.zima: M. Kořínková, L. Kořínek, V. Rathouský, 16. 2. 1977
2.zima: L. Kyrc, Šoltés, 1986
Narovnávajúci variant :M. Pelc, M. Neuman
1RP cez previs : M. Komora, M. Medvec, VI+, leto 2009

7. Tatarka – Gibas (V-,A1 OS: VI)
V. Tatarka, Ľ. Gibas, 2. 5. 1976
1.OS : P. Jackovič, I. Verner, 18. 5. 1989

8. Vánoční (V-,A1 RP: VII-) 8h.
Z. Drlík, P. Mačák, 23. 12. 1973
1.leto: S. Lacko, L. Králiček, 2. 5. 1976
2.leto: M. Kořínková, L. Kořínek, 26. 5. 1979
1.RP : M. Komora, J. Milčák

9. Stredom steny (V, A1 RP: V+, hore III) 8h.
V. Černý, I. Urbanovič, 4. 4. 1965
1 sólo a RP: P. Jackovič, V+, 27. 10. 1988

Stredom spodnej časti JZ steny sa tiahne dosť výrazné vhĺbenie, ktorým vedie výstup. Najprv cez terasu s kosodrevinou na trávnaté stupne a ďalej do výrazného komínika. Ním až do miesta, odkiaľ sa 2 metrovým traverzom dostaneme do hladkej stienky, ktorou hore (najťažšie miesto). Ďalej zárezom a napokon mierne vľavo na trávnatú policu, ktorá sa stáča doprava. Zľava do previsnutého kútového zárezu, po dĺžke lana sa dostaneme na ľahší terén, odkiaľ rozlámaným žliabkom šikmo doľava do malého sedielka. Šikmým zárezom hore ku skobe, zlanenie 10 metrov do žľabu, ktorým pokračujeme do rozlámanej štrbiny. Ostrý hrebeň obchádzame sprava a po niekoľkých dĺžkach lana sa dostaneme na terasu, za ktorou je strmý žľab. Doprava na hrebeň rebra a ľahkým terénom na vrchol.

10.Pilierom (V+)
V. Tatarka, J. Michalko, jún 1988

Topo neexistuje, 12 dĺžok na vrchol piliera, ďalšie podrobnosti nie sú známe, na fotografii je zakreslený približný smer výstupu.

11.Kamzíčie hniezda (IV+) 3h.
A. Ferancová, L. Páleníček, 3. 3. 1975
1.leto: S. Lacko, L. Rozsíval, 4. 1976
2.leto: J. Milo, L. Králiček, 8. 5. 1976
3.leto: S. Borák, M. Milo – 18. 8.1976
2.zima: M. Dorociak, L. Kořínek – 19. 2. 1982
3.zima: L. Kyrc, zima 1986

12.Tatarka – Michalko ( IV+, 75st.)
V. Tatarka, J. Michalko, 3. 1. 1981
Roklinou cez ľadové prahy do 75 st.

13.Ľavý pilier (VI+)
T. Cuták, T. Kotrady, 17. 7. 2015

Popis autorov:Už dlhšiu dobu sme mali v plánu spraviť novú líniu v juhozápadnej stene Prostredného hrotu. Konkrétne jeho ľavý pilier. Jedná sa o nádherné lezenie v pevnej, kompaktnej skale, ktorá ponúka rôzné možnosti zábavy od platní až po nádherného sokolíka. Nástup je medzi stokom vody a žľabom, v jeho najnižšom mieste. Prvá dľžka je v znamení takého rajbasového lezenia až po malú poličku s kosodrevinou. Tam sa pokračuje druhou dľžkou a nástupom do platne, ktorou lezieme diagonálne smerom doprava k malému kútiku, ktorý vedie až ku kosodrevine medzi prevismi. Odtiaľ systémom skala a kosodrevina až na ich koniec. Pokračuje sa kolmou stenou až pod kút, kde sa da pekne zaštandovať. Potom kútom hore pod previs, ním priamo hore a tam začína nádherný asi 10 m sokolík v trošku položenej a úplne hladkej platni. Celý sokolík je zakončený ďalším previsom, ním hore na štand. Posledná dĺžka vedie hore komínom, kde sa cesta pilierom končí. Po dolezení sme sa zhodli na obťažnosti 6+UIAA.

14.VŮNĚ JEHLIČÍ (M6)
Pavel Bohuněk, Jan Škarohlíd, 12.12.2015

Pravdepodobne lezené aj skôr.Popis od autorov: Pod nástup cesty je nejlepší natraverzovat zprava (od cesty č.3). Nástup je položeným koutem vlevo od nevýrazného pilíře. Dále systémem spárek do výrazného kouta vpravo. Z něj traverz vlevo do hladkého kouta (skoba, klíčové místo). Jím nahoru pod kosodřevinu. Vpravo přes kosodřevinu lehkým terénem na začátek žlabu (vlevo od výrazné žluté plotny). Tímto žlabem dvě délky do místa, kde se žlab rozšiřuje (kosodřevina). Dále při pravé straně nahoru pod vrcholovou stěnku. Zde odbočíme vpravo na hřeben. Obtížnost první délky odhaduji na M6 (vylezeno OS). Klíčová je poslední třetina délky. Je to velice špatně zajistitelné a místy lámavé.