Vysoké Tatry - Rumanov štĂ­t - 2428 m

Popis - štítu:
Rumanov štít je pomenovaný podľa chýrneho štôlskeho horského vodcu Jána Rumana mladšieho, hoci so štítom nemal vlastne ani nič spoločné. Rumanov štít nad Kačacou dolinou sa podobá hradnej bašte. Rozprestiera sa medzi Zlobivou a Gankami. Od Zlobivej, respektíve Zlobných zubov, ho delí Vyšná Zlobná štrbina a od Veľkého Ganku Ganková štrbina. Má dva vrcholy - SZ - hlavný vrchol a nižší JV vrchol (cca 2419m). Medzi vrcholmi je Rumanova štrbina. Zatiaľ čo zo Zlomiskovej doliny je štít ľahko dostupný, nad Kačacou dolinou sa vypína impozantná SV stena. SV stena patrí k veľkým stenám Tatier. Vypína sa do výšky 600 metrov nad Kačacím žľabom.Zľava i zprava ju ohraničujú mohutné piliere, prostriedok steny tvorí hlboké Rumanove koryto. Vpravo od koryta vystupuje výrazný prostredný pilier ktoý vo výške 2100 metrov zaniká v stene. Štítová 200 metrov vysoká stena má tvar päťuholníka. Sutinová plošina pod štítovou stenou vybieha doľava ľahká rína a doprava rampa na okrajové piliere (Spolu s korytom tvoria tvar Y). Umožňuje to rozličné kombinácie výstupov v dolnej a hornej časti steny. Väčšina prvovýstupov prebiehala v lete. Pre svoju odľahlosť však poskytuje stena v zime vážne a hodnotné kombinované výstupy alpského typu.
Prístup pod SV stenu
Od Popradského plesa: Cez Západnú Železnú bránu. Dolinou Zlomísk do Rumanovej dolinky - pozri prístup pod Veľký Ganek. Na prahu dolinky ľahko do Strážneho sedla. Sedlo oddeľuje Západný Železný štít od výbežku Kozej Stráže. Od sedla pokračujeme priamo terasou na Západnú Železnú bránu, ktorá oddeľuje Západný Železný štít od Malej Snežnej Kopy. Zo Západnej železnej brány pretraverzujeme Snehovú terasu až do Železnej Kotliny,ňou a Gerlachovskými spádmi zostúpime ku Zelenému plesu . Alternatívou je priestup cez ľahšiu Východnú Železnú bránu a spádmi ku Zelenému plesu, ktorý je však dlhší.

Najťažšou variantou avšak pri vysokom stave snehu možno najpraktickejšou je zostup Kačacím žlabom priamo pod stenu. Kačací žlab je v závere pod Západnou železnou bránou ukončený prahom. Nepríjemné a lámavé lezenie (IV) Z pohľadu zdola sa prah prekonáva z ľavej strany žľabu. Prah je možné zlaniť cez nové stanovištia (2017).Schéma zlanenia
Vlado German pripravil vo VT v r.2017 Zlanenie do Kačacej doliny , za čo mu patrí naša vďaka.
Od Sliezskeho domu: Turistickým chodníkom cez Poľský hrebeň do Litvorovej a dole prahom odbočíme do Kačacej doliny ku Kačaciemu plesu a Zelenému plesu. Ľavou vetvou cez prah do Kačacieho žľabu (v zime podľa stavu snehu) a pod stenu. (CH) Dlhé ale najľahšie.
Z Bielovodskej doliny pozri prístup pod Galériu Ganku. Od horolezeckého táboriska ďalej turistickým chodníkom smerujúcim na Poľský hrebeň nad prah Kačacej doliny a do nej. (CH)
Ústup zo SV steny:Z plošiny pod štítovou stenou ľavou rínou na sedielko v ľavom pilieri. Zo sedielka cez pilier na druhú stranu do žľabu spadajúceho z Vyšnej Zlobnej štrbiny. Ním hore do štrbiny (II-III) 1 hod.

Zostup zo štítu:

Zostup z Rumanovho štítu do Rumanovej doliny.Z hlavného SZ vrchola ostrým hrebeňom do Rumanovej štrbiny, z nej hore na JV vrchol. Z JV vrcholu žlabom na J na trávnatú terasu. Z jej JV konca žlabom do Rumanovej doliny. (II). Terén zo strany Rumanovej doliny je ľahko priechodný.

1. Ľavý pilier a varianty (IV) 4-7h.
B.Chvwašciňski, W.Stanislawski, J. Wojsnisz, 2. 8.1929
1a. Ľahším variantom zprava
S. Bernadzikiewicz, A. Kenar, Z. Korosadowicz, J. Ustupski 17. 7.1930
Zima: J. Červinka, V. Snášel 18. 2.1956

Nástup spočiatku šikmo doprava po rampe a trávnatej lávke na naklonenú trávnatú plošinu (30m.) Z nej po trávnato skalnatom úbočí prechádzajúcom postupne v novú lávku (35 m) a po nej (drolivé) neustále doľava. Nakoniec cez III stienku po 35 m na hranu ľavého piliera. Pilier tu tvorí stenu, v jej hornej časti je výrazný komín. Cez veľké balvany 40 m hore do sedielka tesne pri ľavom okraji piliera. Prvolezci liezli ďalej bližšie k stredu piliera na terasu pod ďalším výšvihom piliera. Variant 1a (ľahšie ) vedie ďalej zo sedielka dole a v zrázoch piliera nad Korytom Zlobivej. Obchádzame zľava vežičku po trávnato skalných stupňoch pod kolmú stienku. Prekonáme ju po pravej strane na už spomínanú terasu pod výšvihom. Po pravej strane výšvihu cez voľné balvany, tvoriace rímsu, 8 m šikmo hore na plošinu. Od nej vedie priamo hore trochu previslý žliabok. V jeho pravej stienke kolmo hore až pod previs. Tu doľava na dno žliabku, v ktorom je malý previs. Žliabok prechádza do komínku, ktorý náhle končí v kolmých platniach. Meter pred koncom komínku doľava obkročíme hladké rebierko (IV) - na trávnatú plošinu. Odtiaľ v 8 m komínku cez 2 kolmé stupne hore, ďalej cez stienku komínku do suťového výklenku. Teraz cez ohromné balvany 10 m šikmo doľava na hranu rebierka a pozdĺž nej na trávníček pod 3. veľkým výšvihom piliera. Výšvih obcházíme vľavo komínkom tesne za hranou rebra (III). Ľahkým, trávnato skalným terénom šikmo doľava 35 m až na hranu piliera. Po hrane (alebo v ľavom úbočí) 50 m hore. Nasleduje 90 m pozdĺž hrany 4. výšvihu piliera. Stienkou výšvihu 12 m hore (III) na trávnaté miesto a tu cez 5 m (IV) stienku na rozsiahlu plošinu, ktorú tvorí veľká platňa. Nad plošinou je 5.výšvih. Z pravého okraja plošinky stienkou výšvihu priamo hore až pod previs. Pod ním 3-4 m vodor. doľava cez platňu. (skvelé chyty, bez stupov) a na stupeň (nad nami je výklenok). Od stupňa cez 2 stienky šikmo doprava k odštiepenému balvanu. Pomocou neho hore na okraj platne (III) a cez ňu a šikmo doľava pod previslú stienku jedinej vežičky v rebre. Pod previsem doprava. a mierne dole do štrbiny za vežičkou.sestupem do štrbiny za vežičkou. Stojíme pod stenou JV vrcholu. Vyzerá nedobytne. Zo štrbiny v ľavom úbočí výšvihu 25 m trochu doprava hor až na trávu. Odtiaľ najprv trhlinami, potom komínom (50 m) priamo hore až k miestu, kde skaly nad nami tvoria ohromné hladké previsy a vpravo vidíme strmú členitú platňu. Tu cez kolmú stienku s bielou trojcípou škvrnou doľava (IV), potom cez hranu piliera do steny obrátenej k Zlobivej (k JV). Stenou 30 m mierne doľava až k skalnému hranolu, oprenému o stenu. Odtiaľ krátkou trhlinou a po zdolaní ťažšieho prerušenia komínkovitým pokračovaním (IV) na terasu tesne pod vrcholom. Ľahko hore na JV vrchol.

2. Velká zeď (Dlohý kout), (VI,A2)
J.Beneš, J. Šustr, 7.-9. 3.1982, čs.výstup roka 1982
1.opakovanie P.Brych, P. Weisser, 6 - 8. 3. 1987
Pozn. Cesta sa spomína aj pod názvom Dlhý kút
Schematický náčrt aj pri schéme cesty č.3.

3. Kůra - Žákovský (V+,A0) 7h.
J. Kůra, L. Žákovský,10. 7. 1982

4. Cesta na pamiatku Jara Gazíka (VI+)
S. Kuba, J. Matava, 25.8.1984.
Zima: J. Kuba, J. Matava, 7.- 9.3.1985.

5. Pavúčí úsmev (V+,A2)
L.Cvaniga, Haluška prvá pol. 80 rokov.
Ľavou časťou okolo Orolínovej cesty. Nákres prekreslený len podľa pomerne chatrnej starej skice.

6. Orolínova cesta (7-, pôvodne V,A1) 8h.
G. Haak, M. Orolín, 10. 7. 1972, len ľavá veža pod štítovú časť, 4 hodiny z rampy nad korytom.
Z. Drlík, M. Orolín,17. 7. 1972 cez štítovú stenu 3 hodiny.
Kompletný zimný priestup: A. Križo, J. Križo, F. Korl, 15.-17.3.1984
1. Voľný prelez: A. Kadlečík, M. Sabovčík, 11.9.2011,
Klasifikácia voľného prelezu prvé A1: 6+, A1 v štítovej stene:7-, 8 hodín z trávnatej lávky.

Popis: Nástup je spoločný z cestou č.7 až do koryta. Stadiaľ sa ľahko dostaneme na najvyššie položenú trávnatú rampu vľavo. Asi 40 m od konca je prerušované pásmo previsov, ktoré sa tiahne ponad celou šikmou lávkou. Voľné bloky v lávke obchádzame dvojmetrovým traverzom vľavo. Previsnutý kút zliezame pomocou skôb. Pokračujeme širokým komínom až na jeho koniec a potom výrazným komínom, ktorý sa tiahne smerom napravo, dostaneme sa pod previsnutú trojuholníkovú stienku. Traverzujeme doľava až do prostriedku stienky. Ďalší previs obchádzame zprava. Treba zdolať previs a stadiaľ pekným lezením po stienke s vytláčajúcimi stupňami na vežičku. Nad nami je asi 50 m stienka, ktorú zliezame jej stredom. Dostávame sa na hranu ľavej veže, odkiaľ vidíme do Štítovej steny. V ďalšej časti steny vedie šikmá lávka smerom napravo, kadiaľ vedie ďalší výstup. Asi 30 m ľahko po lávke, kde sa končí. Pomocou skôb hore na malú rampičku, traverz napravo cez hranu na plošinku. Tu je stanovište. V traverze pokračujeme cez platňu, na jej konci vliezame do stienky, ňou asi 10 m a dostaneme sa na lávku. Vystúpime na miesto, kde sa lávka končí a potom už ľahko na vrchol.

7. Rumanove koryto (podľa variantu III-VI)

7. / 7a - Výstup prvých dobyvateľov (V) 7 hod.
J. Golz, T Krystek, K. Narkiewicz Jodko, 5.9.1927
Nástup trochu vpravo od nástupu na ľavý pilier, 20 m IV,polica, potom postupujeme hore (miestami V) a najschodnejším terénom smerom k lávke ktorá je pod strmou stenou Ľavého piliera. (V tejto stene vedú cesty 2-6). Touto lávkou II-III (1 miesto V) smerujeme doprava do koryta pod prah ešte pod rozvetvením koryta. Cez previs (IV )a potom sa držíme vpravo a kolmo hore až pod štítovú stenu (IV). Odtiaľ rampou doprava (I) k Vyšnému Rumanovému priechodu. Podľa opisu Golza bola pravdepodobne štítová časť zdolaná približne alebo zhodne ako neskôr Dorawského cesta (Prostredný pilier) na vrchol (IV) 1,15 hod. (Opis pozri tam).

7. Rumanovým Korytom a štítovou stenou medzi vrcholmi. (V) 6-8 hod.
T. Bernadzikiewicz, T. Pawlowski, 28. 7. 1931 (Celým korytom až pod štítovú časť, stenu opustili lávkou doľava do koryta Zlobivej s výstupom na Nižnú Zlobnú štrbinu (II-III).)
T. Bernadzikiewicz, B. Chwascinski, 30. 8. 1932 (Prvý krát štítovou stenou medzi vrcholmi)
Nástup ako predchádzajúca Golzova cesta. Z police skalno trávnatým terénom pod strmý prah, tu traverz niekoľkometrov vpravo (V). Ďalej ľahšie pár desiatok metrov šikmo vpravo hore v serpentínach, na výraznú vpravo smerujúcu trávnatú lávku, ktorou do koryta. Korytom hore až k miestu kde je doprava vedúci strmý platňovitý zárez, ktorým vedie variant na prostredný pilier. Pokračujeme ďalej korytom cez previs (IV) a s občasnými ťažkosťami na najnižšiu sutinovú policu pod štítovou stenou. Odtiaľ doprava hore rampou pod stenou niekoľko na plošinku pod stenou. Nad touto plošinkou sa tiahne v štítovej stene mierne doľava výrazný zárez. Zo zárezu trochu vpravo strmou škárou pod previsom, a cez neho na skalný stupeň. Traverz platňami pár metrov vpravo a potom šikmo vpravo hore na začiatok výrazného strmého zárezu. Hore ním (V) až na jeho koniec. Ďalej stále šikmo doprava hore trávnato sklaným terénom na trávnatú lávku. Teraz doľava širokým zárezom v platniach, potom po ľavej hrane zárezu pod veľký previs. Previs prekonávame priamo (V najťažšie miesto). 4 metrovou trhlinou, neskôr puklinou šikmo doprava na plochý stupeň nad trávnatou rímsou. Traverz doľava do ľavého úbočia nevýrazného rebierka potom jeho hranouna začiatok šikmo doprava bežiaceho pásu. Odtiaľ nie pásom ale 20 m traverzom vodorovne doľava k začiatku komína, ktorý opäť smeruje šikmo doprava. 30 m komínom (IV) na jeho koniec. Cez dve rímsy hore na naklonenú platňu. Od nej šikmo doprava previsnutým komínikom (IV) k začiatku šikmo doľava bežiaceho žliabku. žliabkom a cez kolmú stienku na hrebeň medzi vrcholmi. Odtiaľ doprava na hlavný vrchol.

7b. Priamy variant do Rumanového koryta a vrcholový variant - Czyz a spol.
Pozri cestu č. 8.

7c. Vrcholový variant v štítovej stene na JV vrchol a jeho napriamenie (VI) 4 hod.
V. Karoušek, B. Svatoš, 26. 7. 1953
Zo suťovej plošiny pod štítovou stenou, odkiaľ vybiehakú rampy tvoriac písmeno V. Odtiaľ vybieha prostriedkom steny členitý pilier strácajúci sa v polovici steny v platňovitom kúte. Pilier je rozdelený troma rebrami. Nástup do steny je v pravej vetve písmena V, asi 40 metrov od najnižšieho bodu. Trávnatou stienkou do zárezu vpravo od tretieho rebra na balkónik. Zárezom až do kúta s bielymi stenami, Ľavou stenou kúta (V), pod charakteristický vajcovitý balvan, vsadený v kúte. Pod balvanom traverz vľavo do hladkej stienky. Touto asi 5 metrov hore na hranu pravého rebra. Ďalej vodorovný traverz vľavo cez kút medzi žľabmi, ktoré sú uzavreté previsom, expozícia, (V) na šikmú malú platňu prostredného rebra, uzatvorenú znova prevismi. Odtiaľ sa zarezáva do previsov šikmo hore hladký kút, zakončený previsom. Kútom hore cez previs (VI) , na ľahší terén. Tu sa stráca prostredný rebrovitý pilier v ľahkých stupňovitých skalách. (Tu začína napriamujúci variant) Teraz asi 60 metrov šikmým traverzom, vľavo, kúsok hore cez exponované malé platne a lávky na charakteristický vysunutý balkónik, ohraničený z údolnej strany asi dvojmetrovou vežičkou. Odtiaľ kolmo hore bielymi puklinami, asi 10 metrov, (V). Prídeme na začiatok strmej lávky, ktorá pretína ľavý vrcholový pilier steny, smerom zľava-šikmo doprava hore. Lávkou asi 70 metrov v smere hlavného vrcholu. Z konca lávky 30 metrov priamo cez platne do štrbiny na hrebeni, kúsok vpravo od JV vrcholu.

7c - Napriamenie Karouškovej cesty.(V+,A1)
P.Kubeš, D. Mižičko, M. Slavkovský, 11. 8. 1974. - Pozri schému výstupu.

7d - Gálfyho vrcholový variant.(VI) 3-4h.
I. Gálfy,I. Lehotský, J. Psotka, Z. Zibrín, 3.8.1954
Zimný výstup: I. Gálfy, J. Psotka, I. Urbanovič,Z. Zibrín, 1.4.1957
Nástup spodným prahom do koryta, korytom a Dorawského variantom Prostredného piliera na Vyšný Rumanov priechod. Prvovýstup - z VRP priamo hore na SZ vrchol. Letný opis: Vstup do steny je asi 30m vpravo od Bernadzikiewiczovej cesty medzi vrcholy. Čiastočne previsnutým terénom 30m nahor (neustále veľké ťažkosti). Ďalej stenou až do trhliny, tiahnúcej sa šikmo vľavo. Vhĺbením ku zvislej platni. Doľava plytkým hore previsnutým komínkom. Z trávnatej plošiny šikmo vpravo za rebro a ešte niekoľko desiatok metrov nahor na SZ vrchol.

8. Czyz a spol. (V+/A1)
J. Czyż, W. Madejczyk a W. Szczepanek, 6 -7.02.1989 (lezenie 17h., bez ľadu)
Pravdepodobne prvý zimný poľský kompletný priestup korytom až na vrchol. Cesta má priamy nástupový variant do koryta, pokračuje korytom a má vrcholový nástupový variant medzi Gálfyho cestou a Pravým pilierom.(S Gálfyho cestou sa čiastočne kryje)

9. Prostredný pilier (podľa variantu IV-V)
J. K. Dorawski, K. Walisch, 25. 8. 1928 (III, hore IV, celou stenou a celkove druhý priestup SV steny, vrátane vrcholovou stienkou sprava)

J. K. Dorawski, M. Korowicz, S. Makowski, M. Sokolowski, M. Szczuka , 6. 8. 1926 (nástup sprava, ďalej spod prostredného piliera do Rumanovho koryta, ďalej doprava na prostredné rebro a pokus o vrcholovú stienku SZ vrcholu, asi 30 metrov; potom nasledoval ústup)
A. Szczepaňski, J. A. Szczepaňski, M. Szczuka, 17. 7. 1927 (priamo prostredným rebrom po nástupe a za traverzom)
Zima: Dolu skalný, korytom snehový, rebrom skalnato-snehový a záverečnou stenou skalný výstup
1.M. Jaškovský, M. Matras, J. Valter, J. Velička, 1. 4. 1957
2. z. v. M. Blahout — R. Kuchař, apríl 1957
3. z. v., prostredná časť korytom, M. Jílek, J. Sláma, 4. 4. 1957

Opis: V zásade výstup i jeho varianty vedú skôr v ľavej stene prostredného piliera a nie priamo pilierom. Od ostrohy, ktorá vybieha z ľavého piliera, do spádnice koryta. Hore pravou stranou ostrohy, ktorá vybieha až z ľavého piliera. Prekročíme mokrý žliabok a červenkastými skalami, traverz do ríny vpravo od neho a ňou hore do miesta, kde vybieha vpravo cez zlomy úzka skalná lávka. Z lávky ľahký exponovaný traverz niekoľko metrov na jej koniec, odkiaľ hore cez 7 metrový prah (III) na ľahký, trávnato-skalný terén. Ním 75 metrov vpravo mierne stúpajúc na skalné rebro. Rebrom 25 metrov hore do miesta, kde sa znovu mení v strmý prostredný pilier. (Odtiaľ je možné vytraverzovať doprava na Nižný Rumanov priechod.) Ďalej šikmo vľavo cez rozlámané skaly, ale nedôjdeme až do platňovitej ríny.
(Variantom: Z tohto miesta je možné vytraverzovať vľavo cez platňovitú rínu do Rumanovho koryta a pokračovať hore korytom.)
Potom trávnato-skalným terénom hore mierne vpravo a prostriedkom cez platne a stupne k výrazným platniam na veľmi strmom úseku prostredného piliera. Platňami hore na dobré stanovište pri výraznom vhĺbení. Teraz niekoľko metrov vodorovne vpravo a ďalej šikmo vpravo až skoro ku hrane piliera. Odtiaľ priamo hore platňovitým zárezom a cez málo strmý platňovitý terén k zárezu, ktorý beží šikmo vľavo a umožňuje prekonávať strmý pilier. Zárezom hore, III na dobré stupne. Zo stupňov dolu vľavo a vodorovný traverz, III, na skalnú hranu. Teraz šikmo vpravo do zárezu, neskôr previsom, ktorým na malú skalnú platformu.
(Variantom: Celý tento úsek možno ľahšie obísť z ľavej strany, z Rumanovho koryta.)
Z platformy vpravo hore na rebro hrebienka a hore pod strmé skaly. Z malého stupňa traverz vľavo pod strmým prahom, v prostriedku blok na istenie, do bočného zárezu a ním hore. V jednom mieste je zárez prerušený vodou vymletým úsekom. Cez platne, IV, do ďalšej časti zárezu, ktorý sa rozširuje a prechádza v strmý platňovitý žliabok. K tomuto miestu možno dôjsť zľava z Rumanovho koryta. Žliabkom 50 metrov hore po čoraz lepšie vrstvenej skale. Tu sa žliabok skrúca doľava a prechádza v hlboký, veľmi lámavý komín, ktorým na jeho koniec, ďalej úbočím na skalnato-trávnaté rebro, ktoré ohraničuje Rumanovo koryto sprava. Ľavou stranou rebra, ľahký trávnatý terén, v smere štítových zrázov a na konci pod nimi na sutine vpravo na Vyšný Rumanov priechod. (Odtiaľ možno ustúpiť najľahšie naľavo pod štítovými stenami cez ľavé rebro na Vyšnú Zlobnú štrbinu.)
Vrcholová štítová stena: Z Vyšného Rumanovho priechodu niekoľko krokov vľavo a potom priamo hore 30 metrov, nakoniec cez silne popukané platne, na akýsi balkón pod strmo sa týčiacou vežou. Pod hladkou stenou veže vpravo 10 metrov pomocou vodorovných lávok do veľmi strmého, z balkónu neviditeľného komína, už nad jeho zrázom. Komínom 20 metrov hore (ďalej sa stáva veľmi hladký a strmý), potom stienkou a neskôr hranou jeho pravej strany a ňou veľmi strmo, 40 metrov, IV, nakoniec cez previsy na SZ hrebeň Rumanovho štítu, niekoľko metrov vpravo od jeho výšvihu.

10. Prostredný pilier priamo - Tatarka - Flejberk (V,A1, OS 6) 6h.
V. Tatarka, J. Flejberk, 10. 8. 1972
Zima: V.Kopelent, Mikyška,(V,A0), 27 - 28.2.1979
1.OS: D.Kopold, A. Šoltýs, 10.7. 2010 (VI)
Pôvodná uverejnená schéma V. Tatarku
Schéma podľa kroniky V. Tatarku
(Klasifikácia pravdep. trochu podhodnotená)
Pozri aj dopnkové info k stene.
Riešili sme dilemu po preleze cesty M. Kuniakom a T. Havlikom v auguste 2012: z mailovej pošty: "Podľa pôvodnej fotografie pod hlavnou vrcholovou hlavou prostredného piliera Tatarkova cesta uteká doprava po trávičkách na pravý pilier, ale cesta v skutočnosti vedie aj tak ako je zakreslená na obrázku (bola chyba na foto na webe) , vedie touto hlavou, našli sme tam dve skoby - len tento dolez chýbal na foto. Sú to ešte tri dĺžky v obtiažnosti 6,4,5."... Veľký mokrý kút sme jasne videli, bol asi za VI, je to tak možno 10m, fakt mokré, ale potom sme sa z neho vrátili a išli to prevismi zľava, lebo bol veľmi mokrý... Naozaj keď stojíš pod mokrým kútom vidíš že pilier ide vľavo a za kútom sa ťahá široký pás tráv - v podstate choďák za II-III doprava..(Pozn. Možný únilk -na foto fialovou).
Ďalej Matúš píše : "nech tam len preboha nikto nikdy neda žiaden borhák!!! parádna cesta aj odľahlosťou aj výhľadmi aj dĺžkou a za celý čas len jedna stará slučka a dve skoby. Super!

11. Bakoš-Petrík, Pravou depresiou steny (V+,A1, OS:M6) 9 hod.
D. Bakoš, V.Petrík, 18. 8. 1973
Zima:1. P.Dieška, L. Páleníček 28.-29.12.1973
2. J. Šmíd, S.Kysilková
3. J.Martiš, J. Špánik, 22.-26.2.1978
1. voľne: J. Čech, M. Sabovčík, 15.2.2011,11 hod. M6, M5+

12. Beneš - Gibas, SV Ganek cez Rumanového Mnícha (V+,A2)
J. Beneš, L. Gibas, 17.-19.3.1977, 60 skôb, sada hex.
Zima: Brichta, Jánoš 8.-9. 3. 1982.

13. Odstrčil-Vestenický, R. Mních (V, A0)
L. Odstrčil, J. Vestenický 6. 8. 1979 Napriek značnému úsiliu sa nám nepodarilo zistiť podrobnosti o tejto ceste. Cesta je uvedená len v prehľade sezóny v Jamesáku č.2 z roku 1980. O ceste údajne kolovali akési fámy. Ak máte nejaké bližšie informácie resp. dokonca schémy prosím Vás v záujme lezeckej komunity o doplnenie informácií.

14. Pravý pilier (IV-VI, podľa vrcholového variantu) 6 - 9h.
R. Hale, L. Januszewicz, W. H. Paryski, 23. 8. 1937; z Nižného Rumanovho priechodu, pilierom, až na Vyšný Rumanov priechod,
J. Szumski — J. Wozniak, 17. 8. 1947, prvý výstup celým pilierom, spodnú časť šli cez Birkenmajerov žliabok.

Nastúpiť na pravý pilier Rumanovho štítu možno v zásade tromi spôsobmi. Alebo Birkenmajerovým žliabkom (V) 3 hod., alebo Delovou rúrou, alebo Swierzovým žľabom. V sedielku, kde sa tieto tri žľaby zbiehajú, vystupujeme šikmo vľavo hore trávnato-skalnatou stienkou na ostrie piliera, pri jeho prvej vežičke. Ostrím resp. hranou 150 m hore, II-III až na veľkú vežu - Rumanovho mnícha. (2 hod.) Za ňou je sedielko, tzv. Nižný Rumanov priechod. Možno ním vytraverzovať v prípade potreby vľavo, ako i vpravo rôznymi kombináciami. Pôvodnou hranou-ostrím ďalej 25 metrov hore, potom šikmo doprava hore a traverz vľavo cez naklonenú platňu pod stienkou, k začiatku krátkej zvislej trhliny (vpravo od hrany piliera). Trhlinou hore cez zaklínené bloky (III), potom skalnato-trávnatým terénom napravo od piliera, dlhší čas hore, a ďalej na sedielko v hrane piliera. Znova ďalej dlhší čas až pod strmý výšvih. šikmo doprava na vodorovnú lávku. Z nej exponovaný traverz (rozlámané) doprava. Hore do strmej ríny a ňou v hore do sedielka pod štítovou stenou - Vyšný Rumanov priechod.(II-III) 2,5 hod. Odtiaľ možno ustupovať v prípade potreby rôznymi kombináciami ciest doprava i doľava. Z Vyšného Rumanovho priechodu ďalej buď niektorým štítovým variantom, alebo tak ako pri prvom priestupe celého piliera -zakončenie Dorawského cestou (Prostredný pilier) na vrchol (IV) 1,15 hod.

15. Cvaniga-Mečiar? a ostatné varianty.
L. Cvaniga, F. Mečiar, 1 polovica 80 rokov.
Cesta vedie v stene v pravej časti, vpravo od koryta, podľa konzultácie s L. Cvanigom cestu ani nemáme uvádzať, takže len kvôli úplnosti. Bližšie podrobnosti nemáme.

Ostatné menej významné varianty - vodorovné priestupy rampami a varianty nástupu na pravý pilier zo žlabu neuvádzame, ich obtiažnosť je uvedená na obrázku štítu.

16. Pravou časťou (VII+,M6) 13 hod.
D. Kopold, 19.11.2010,

Je možné, že línia sa kryje zo smerom cesty č.13. (Odstrčil - Vestenický), o ktorej nemáme bližšie informácie.

17. Kopold-Krasňanský (M6) 10 hod.
D. Kopold, M. Krasňanský 4.3.2012,

D. Kopold: Nástup cestou Bakoš- Petrík. Línia od rampy pokračuje vpravo od cesty Bakoš-Petrík. Našli sme tam jednu skobu. Pokračovanie pilierom. Žiaľ pre zlé podmienky na pilieri sme nedoliezli posledné 4dĺžky na vrchol RŠ a zlanili sme Stanislawského žľabom. Ináč je to nádherná cesta so super kvalitným lezením. Pozri aj fototopo.
Pozn. Je možné, že línia 17, alebo 16 sa hore kryje zo smerom cesty č.13. (Odstrčil - Vestenický), o ktorej nemáme bližšie informácie, alebo bola lezená skôr neznámymi lezcami.
Foto z lezenia

18. Diretka (7+) - Na pamiatku J. Čecha
M. Krasňanský, M. Sabovčík 16. 8. 2013, 15 dĺžok.

Vylezené v rámci 89. THT - James: V piatok 16. augusta sa im v SV stene Rumanového štítu podarilo spraviť prvovýstup Diretka . Martinov stručný komentár: „Bolo to 14 hodín neba i pekla v 15. dĺžkach voľného lezenia do obťažnosti 7+ logickou líniou, naľavo od cesty Bakoš – Petrík. Výstup venujeme pamiatke Jána Čecha. Nedá mi nespomenúť dobrú náladu a rýchle nasadenie, ktoré nám, pevne verím, výrazne dopomohli vyliezť cestu smerom a štýlom aký sme si vysnívali. Je až neuveriteľné, že na nás takáto línia doteraz počakala a nebolo prelezená už dávnejšie silnou generáciou lezcov.

Foto z prelezu na stránke www.james.sk:
Foto 1
Foto 2

19. Kútmi na SZ vrchol (VII-) 7 hod.
V.German, L.Hlivják, 7-8.8.2015
Popis cesty od autorov: Kútmi na SZ vrchol, VII-, , 7h iba štítová stena, Kačacia dolina, Rumanov štít, SV stena. Línia začína z rampy pod štítovou stenou dva metre vľavo od jaskynky. Prvá dĺžka ide strmým kútom, ktorý je ukončený previsom. Ďalej mierne vľavo do výrazného obrovského kúta a ďalej do kotla medzi vrcholmi. Odtiaľ doprava jednu dĺžku platňou vpravo od komína a ďalej doprava platňovitým kútom priamo na SZ vrchol. Cesta viackrát križuje cestu 7. Rumanovým Korytom a štítovou stenou medzi vrcholmi - naznačené v schéme. Pekné lezenie v dobrej skale, prvá dĺžka môže byť mokrá. V prvej dĺžke sme nechali skobu a čok, v piatej skobu. Niektoré časti možno lezené skôr, v prvej dĺžke pod previsom je stará skoba s krúžkom. Prvá dĺžka PP ostatné OS. Pod štítovú stenu sme liezli ľavým variantom Prostredného piliera III-IV (Dorawski)

Viac info
Fototopo

20."Veľké sceny su len pre veľkých chlopoch" - Janko Čech (7,M6+, E3 /Jasper/)
L. Abt (ASU), M. Krasňanský, M. Sabovčík 19.-21. 12. 2015, 15 dĺžok.

Poděkování patří Jindrovi Šustrovi (Čumpelíkovi) za zajímavý tip na cestu, Pawlovi Weisserovi za informce k cestám ve stěně Velké zdi, Igorovi Pappovi za pár leteckých snímků a infu o počasí a já osobně Mišovi Sabovčíkovi a Maťovi Krasňaskému za zajímavou taškařici. Cesta byla kromě dvou délek vylezená ve smyslu RP, či OS během necelých 60ti hodin 19. - 21. prosince letošního roku. Obtíže hodnotíme 7 AF, M6+, E3 (Jasper).

Orientacne topo v stene
Topo s bivakom

Fotoreporty:
Report o akcii na Jamese
Report o akcii na NADZEMI

21. Stíhaní slunce (cca 7- ?)
M. Ondra, P. Weisser, október 1988.
Bez bližších podrobností.

Velmi orientacne topo v stene

22. Superbitch (8, E5/Jasper/)
M. Krasňanský, M. Sabovčík, Š. Zentko, 27. - 28. 8. 2016, 18 dĺžok

V dňoch 27. - 28. 8. 2016 sa nám podaril skvelý a logický prvovýstup vo veľkej pravej stene Rumanovho štítu. Prvovýstup má názov “Superbitch” a jeho obtiažnosť je 8, E5 (Jasper). Za dva dni sme vyliezli 18 dĺžok. Cesta sa začína našou Diretkou a končí Tatarkovou cestou. Superbitch má 6 nových dĺžok klasifikácie 6+, 7-, 8, 8, 7 a 8-. Na štandoch sú 2 borháky a v ceste sme nechali aj 2 postupové nity. Ten kto zopakuje, pochopi :-) a poďakuje.

Foto z prelezu:
Foto 1
Foto 2
Foto 3

Fotoreport na Jamese