Vysoké Tatry - Solisko Veľké - 2414 target= m

Popis - štítu:
Najvyšší vrchol Soliskového hrebeňa je Veľké Solisko, oddelené od hrebeňa Bystrých hrbov a vežičiek a troch Soliskových kôp Predným Soliskovým zárezom a od Prostredného Soliska - Soliskovou lávkou. Prostredné Solisko bolo dávnejšie uvádzané ako J vrchol Veľkého Soliska. Západné Steny týchto štítov majú asi 200 metrov. Podobne ako ostatné štíty Soliskového hrebeňa sú skôr vhodné na zimné horolezectvo. Prístup k stenám Soliskového hrebeňa je jednoduchý - od turistického chodníka v Mlynickej a Furkotskej doline.

Zostup zo štítu:

Z týchto štítov je možné túru kombinovať s hrebeňom k bližšiemu Bystrému Sedlu. Pozri Soliskový hrebeň. Na stranu Furkotskej doliny je možné zostúpiť i niektorým z ľahších výstupových žľabov.

1. Predný Soliskový zárez (CH-I) 1h.
M. Karlowicz, 27.8.1907
Zima: Na snehu. F. Ždiarsky, 30.4.1967.

Žľabom a zárezom. Spočiatku ako je nástup na ľavú časť vhĺbenia západnej steny na Veľké Solisko. Týmto žľabom veľmi krátko, niekoľko metrov, žľab sa v doľnej časti rozvetvuje, jeho ľavou vetvou na zárez pod výšvihom v severnom hrebeni Veľkého Soliska.

2. Veľké Solisko zľava (CH-I) 1h.
M. Karlowicz, 27.8.1907, len po rozdvojenie žľabu a potom doprava do steny

Ľavou Časťou, vhĺbením steny.Od juhovýchodného brehu Vyšného Wahlenbergovho plesa spočiatku cez veľké skalné bloky, ktorými je zavalený žľab. Ním hore až po jeho rozdvojenie, potom jeho pravým ramenom do malej štrbiny na hrebeni a odtiaľ vpravo hneď na vrchol.

3. Veľké Solisko-stredové rebro (II-III) 1,5h.
Július Andráši I, Š. Virost, 3.8.1948

Prostredným rebrom steny. — Z vrcholu Veľkého Soliska zbieha smerom k valu, ktorý je nad Vyšným Wahlenbergovým plesom, málo výrazné široké rebro. Ním vystupujeme hore po dobrej skale pod veľké štítové skalné bloky. Odtiaľ ďalej ostrím rebra po dosť hladkých skalách priamo na vrchol. Miestami exponované. E. Hutláková, M. Hutlák, J. Meľuch, 15.8.1984, nový variant v hornej časti priamo po pilieri, IV.

4. Veľké Solisko-pravé vhĺbenie (I-II) 1h.
J. Betlenfalvy, A. Grósz, 10.7.1926.

Pravým vhĺbením steny. Vpravo od západného rebra sa vrýva do západnej steny výrazný žľab, ktorý prechádza v hornej časti do strmej lávky. Vstup do žľabu je na začiatku, vpravo od vhĺbenia pri skalách s červenkastým machom. Opatrne hladkými, ale dobre vrstvenými skalami hore do dosť veľkého vhlbenia. Z vhĺbenia cez spomínanú veľmi strmú lávku s dobre vrstvenými skalami. Vyššie cez hladkú platňu na ostrie z pravej strany,(jedno miesto II) na konci po veľkých blokoch na vrchol.

5. Veľké Solisko-pravé rebro (II-III) 2,5h.
Július Andráši I, J. Dohanič, 11.9.1953

Pravým rebrom steny. Z Veľkého Soliska, z jeho pravej strany zbieha dosť široké rebro, ohraničené zľava žľabom, ktorým vedie Grószov výstup, a sprava žľabom, ktorý ústi na Soliskovú štrbinu. Nástup pod rebro je od Vyšného Wahlenbergovho plesa cez val nad plesom, pod spomenuté rebro. Z ľavej strany rebra cez skalky prerastené trávou hore na jeho ostrie. Ním stále hore až pod previsnutý, čierno sfarbený skalný blok. Cez jeho hranu vystúpime medzi dvoma skalami, odtiaľ doľava a prídeme znova na rebro. Ďalej ľahkými skalami pod vlastné vrcholové skaly 2 čiernych skalných blokov. Odtiaľ vylezieme pod charakteristický skalný blok a potom po jeho ľavej strane prelezieme niekoľko menších zaklinených skál a prídeme do dlhého skalného žľabu v podobe písmena V. Zo žľabu znova kúsok mierne vľavo a dostaneme sa na hranu rebra. Ním vystúpime priamo na vrchol.

6. Solisková lávka J (I) 1h.
A. Grósz, K. Henschová, G. Scholtová Kallivodová, 23.6.1926.

Medzi Veľkým Soliskom a Predným Soliskom spadá zo Soliskovej lávky výrazný žľab, ktorý sa v hornej časti rozdvojuje. Cez sutinovisko vystúpime pod žľab a potom priamo ním hore až pod rozdvojenie v hornej časti. Pokračujeme jeho pravým ramenom na južnú štrbinu Soliskovej lávky.

7. Prostredné Solisko-rebrom (III) 2,5h.
Július Andráši I, J. Dohanič, 12.9.1953.

Rebrom. Z opisu nie je jasné, či výstup vedie ľavým alebo pravým rebrom, vhĺbením medzi nimi, alebo či neprechádza všetkými troma skalnými formáciami. Priamo po rebre na malú trávnatú plošinku, odkiaľ hore úzkou trhlinou, dobré chyty, na väčšiu skalnú lávku. Z lávky tri metre doprava, potom znova späť a cez krátku stienku znova na rebro. Ďalej cez veľké skalné bloky prechádzame žľab a ďalšou trhlinou, dĺžka lana, vystúpime na skalnú plošinu. Odtiaľ ľavou stranou hore okolo zaklineného bloku, potom úzkym žľabom vpravo pod previs, odkiaľ skalami po ľavej strane 10 metrov a sme pod stenou. Ňou cez trhlinu, potom stále tesne po rebre hore na vrchol.

Opis variantov - J. Sedláček 2011 -2013, všetky varianty pravdepodobne lezené aj skôr
7a. Ľavým rebrom (II-III) 3h.
J. Sedláček, Y. Hlavienková, 24. 9. 2011

7b. Pravým rebrom (III) 3h.
J. Sedláček, Y. Hlavienková, 29. 8. 2012

7c. Prostredným žľabom (miesto M2-M3, strmý sneh) 1,5h.
J. Sedláček sólo 16. 4. 2013

Pozri aj foto - fototopo pri ceste a ďalšie fototopo .

8. Prostredné Solisko-žľabom (I) 1,5h.
A. Grósz, K. Henschová, G. Scholtová Kallivodová, 23.6.1926.

Štítovou časťou steny, od dvoch markantných čiernych rebier doprava. Z Prostredného Soliska, presnejšie spod jeho štítovej steny spadajú na sutinovisko Furkotskej doliny dve výrazné čierne rebrá. Vpravo od nich spadá z južného hrebeňa, z Vyšnej Soliskovej štrbiny žľab. Spod štítovej steny do žľabu. Ním vedie zostup, výstup.