Vysoké Tatry - Volia ve��a - 2355 m

Popis - štítu:
Prostredný, najmarkantnejší vrchol Volieho chrbta v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Na V ho od Žabej veže oddeľuje Východná Volia štrbina a na SZ od Hincovej veže zubatý, ale rovný hrebeň v ktorom je päť štrbín ; z nich posledná tesne pod vrcholovou kupolou sa nazýva Veľká Volia štrbina. Volia veža patrí medzi najvyhľadávanejšie horolezecké štíty. JZ stena meria 200 metrov. Sprava ju ohraničuje J hrana, zľava JZ pilier. Úpätie steny v celej šírke pretína trávnatá polica, z ktorej je vlastný vstup do steny . Prístup na policu je buď priamo v spádnici, alebo, výhodnejšie, sprava od žľabu, ktorý vedie do Východnej Volej štrbiny. Všetky horolezecké výstupy JZ stenou vedú v pevnej skale a stretávajú sa v styčnom bode JZ steny, ktorý spája s vrcholom štítu krátky vodorovný J hrebeň. Pristup pod JZ stenu: Od Horského hotela pri Popradskom plese do Mengusovskej doliny modrou značkou, potom červenou značkou doprava do Žabej doliny nad Žabie plesá (1 a 1,2 hod.). Tu chodník opustíme a dáme sa doľava cez trávnatú vyvýšeninu. Prekročíme potok v protiľahlom trávnatom svahu po znateľnom chodníku vystupujeme k Vyšnému Žabiemu plesu (2 hod.). Od plesa šikmo doprava hore sutinovým svahom pod JZ stenu (1/2 hod.)

Zostup zo štítu:

1.Zostup - Praktický zostup - zlanením cez cestu č.9 - Puškášové narovnanie a ďalej Stanislawského cestou. V komíne je zlaňovacia reťaz. Po zlanení do jaskynky pod komínom kde je 2. stanovište Stanislawského cesty č.10 /2 borháky/. Ďalšie zlanenie na 1. stanovište /2 borháky/ cesty č.10. Odtiaľ zlaníme na rampu pod stenou. Pozor na voľné skaly najmä v hornom komíne. Zlanenia sú budované na - 50 metrov. Borháky osadil V. Tatarka v roku 2000.

2.Zostup z vrcholu s obídením V hrebeňa do Východnej Volej štrbiny a k Žabím plesám (I),1/2 hod. Z vrcholu dole smerom na SV cez dva stupne na výhodné stanovište. Tu šikmo doprava dole veľkým vhlbením asi 70 metrov. Vo vhodnom mieste traverz doprava na V hrebeň a ešte niekoľko metrov do Východnej Volej štrbiny. Zo štrbiny priamo dole žľabom na trávnatú policu pod JZ stenou.

1. Ľavá časť JZ piliera (IV) 4,5h.
W.Bober -A.Machnik 21.8.1975

2. Cesta platňami (VI-VII) 4h.
I. Kos, M. Maras, 17.6.1996
1. opakovanie pravdepodobne V. Jakubec, J. Mierka, 13. 7. 2002

Cesta vedie JZ pilieri. Spodná časť cesty (III-IV),vľavo od puškášovej cesty, dve dĺžky lana (čoky, firendy) vedie na výraznú trávnatú policu.(Stanovište). Nad policou je veľká tmavá platňa. Na stanovišti na rampe a v platniach sú osadené nity zo signom autorov. Cesta vedie v smere osadených nitov - 50 m (VII). Na stanovišti nad platňami -je veľký balkón, stanovište je spoločné pre cesty 2.,3. a 4. je osadený nit. Odtiaľ vľavo, alebo priamo ľahším terénom, alebo vpravo cez previštek do výraznej špáry a ňou hore.(ťažšie)
Pozri aj foto v "Iné užitočné info" pri stene. See photos in "Other useful info."

3. Stupid wall (VII) 4-5h.
J.Wolf - R. Lienerth 28.8. a 29.8.2001 Cesta vedie z rampy v strede steny - platňami vľavo od cesty č.4. V ceste sú osadené nity a skoby.Info:M 5/2001
Pozri aj foto v "Iné užitočné info" pri stene. See photos in "Other useful info."

4. Puškášova cesta (VI,A1,RP6+) 4h.
A.Kortvélyessy - A.Puškáš 15.7.1947 info AP VII/46 K395

JZ pilier opancierovaný platňami meria asi 270 metrov a ohraničuje z ľavej strany JZ stenu Volej veže. Prístup pod pilier. Ako prí prístupe pod JZ stenu, ale od Vyšného Žabieho plesa šikmo vľavo po sutine pod JZ pilier. Vstup do piliera je uprostred rebra, kde vybieha trojuholníková ostroha. Od nej kúsok doprava, cez prvý previsa ďalej medzi blokmi 25 m. hore na trávnatú plošinku. Odtiaľ 7 metrov šikmo vľavo trhlinou, potom hore ľahším terénom na lávku. Z jej pravej strany priamo hore pomocou trhliny odštiepeného bloku na začiatok platní. Smer ďalšej cesty nám ukážu veľké previsy, pod ktoré sa tiahne škára. Tu sa začína najťažší úsek výstupu. Od škáry doľava cez previs 15 metrov hore. Potom doprava v hladkých platniach /odštiepené lupene/ sa tiahnúcou trhlinou 10 metrov (VI, záchyty len na ruky) na šikmú platňu pod obrovskými prevismi. Z platne hore cez previs (A1) do kúta, ním hore cez previs a ďalej 10 metrov hore do dosť širokej pukliny. Touto hore a potom traverz na plošinku stanovište nit,(veľké previsy zostávajú po pravej strane). Z plošinky rebrom rovno hore na vrch JZ steny a hrebeňom na vrchol veže.

Pozri aj foto v "Iné užitočné info" pri stene. See photos in "Other useful info."

5. Kývala-Orolín-Zeitler (V+,A3, RP 7) 4h.
J.Kývala, M.Orolín, J.Zeitler 8.6.1968
info AP VII/48, K399, RP

5a. Polský Variant (V,A2, PP 9-) 6h.
D.Miodowiczová -J.Wolf 7.9.1975
Výstup vedie medzi cestou 4. a Orolínovou cestou cez dve výrazné strechy zľava asi 50m úsek. info AP VII/51
Prvé voľné prelezenie: M. Peťo, D. Závacký, 13.8.2010
1. dĺžka: 4, 2. dĺžka: 7, 3. dĺžka: cca 8/8+,4. dĺžka: cca 9- (najskôr vyhákované a očistené, potom vylezené štýlom PP), 5. dĺžka: 3+/4-
Na odistenie poslúži sada čokov a friendov (od mikro po veľkosť 5), štandy nad 2., 3. a 4. dĺžkou odistené nitmi ( Poliaci: P. Korczak, A. Paszczak, J. Pilarek, 2006.v rámci nového variantu ZHP, ktorý kľučkuje pomedzi strechy (odbočuje pod prvou strechou doľava do platne, platňou traverz doprava pod druhou strechou a výlez do kútika v Orolínovej ceste ) - viď fototopo so zákresom).

2. voľné prelezenie PP: O. Húserka, M. Červienka 13. 7. 2011, klasifikácia pôvodne 1.dl 8/8+ a 2.dl 9- podľa nás 1.dl 8+ 2.dl 8

Schéma Wolfovcov a RP
Fototopo free prelezu
Foto z free prelezu
Foto z free prelezu

Rozprávanie o free preleze od Mira Peťa (HK Jasná Liptovský Mikuláš, JAMES):
Úvodná dĺžka je príjemným rozhýbaním hornej časti tela po krutom dva a pol hodinovom výšľape z parkoviska pri hlavnej ceste. Na prvom štande už máme priamy výhľad do striech nad nami, v dôsledku čoho podlieham neúprosnému volaniu prírody. Sorry. Dávid "Zavaky" Závacký sa zatiaľ rozhoduje, že si na OS potiahne aj druhú dĺžku (kľúčový oblý sokolík originálneho Orolína, odkiaľ Poľský variant pokračuje doľava nahor cez dve strechy). Úspešne. Potom je rada na mne v kúte zakončenom prvou strechou, ktorý som s Váňom hákoval a zbavoval lišajníkov niekedy pred mesiacom. S výdatnými bandaskami v rukách aj lýtkach púšťa hneď na RP. Parádna dĺžka. V strede kúta nechávame jednu tutovú skobku a vo výlezovej špárke strechy mikročok - pre prípadných nadšencov voľného lezenia, ktorí by starým skobám a vlastným mikroistítkam veľmi neverili. Nemáte za čo. Nad strechou pozor na zaseknutie lana vo výlezovej špárke (riešenie = stará skoba + karabka + 120tka šlinga + dlhý expres). Druhá strecha podľa očakávania odoláva dlhšie než prvá, takže sa tam so Zavakym na striedačku metáme vyše dvoch hodín. V istých momentoch už začíname byť skeptickí, no v tom Zavaky objavuje žabu, ktorá presne sedí na jeho labu a pri sľubnom pokuse padá z výlezu previsu. Škoda. Mne Zavakyho finta veľmi nesedí - dlane mi narástli nejaké menšie. V poslednom nápore dňa však zatnem zuby a napriek zle držiacej žabe masochistický boulder preliezam. Super. Za odmenu ešte ľahká výlezová špára a utekačková posledná dĺžka. Potom už len rýchly zlaňák Puškášovým komínom nasledovaný nekonečným zostupom dole k autu... Bližšie info aj www.james.sk

6. Medviďova cesta (9+)
Projekt Martin Medviď 1991.
Dokončenie projektu M. Medviď, Michal Pleidel, jeseň 2019
Celkovo má cesta okolo 160m, 5 dĺžok, (6+/7-,6+/7-,9+/10-,9-,6+/7-)

Fototopo
Foto z lezenia

Story: Tohoto leta (2019) sa autor cesty Martin Medviď s Michalom Pleidelom rozhodli túto záhadnú cestu objasniť. 28-ročnú históriu vzniku cestu opisal Mišo Pleidel v reporte Medviďova cesta 1991-2019.Niekedy na jar tohto roku som vyprovokoval Medveďa, ktorý sa po 27 rokoch opäť začal pohrávať s myšlienkou dokončiť svoj projekt v možno najkompaktnejšom tatranskom pancieri. Je to starý príbeh, ktorý vystačí na samostatný článok, aj búrlivú debatu pri pive, skúsim teraz len stručne o samotnom lezení.
Základnú ideu cesty zhmotnil Medveď niekedy v roku 1991, za asistencie svojej priateľky / teraz už manželky Janky, a to dĺžkou v prostriedku steny kde zanechal pri pokuse 5 ks zhora navrtaných pestrov, a jeden nie celkom citlivo očistený chyt. Po vlne kritiky, sa Medveď projektu vzdal, a ponúkol ho na zrušenie, prerobenie alebo čokoľvek, ale napriek tomu sa táto linka za takmer 30 rokov dočkala len jedného vážnejšieho pokusu - Miro Piala (200?), ktorý reportoval obtiažnosť kľúčového miesta okolo 9+ UIAA.Po niekoľko mesačnom posúvaní termínu z dôvodu pracovnej vyťaženosti sme sa nakoniec až v polovici septembra ocitli pod stenou. Dokončiť cestu sme sa snažili aj napriek jej histórii čo možno najčistejším spôsobom, prvé dve dĺžky ma pustili aj s vŕtačkou na krku štýlom OS. Pekné lezenie od prvého metra po posledný, dve kľúčové miesta týchto dĺžok sú do 7-. Dokopy som v nich zanechal tri skoby a tri postupové nity. K doisteniu treba vziať sadu friendov. Tretiu dĺžku sme už v zásade rešpektovali ako bola vytvorená, akurát sme ju doistili tak, aby bola bezpečná, a aby kľúčové miesto, ktoré je výrazne ťažie bolo možné háknuť za A1. V 40m dĺžke je potrebných 10 expresov, aj s háknutím je v nej povinné lezenie okolo 8, na záver ešte neskutočný mantel na „honoldovu policu“ kde sa štanduje tak za 8+ až 9-. Medveď v tejto dĺžke nasúkal pár nádejných pokusov o voľné prelezenie, jej obtiažnosť bude možno blízko k 10 UIAA. Štvrtá dĺžka začína priamo cez tažkú platničku s nástupovým bouldríkom tak cca za 9- a pokračuje s krásnym chytovatým lezením pomedzi strechy previsu. Tesne pod previsom som natĺkol tutovú skobu a v jeho strednej časti nit, okrem toho sa dá dobre doistiť menšími friendami a ballnutmi. Lezenie tejto dĺžky bude tak za 8 až 9, presnejšie zistíme o dôkladnom očistení od lišajníkov pri pokuse o voľný prelez. Cestu sme zavŕšili krátkou vychutnávacou dĺžkou vo vrcholových platniach piliera, vŕtal som ju z háčikov a na voľné lezenie už nebo čas, ale odhadujem ju niekde do 7-, v dĺžke sú tri postupové nity a je potrebné vziať aj pár friendov. Cesta končí v poslednom štande cesty Kývala-Orolín-Zeitler odkiaľ sa dá pokračovať po hrebeni na vrchol. Celkovo má cesta okolo 160m, 5 dĺžok (6+/7-,6+/7-,9+/10-,9-,6+/7-) všetky štyri nové dĺžky sme vytvorili odspodu. Prelezuchtivých ešte poprosíme o trpezlivosť kým autori nedajú pokus o voľný prelez a tiež z bezpečnostných dôvodov musíme poslať do doliny tú 5m veľkú šupinu čo vyzerá ako raja, a aj skontrolovať niektoré istenia. Určite budeme informovať.

7. Eštok - Janiga (VI,A2, RP:6+ / 7-) 4h.
M. Eštok, L. Janiga 15.9.1962
1. RP pôvodnej cesty?
1. RP VI-, variantom cez previs sprava: A. Buzinkay, R. Hajdučík, M. Kapusta, 8. 10. 1983.
Variantom cez previs vpravo (dve šikmé špáry). Výlez je už nad "obávaným traverzom" sprava - doľava späť do kúta. Do kúta späť traverzujeme až nad týmto miestom. Ľahšia varianta voľného prelezu.
info AP VII/47, K400, RP

8. Hviezdova cesta (V+,A0,RP 6/6+) 3,5h.
J.Kulhavý, L.Sulovský 9.8.1975
1.RP:Š+J. Bednár, 25.6.1978
Materiál: rocks, friends, Info AP VII/49,PR,RP

Fototopo cesty
Foto z klúčovej dĺžky
Foto z klúčovej dĺžky

9. Puškášov komín (V) 3h.
Narovnanie Stanislawského cesty V.Kovárová, A.Puškáš 30.8.1946 info AP VII/54 K397

Nastupujeme ako Stanislavského cesta až do jaskynky, kde táto cesta traverzuje doprava Pokračujeme priamo hore komínom cez previs so skalným oknom Komín sa ďalej zužuje. Stenou vľavo cez previs a naspäť do komína. (V). Ďalej rozširujúcim sa komínom a cez vklinený balvan hore. na juhozápadné rebro a ďalej doprava na vrchol. Pri vyústení komína je zlaňovací reťaz. Osadil V.Tatarka 2000.

10. Stanislawského cesta (V) 3h.
W. Stanislawski, J. Staszel 9.8.1931 info AP VII/52 K396 V ceste sú osadené borháky 2st/4bh V.Tatarka 2000

11. Direttissima - Schauhuber (VI, pôvodne VI,A2) 5h.
M.Schauhuber, J.Stejskal 16.8.1969
Nástup 7m vpravo od Stanislawského cesty
Info K403, PR

12. Direttissima - Belica (VI+, pôvodne V+,A3) 5h.
M.Belica, M.Jesenský 14.9.1958
Variant: M.Belica, M.Neumann 7.9.1969 6h.
Info K401, K402

13. Štáflovka (V) 3h.
V.Štáflová, K.Čabelka, J.Šabata 9.7.1935
Info AP VII/53, K397,V ceste sú osadené borháky 4st/7bh 2 postupové bh. V.Tatarka 2000

Pravou časťou steny.Vstup do steny je asi v polovici trávnatého pása pod juhozápadnou stenou, medzi Stanislawského cestou a južným rebrom. Lámavou skalou asi pätnásť metrov hore. Ďalej cez prvý previs vľavo a ďalej šikmou lávkou desať metrov vľavo na výhodný balkónik. Z neho pod previs. Nad previs z pravej strany, potom ďalej vľavo hore k veľkému voľnému bloku. Stále šikmo vľavo hore pod hlavné platne steny a ich prostriedkom priamo hore až k hornej časti južného rebra. Odtiaľ kúsok vľavo na uzlový bod steny a hrebeňom na vrchol.
13a. Variant v spodnej časti steny - stredom steny na druhé stanovište, 60m, klasifikácia (VI-/VI)

14. J rebro (III) 2h.
J. Chmielowski, A. Ferens, M. Šwierz 21.8.1927 Info APVII/56, K404

Nástup na polici kde začínajú jednotlivé cesty hneď z jej pravého kraja. Hore rebrom obchádzajúc ťažkosti.

15. JV stenou (III) 1h.
R.Philipi, F.Ždiarsky 1.10.1964

Vpravo od J rebra stenou, vhĺbením v smere vežičky viditeľnej od nástupu. K vežičke vhlbením a zárezom, obchádzajúc ju sprava na vrchol Info APVII/57, K405

16. Hviezdy a búrky (VII) 6h.
J.Svrček, I.Svrčeková 1.7.,4.7.2009,
Svrčekovci, M. Styk, 12.7.2009

Info: Sada friendov a čokov, tenké skoby.

17. Moribundus (VII-)
J. Bednařík, J. Novák, E. Verstraeten (Belgicko), 10.7.2010

Info: Preistené nitmi, sada friendov a čokov. Príjemné lezenie po platni, završené lahôdkovým madlovitým previsom. Pekné lezenie. Pozn. Prvý opis prelezu strechy vpravo od Štáflovky.

Fotonákres cesty

18. Medzi legendami (VIII-)
Rado Staruch, Viera Malachovská a Marcela Kuníková, leto 2019

Info: Autori spravili medzi legendárnymi cestami Volej veže cestu Medzi legendami, 8-, RS1, 130 m lezenia.