Vysoké Tatry - Kežmarský štít Malý Centrum - 2513 m

Popis - štítu:

Malý Kežmarský štít
predstavuje S predvrchol Kežmarského štítu, od ktorého je oddelený Hornou Kežmarskou štrbinou. Na SV ho oddeľuje od Kežmarskej Kopy Dolná Kežmarská štrbina. Na SZ spadá do doliny Zeleného plesa 1000 metrov dlhá hrana ohraničujúca zprava impozantnú S stenu. 900m vysoká S stena, ktorá tvorila jeden z medzníkov letného i zimného tatranského horolezectva je pomerne členitá a často vyhľadávaná horolezcami v lete i v zime.

Monografiu S steny Malého Kežmarského štítu vydal v roku 2006 Pavol Jackovič, ktorý je autorom mnohých ciest a má prelezené všetky cesty v tejto stene a tak je súčasnosti asi najväčším znalcom tejto steny. Schémy, ktoré nie sú uverejnené v prehľade ciest nájdete práve v tejto publikácii, včítane starších ciest. Monografiu možno zakúpiť aj na Brnčalovej chate.

Malý Kežmarský štít - centrálna časť S steny popisuje cesty na Szczepanského veži, Kežmarskej bule, Pavúkovej veži, Bocekovej veži a v hornej Štítovej stene nad Nemeckým rebríkom. Názvoslovie a popis celého masívu Malého Kežmarského štítu pozri v sprievodcovi ako Malý Kežmarský štít-Popis.

PRÍSTUP:Od Brnčalovej chaty od Zeleného plesa na JZ hore po sutinoviskách pod stenu. (do 30 min).

Zostup zo štítu:

1. Zostup z vrcholu štítu - trochu tažký, najpohodlnejší (I); Z vrcholu ľahkým JZ hrebeňom do Hornej Kežmarskej štrbiny, ďalej mierne doľava do Kežmarskej priehyby. Odtiaľ ako zostup z Kežmarského štítu (pozri tam - tiež ďalší zostup do Skalnatej doliny) do Huncovského sedla, zo sedla doľava sutinovou roklinou do Huncovskej kotliny, kotlinou po vrstevnici až do sedla pod Svišťovkou na červeno značenú turistickú magistrálu. (Skalnaté pleso - sedlo pod Svišťovkou - Brnčalova chata) Zo sedla v serpentínach prudko dole do Doliny Zeleného plesa. (celkom asi 1,5 hod.)

2. Zostup po prelezení dolnej časti steny - Nemeckým rebríkom (II); Od Ušatej veže plochým rebrom vyčnievajúcim z Nemeckého rebríka, neskôr sutinovým dnom do "Kotla 1986m", ďalej po lávkach šikmo dole až na trávnatý chrbát kulisy a zárezom (reťaze) 30 m doľava na začiatok rokliny pretínajúcej stenu Kežmarskej kopy. Šikmo doľava dole roklinou, cez stupne až na jej koniec - sutinové úbočie. Úbočím - chodníčkom dole na magistrálu a popri Čiernom plese ku Brnčalovej chate. (cca 1 hod.) Pozor v zime je rebrík často lavinózny! (snehové dosky)

1. Biely pás (V+) 3h.
P. Jackovič, J. Skokan, H. Zajac, 21.7.2001

2. Úplné bezvetrie (VI) 5h.
T. Hromádka, M. Suchý, 31.7.2001 P. Jackovič, sólo, 30.9.2001

3. Kútom (V+) 3h.
P. Jackovič, sólo, 29.9.2001

4. Wildova hrana (VI) 3h.
P. Jackovič, sólo, 13.5.2001

5. Poľský kút (IV,A0, RP4+) 4h.
T. Grochulski, J. Majewski, 1978

Foto 1 z prelezu
Foto 2 z prelezu

6. Cesta T-dvojkárov (V, A3) 9h.
B. Karafa, E. Rabatin, 8.3.2003

7. Matray - Rybanský (V) 4h.
I. Matray, J. Rybanský, 14.8.1963
Zima:W. Dzik, W. Jedlinski, M Pronobis, marec 1975. Free sólo: M. Kapusta 2.8.1979

8. Stará cesta (IV-V) 3h.
B. Duchoň, M. Nitsch, 28.6.1934
Zima: E. Féher,J.Kováčik, I. Lehocký, A.Puškáš, 13.2.1953

Cesta križuje Szczepanského vežu, Horný Kežmarský Strážnik a nad rebríkom pokračuje v stene Kežmarskej Kopy. Pozri aj Kežmarskú Kopu. Opis AP: Severnú stenu Kežmarskej kopy rozdeľujú na dve polovice trávnaté pásy, ktoré sa tiahnú doprava hore do kotla. V spodnej časti steny bežia dva mokré komíny. Rebrom, ktoré delí tieto komíny, priamo hore na trávnaté pásy, ktoré smerujú dälej doprava cez Kotol na Nemecký rebrík, pod hornú časť steny. Aj ňou prebiehajú dva komíny. Pravým z nich šikmo doprava na rebro vpravo od komína a cez previs do kotla, v ktorom sa pravý komín končí. Z neho plochým komínikom na plošinu. Cez plošinu asi 20 metrov doľava k päte širokého, doľava vedúceho komína, ktorým vstupujeme asi 30 metrov do štrbiny medzi odštiepenou vežičkou a stenou. Odtiaľ trhlinou doprava hore na severovýchodný hrebeň a kúsok doľava na vrchol Kežmarskej kopy.

9. Rumová prechádzka (V+) 8h.
D. Kultán, S. Martinka, 1,3,1985

10. Medulienka (V+) 6h.
P. Jackovič, J. Skokan, 26.8.2001
Cesta je osadená zlaňákmi

11. Hodál-Rusnák (M6, pôvodne V,A2) 6h.
L.Hodál, V. Rusnák, 11.8.1975
Zima: M. Bena, J. Švejda, 24.2.1976
Sólo: P. Jackovič, 2.8.1988
Voľne M6: P. John, J. Leníček P. Binková 27-28.12.2013

Cestu jsme přelezli volně 27-28.12. 2013 (první den skrz déšť jsme to přerušili na Szczepanského římse a druhý den tam Szczepanským nalezli zpět). Obtíže, nástřel M6 za první délku, ale nevím, protože další den jsme lezli Ruskou ruletu, která je psána za M6-, ale skrz špatnou podmínku to byla dost soda, takže obecně to třeba někdo posoudí za míň. Nicméně pěkná cesta, celá.

Foto z voľného prelezu:
Foto 1
Foto 2
Foto 3
Foto 4
Foto 5
Foto 6

12. Cesta vodopádom (V-VI) 9h.
R. Kusová, K. Bocek, L. Hofírek, 31.7.1950
Zima: J. Soldán, J. Vĺček, marec 1968

Opis AP: Cesta Vodopádom do Kotla, po Nemecký rebrík. Výstup vedie okrem prvej dĺžky lana po pravom okraji Vodopádu, ktorý padá z Kotla "1986 m". cez stenu. Nástup vľavo hore od ústia Vodopádu do steny, ktorou hore a doprava do priehlbiny, ktorou preteká voda. Prekročíme vodu, premoknutie, a šikmo doprava hore k bielym skalám. Päť metrov rovno ďalej, potom žliabkom pod hladkú stienku, spod ktorej doľava hore k odštiepenému balvanu. Teraz krok doprava a cez stienku do žliabku, čochvíľa do ďalšieho, ktorým ďalej na rampu. Po jej pravej hrane doprava na trávnatú lávku, po ktorej vedie Szczepanského cesta. Po nej traverz doľava 3 metre od Vodopádu. Čiernym vlhkým komínom asi 5 metrov hore a mierne doprava do kúta. Ďalej najprv kútom, potom vľavo od neho stále hore až na veľkú plošinu pod Vodopádom. Pravou previsnutou stenou 3 metre hore, potom 2 metre traverz doľava, najťažšie miesto, pod previs, cez ktorý vpravo na pohodlnú terasu. Z nej zľava na rozsiahlu sutinovú terasu. Stredom steny do Kotla. Zaujímavý výstup v pevnej skale.

13. Bocekov ľadopád (A1, RP:III/5 do 90st.) 6h.
S. Drlík, P. Mižičko, M. Švec, 23.-25.2.1975, 26 hod. Technický prelez.
1.Voľné prelezenie 6. 3. 1980, S. Glejdura a J. Lučenič za 6 hodín.

14. Hodál - Kotry (VI-) 8h.
L.Hodál, P.Kotry, 7.9.1974, Cesta pokračuje aj v štítovej stene.
Sólo: P. Jackovič, 31.7.1993

15. Pech alebo piatok 13 (V+,A1) 11h.
Z. Kroskiewicz, J. Wolf, 13.3.1992
Sólo: P. Jackovič, 31.7.1993

16. Szczepanského cesta (IV) po N.R. 2h.
J. K. Dorawski, A. a J.A. Szczepanski, 26.7.1929
Druhá Szczepanského cesta je v štítovej stene (č.52)
Zima: Z. Korosadowicz, J.Staszel, 13.-15.4.1933 obe cesty Ľavou dolnou časťou steny na Nemecký rebrík. Spod nástupového kotla Stanislawského cesty - Weberovky vedie z doliny sprava dolava šikmá rampa, ktorá pretína takzvaný Vodopád. Trávnatý pás vedie odtiaľ strmo doľava k Vodopádu. Pásom, cez prerývajúci ho balvan až na plošinu pod svetlými previsnutými skalami, ktorá je pokrytá voľnými balvanmi. Tu sa pás končí. Vodorovnou trávnatou rímsou, na jednom mieste prerušenou, exponovane doľava veľmi ťažko. Na konci obkročíme od steny odštiepený voľný balvan na skalnatý pás pri vode. Priamo vodou po dobrých stupňoch hore, premočenie nevyhnutné, na dobré stanovište za vodou. Za vysokého stavu vody je výstup skoro nemožný. Odtiaľ po tráve na trávnatý stupeň. Od neho ťažký traverz po lište pod vytláčajúcimi skalami doľava do širokého žľabu, ktorým vystupujeme chodeckým terénom 60 m. hore. Vpravo od nás je rebro, ktoré ohraničuje Vodopád zľava. Pri obrovskom balvane traverz, len slabo stúpajúc po tráve a platniach doprava na toto rebro. Ním hore, nakoniec korytom Vodopádu do Kotla, kde sa začína Nemecký rebrík. Nebezpečný trávnatý terén. Cesta je vhodná skôr na zimu a je veľmi informatívna z ohľadu preskúmania zimných podmienok v stene.

17. Cigáni idú do neba (VI,A0,RP:6) 10h.
I. Súkeníková, V. Houba, S. Martinka, E. Velič, 2.3.1985
OS: P.Jackovič, J. Skokan, 13.2.2000 (VI)

18. Veličova cesta (V+) 10h.
I. Súkeníková, J. Adámek, E. Velič, 14.2.1985
Leto, sólo: P.Jackovič,14.9.1994

19. Prestige (VI,A1) 16h.
P.Jackovič, M. Mrava, 27.-28.12.2002
Cesta vrcholí na Pavúkovej veži.

20. Nás nedobegať (M5) 6,5h.
J. Pelikán, O. Srovnal, 24.2.2002
V. Jakubec, J. Mierka 8.3.2003 (M5+, 6h.)
Leto, sólo: P.Jackovič,3.8.2005

21. Komínom (V) 5h.
J. Doležal, A. Puškáš, 14.8.1954
Zima: I. Gálfy, I. Urbanovič. 7.4.1965

Cesta v dolnej časti prebieha platňami blízko zľava okolo cesty 22 a v hornej časti vedie výrazným komínom na Pavúkovej veži. Opis AP: Hranou Vodopádu a ľavým komínom Y na Nemecký rebrík. Do Kotla ako pri nástupe na Stanislawského cestu a hneď doľava z neho traverz na hranu v hornej časti s belasými skalami, ktorá ohraničuje sprava Vodopád. Traverz nepríjemný, vlastná hrana veľmi pevná. Ňou na sutinový svah, ktorý spadá z Kotla z Nemeckého rebríka. Sutinovým svahom kúsok hore, potom asi 60-metrový traverz do spomínaného komína. Sme nad jeho prerušením. Najprv v ňom, potom po jeho pravej hrane a zase doň. Pred jeho ukončením traverz v nepríjemnom teréne doľava na Nemecký rebrík. Vychádzame naň pod vežičkou komína. Vlastný komín veľmi pevná skala.

22. Ľavý Y (V) 4h. / Škótska anabáza (M4+)7h.
K. Bocek, R. Príkazký, K. Zlahodová, 6.7.1950.
Zima: I. Gálfy, I. Urbanovič. 7.4.1965

Opis AP: Ľavý Y, na Nemecký rebrík, ľavým vhĺbením. Nástup do steny je v Y pred priehlbinou vľavo hore. 20 metrov mierne šikmo doľava, vpravo cez stienku a dalej pôvodným smerom na naklonenú skalnatú plošinu. Skrúcame sa doprava smerom k novej priehlbine, ku ktorej sa priblížime na 8 metrov. Odtiaľ vľavo cez rozčlenenú stenu a ďalej cez trávnatú plošinu pod previs. Obchádzame ho hneď sprava 3 metre hore, 3 metre traverz doľava, znova 3 metre hore na malú trávnatú terasu, 2 metre traverz doľava, úsek neobyčajne ťažký a doprava hore k malému previsu. Cezeň Šikmo doľava a miernejšie týmto smerom ďalej, potom približne rovno hore do ľahkého terénu, po ktorom na Nemecký rebrík a do kotla.
Preistenie v 2014 - E. velič, nity na štandoch.

Škótska anabáza (mix M4+) 7h..
R. Hájek, M. Hatala, J. Svrček, 18.1.2003.
1.opakovanie V. Jakubec, S. Matej, 20.2.2004
Leto, sólo: P.Jackovič, 3.8.2005
Cesta vedie v Kežmarskej Bule ešte viac vľavo od Puškášovej cesty 21.

23.Výraznou škárou (V+,A4) 34/9h.
Z. Čepela, L. Novák, O. Pochylý, P. Stříbrný, 28.-29.12.1973 a 20.-22.3.1974
Sólo: J. Dutka, 8.-10.1.1997
P.Jackovič, J. Skokan, 22.1.1999 , 9 hodín.

24. Forsage (VI,A3, RP7+) 15h.
P.Jackovič, J. Skokan, 25.-27.11.1999
OS:7+ J. Lovás, P. Packo, 20.8.2000,
narovnávajúci variant nad križovaním s Puškášovou cestou.

25. Šilhán - Jón (V+,A1) 6h.
S. Šilhán, L. Jón, 1.9.1974
Zima: M. Doubner, J. Šplíchal, 19.-20.3.1977
Od stanovišťa 6 cesta pokračuje Direttissimou Pavúkovej veže.

26. Direttissima (VI,A2, RP6+ až 7-)
J. Ďurana, K. Hauschke, P. Pochylý, J. Unger-Zrust, 17.-18.9.1963, 20h.
Zima: J. Ďurana, P. Pochylý, I. Špitálsky, 27.-30.3.1964
V súčasnosti čas prelezu po rebrík cca 5 hodín.

Info z prelezu Varga - Brostl, 17.9.2012 : Štandy su nasledovné: 1. z Weberovky, 2. šlingy za kameňom, 3. tri skoby so šlingami. 4. je kramľa na Bielej Platničke. Štand č. 4 podľa nákresu sme vynechali (neviem ani či tam je) a liezli az ku č. 5 podľa nákresu. Štand číslo 6 je za kútom naľavo (nie napravo ako na nákrese) - tri skoby a historická expanzná skrutka. Č. 7 je kramľa, od nej traverz doľava a trochu dole. Štand 8 je na polici pod kľúčovým komínom. Štand 9 je nad komínom asi 10 m. Dĺžky "kolmý kút" a "kľúčová stienka s traverzom ležmo" sú spojené do jednej, štand 10, je za traverzom. Posledný jedenásty štand je na Nemeckom rebríku.

27. Superdirettissima (VI,A3-A4, RP8)
P. Pochylý, J. Unger-Zrust, 13.-19.3.1967, 20h.
D. Jágerský, O. Pochylý 14.-15.8.1967
RP:8 M. a M. Coubalovci 16.9.1987, 7 hod.
Sólo: M. Heuger, 13.-14.2.1992
Pozri aj pôvodnú schému podľa prvovýstupcov pri ceste 26.

28. Stredom Y (VI,A3, RP6) 5h.
O. Blecha, V. Kanyar, 18.-19.9.1966
1.RP:Makši-Kříž, 8.7.1983

29. Weberovka (VI) .
B. Chwascinski, W. Orlowski, W. Stanislawski, 12.-13.7.1932 po rebrík.
W. Stanislawski, P. Wogel, 4.8.1932 štítovou časťou nad rebríkom.
Zima: K. Cerman, A. Puškáš, 19.-20.3.1953
V súčasnosti letný výstup až na vrchol 8 hodín.
Foto zo zimného prelezu

Opis cesty po Nemecký rebrík: Nástup je v malom, ale výraznom suťovom kotli pod komínom deliacim Pavúkovú a Bocekovu vežu. Sem nepríjemná dĺžka lana (III+). Z kotla trhlinou vpravo pod vklínený balvan. Doprava do lámavého terénu a na plošinku. Zpäť do komína a na dalšiu plošinu. Stále komínom hore, ktorý se stává previslým. Cez previs (väčšinou mokrý), potom ľahšími stupňami komínom na daľšiu plošinu vľavo. Komín se mení na kolmú trhlinu, nad ktorou je ďalšia plošina a po 15 m ďalšia. Komín sa zase rozšíri a po pravej strane sa objaví platňa. Pravou stranou platne pozdĺž skôb znovu do komína, to sa opakuje ešte raz. Ľahší žľab nás privedie pod previs, ktorý prekonávame najprv vpravo a tesne pod najťažším miestom traverzujeme doprava, pod previsom doľava a po voľných kameňoch zas späť doprava nad previs.(VI) Komín sa nakoniec mení na žlab a potom vstupuje do skalného kotla. V jeho hornej části ho opustíme kolmo doľava úzkým komínkom a kľučkujúc medzi ľahšími skalkami vystúpime na Nemecký rebrík.

Opis cesty v štítovej stene: Asi uprostred základne horných zrázov S steny sa tiahne nad Nemeckým rebríkom pruh hladkých previsov. Vstup do steny je niekoľko m. vľavo od týchto previsov. Hladkým zárezom niekoľko m. priamo hore pod previs, ktorý prekonávame pomocou skoby v pukline. Nad previsom prechod doľava do komínika a ním hore na plošinku. 10 m. šikmo doľava hore na plošinku a z nej kúsok dolu na ďalšiu. Od jej ľavého okraja niekoľko metrov priamo hore do výraznej trhliny v platňovitej stene. Trhlinou doľava do výklenku s machom. Z neho prechod doľava (IV) na platňovité stupienky v otvorenej stene. Tu 5 m. priamo hore (V), potom prechod doľava, nakoniec cez menej sklonené platne na neveľkú plošinu. Trhlinou priamo hore na začiatok balvanmi zavaleného pásu, ktorý sledujeme doľava na príhodné skalné stupne. Niekoľko metrov dolu, potom vodorovne doľava a zase hore lištami a cez stupne do hlbokého výklenku. Niekoľko metrov doľava za roh, potom strmou stienkou a hlbokou puklinou priamo hore na veľkú sutinovú terasu v stene. Do steny sa vrýva výrazný žliabok, ktorý vybieha z pravého okraja terasy. Žliabkom 60 m. až na jeho koniec, potom 10 m. rímsou doprava do hlbokého vhlbenia. Na jeho dolnom okraji je obrovský balvan. Vľavo od neho priamo hore, potom doprava na trávou porastené úbočie vpravo od hlbokého komína. Úbočím, ktoré sa stáva postupne strmším, nahor, napokon cez strmú stienku do žliabku. V smere žliabku na veľkú sutinovú terasu v blízkosti temena rebra, ktoré ohraničuje sprava najstrmšiu časť hornej polovice steny. (Odtiaľto možno po pásoch vytraverzovať doprava na SZ hranu.) (I). Od terasy cez stupne a balvany hore na ďalšiu plošinu (30 metrov), potom doľava a znova priamo hore cez vysoké stienky a komíny. Trhlinami medzi balvanmi do rozširujúceho sa vhlbenia po pravej strane. Vhlbením trochu doľava na široký pás z nepevných balvanov. Pásom doľava skoro až na jeho koniec, potom doprava do steny a úzkym komínikom za odštiepeným balvanom hore na plošinu. Cez štvorhranné balvany šikmo doprava hore na druhú plošinu a ďalej doprava stienkou na tretiu plošinu. Táto sa zužuje v pás, ktorým ideme doprava. Tam, kde pás prechádza v rímsu, stienkami a balvanmi rovno hore. Trochu doprava na štvrtú plošinu s dvoma stupňami. Prechod doľava hore na ďalšiu, 5 metrovú plošinu. Traverz doľava za roh steny na šiestu plošinu, na ktorej je odštiepený, vežičke podobný blok. Z jeho temena krok doľava na strmé rebierko, potom doľava do vhlbenia. Jeho dnom hore na ľahšie schodný terén. Po niekoľkých metroch cez previs, z vklinených balvanov a potom po balvanoch, trhlinách a rímsach, s miernym odchýlením doprava, nahor. (Vľavo sa tiahne rebro s fantastickými vežičkami a skalnými ihlami.) Vystupujeme s rebrom rovnobežne, nakoniec ešte viac vpravo pod hornú strmú štítovú stenu. Zdoláme ju priamo v spádnici vrcholu.

Výťah z opisu preistenia tejto populárnej cesty: Naliezame do komína, z ktorého tečie voda. Po prvých 50 m robím štand, doberám Joža. Ten vyťahuje vŕtačku a začíname „pracovnú cestu“. Prvý štand pozostávajúci z dvoch nitov spojených zlaňovacou reťazou je hotový. Takto pokračujeme ďalej a za 4.5 hodiny sme na Nemeckom rebríku. Celkove sme spravili 10 štandov, vzdialenosť medzi štandami je 47 – 48 metrov. Posledný je vo výleze na Nemecký rebrík. Sme celí premočení, ale šťastní, že sme to zrealizovali. Na odistenie sme použili vlastný materiál. Urobili sme to z vlastnej vôle a z presvedčenia, že týmto prispejeme k väčšej bezpečnosti tejto krásnej cesty. Veď koľko úrazov sa tu stalo práve pri zlanovaní. Krásne a bezpečné lezenie želajú všetkým Weberovkárom Jozef Skokan a Pavol Jackovič.

30. Platne Weberovky (V+,A2, RP:7-) 12h.
B. Adam, D. Bakoš, M. Orolín, 29.6.1974
Zima: S. Glejdura, B. Patričný, 21.-23.12.1979

31. Hrana Weberovky (V) 4h.
J. Královský, J. Krch, J. Kučera,10.8.1967
Zima: J. Krch, J. Přikryl, 1.4.1970

32. Tulák z nížin (8+) 25h.
M. a M. Coubalovci 23.-25.7.1988
Zima: P.Jackovič, J. Skokan,26.-28.12.1999 po rebrík

33. Direttissima Bocekovej veže (V+,A3, PP:7+) 25h.
P. Bednařík, J. Krch, J. Rakoncaj, 28.-30.12.1975
Leto: Z. Hermann, M. Kebrt, M. Vinš, P. Mikuš, 20.-21.7.1977

free PP:7+ M.Heuger, I.Štefanský, 28.8.1999 Topo free prelezu

pokus o zimné free: Petr John, Karel Nováček.6.-7.2.2016, M8, A0
Opis:Ve dnech 6.-7.2.2016 jsme s Karlem N. zkusili volně přelézt Direttissimu Bocekovej veže, nepodařilo se, obtíže kolem M8 A0 (nechť někdo napraví A0, přidržení se fixní skoby při cvakání). Pěkné a obtížné lezení nabízí 4., 9., 10. délka (9. a 10. se dá dobře spojit). K jištění se hodí C3, pár skob včetně jedničky. Samotný konec na věžičku, asi 10m, jsme odešli automaticky zprava dle topa Martin Heuger - Ivan Štefanský. Bivakovat lze celkem pohodlně pod samotným nástupem do "headwallu".

34. Bocekova cesta a varianty (VI,A0) 7h
K. Bocek, M. Šádek 25.8.1949
Zima: J. Mlezák, F. Veigl, 16.4.1956

Varianty:
34a. Komínom - (VI), dve dĺžky.
34b. Kombinačný variant (VI), J. Beneš, L. Sulovský, zima 1976
34c. K.B. variant (IV+), K. Böhm, M. Michalík, 21.9.1982

Opis Bocekovej cesty AP: Pravou polovicou steny. Nástup z trávnatého trojuholníka asi 30 metrov vpravo od päty Y Stanislawského komína. Malou, na východ obrátenou stienkou hore na trávnatú plošinku, z ktorej ľavým kútom na jej trávnatý vrchol. Po trávnatej lávke, dobre viditeľnej od plesa, oblúkom hore a doprava na jej koniec do výrazného žliabku 40 m. Žliabkom hore asi pol dĺžky lana pod previs, ktorý obchádzanie niekoľko metrov pod ním. Vpravo po hrebienku na trávnatú plošinku tesne pod previsom. Z nej stienkou pozdĺž zárezov na ďalšie trávy pod veľkým previsom. Odtiaľ mierne hore, potom traverz trávy pod veľkým previsom. Odtiaľ mierne hore, potom traverz doľava na koniec trávnatých lávok, asi 10 m. Nad sebou vidíme šikmo hore doprava stúpajúcu jemnú trhlinu, ktorá sa o niekoľko metrov vyššie rozširuje v úzky, krátky komínik. Ním hore, krajne ťažko, na trávy nad komínikom a odtiaľ po lámavej skale porastenej trávou šikmo doprava, až sa znova priblížime k nášmu hlavnému zárezu, 30 m. Ďalej po lámavej skale na veľké trávniky, pretínajúce pásmi polovicu dolnej časti steny. Po nich pod širokú, výraznú stenu. Mierne vľavo na skalnatú pyramídu s plochým bielym balvanom, kamenný mužík (tzv. Bocekov mužík). Previsom, živý rebrík, do Šikmo doprava prebiehajúceho 2-metrového žliabku, odkiaľ 3 m. hore, krajne ťažko, krok doľava a ďalších 30 m. žliabkom Šikmo doprava na skalnatý stupeň. Z neho cez hladkú skalu traverz k čiernemu kútu, ktorého ľavou bielou stienkou hore a 2 m. pod koncom stienky neobyčajne ťažký traverz doprava do ľahšieho terénu, pevná skala. Ďalej pokračujeme širokou priehlbinou, smerujúcou najprv šikmo doľava, potom hore až na vodorovnú lávku pod prvým Štítom (dnes Bocekova veža). Po lávke doľava na Nemecký rebrík. Opis hornej časti výstupu pozri č.53.

35. Orient expres (VI+,A3-A4) 12h.
P.Jackovič, J. Skokan, 29.12.2003

36. Beneš - Sulovský (V+, A2) 18h.
J. Beneš, L. Sulovský,5.-7.2.1977
Leto: Z. Hermann, M. Vinš, 14.8.1977

37. Kamasútra (VI,A4) 20h.
P.Jackovič, J. Skokan, 15.-17.2.2002

38. Kútmi na Bocekovu vežu (V+,A1) 9h.
I. Dieška, O. Duba, 28.8.1970
Zima: K. Benedikt, P. Kolář, J. Pechouš, 15.-16.1971, ľavý variant (V, A1) Zima - Jednodňový výstup: J. Jadlovský "Černý", M. Kapusta, 28. 1. 1984, (Tiež E. Velič, kedy?)

39. Maratón (7+) 20h.
M. a M. Coubalovci, 29.-30.9. a 1.10.1986
Zima: J. Šustr, sólo, 22.-26.2.1987

40. Platňou (V+,A4, RP:7+) 29h.
J. Rybička, J. Šmíd, 14.-16.3.1976
Leto: L. Škalda, O. Šváček, V. Suchel, V. Svrček, K. Tomeš, 10. a 12.-13.8.1977
RP7+, M. a M. Coubalovci, 3.-4.10.1986
OS7+ zima: V. Valach, P. Motlo, 13.1.1990
cesta je v strednej časti totožná s cestou 38.

41. Cesta hladných (V+,A0) 8,5h.
J. Lihocká, S. Glejdura, J. Krnáč, 7.8.1980
Zima: J. Krnáč, Machovský, 18.-20.1984
Sólo: P.Jackovič, 13.10.2001

42. Psycho-vertikal (VI+,A3) 15h.
Sólo: P. Jackovič, 27.12.2001 a 3.1.2002
Cesta líniou bývalej cesty na pamiatku J. Oficialskiego, ktorá zanikla zosuvom steny.

43. Chrudimská cesta (V,A2) 10h.
L. Páleníček, F. Půlpán, 8.9.1966
Zima: H. Myslivcová, L. Páleníček, 2.-3.2.1969

44. Cesta motýľov (VI,A2, RP:6+) 12h.
J. Hovorka, Z. Patzelt, 16-17.3.1986
Leto, RP:6+, M. a M. Coubalovci,20.9.1987
Sólo: P. Jackovič, 27 a 28.2.2001

45. Pravý pilier (V+,A3) 16h.
P. Kadlčík, P. Mikuš, J. Špánik, 4.-5.8.1973
Zima: J. Just, P. Valovič, 29.-30.12.1975

46. Nirvána (VI,A4) 18h.
Sólo: P. Jackovič, 27.-29.1.2001

47. Cvičná stienka 40 m. Slúži na nácvik lezenia - 4 cesty, osadené nity.
Preistil P. Jackovič.

48. Dolná Kežmarská štrbina (II) 0,45h.
K. Drewnowski, A. Staniszewski, 29.7.1908

49. Komarnického cesta (V) 4h.
A.G. Hefty, G. Komarnicki, 18.8.1912
Zima:K. Bocek, Č. Harníček, R. Kuchař, A. Puškáš, 1.4.1953

Opis AP: Komarnického cesta v ľavej časti steny, nad Nemeckým rebríkom. - Nástup na Nemeckom rebríku na začiatku trhliny, ktorá vedie sprava dolava na veľkú sutinovú terasu nad nápadnou previsnutou platňou. Práve naproti v kulise, ktorá lemuje Nemecký rebrík, z vonkajšej strany je nápadná ihla. Trhlinou, ktorá vyššie prechádza v úzky pás. Doľava hore na sutinovú terasu pod platňou. Žliabkom medzi stenou vpravo a rebrom vľavo hore, potom rebrom až mizne v stene. Doľava do ďalšieho žliabku a z neho doľava na temeno zľava jej ohraničujúceho rebra. Odtiaľ vedie doľava k rebru pohodlný sutinový pás. Dolný schod rebra zliezame zľava, potom sledujeme jeho hranu. Vyššie prechádza rebro v skalnú rampu, nakoniec v sutinový pás. Desať metrov pred jeho koncom je rozľahlá sutinová plošina pod 40 metrov vysokou bielou stenou. Prekonávame ju v plytkom záreze vpravo. Miestami neobyčajne ťažko. Nad stienkou niekoľko metrov doprava do výklenku, potom žliabkom šikmo doprava hore a z neho na sutinový, doprava vybiehajúci pás. Najprv je vodorovný a široký, potom sa zužuje a vedie strmo po stene hore už k zďaleka viditeľnému obrovskému odštiepenému balvanu. Vpravo nad nami vidíme veľkú vežu v rebre, ktoré vystupuje zo steny. Ešte desať metrov pred odštiepeným balvanom dve dĺžky lana po stene priamo hore k veľkému výklenku, svetlý vylom skál. Cez strmú a hladkú platňu doprava hore na sutinový pás. Po páse na zmienené, zo steny vystupujúce rebro, ktoré je tu vodorovné. Na opačnej strane rebra 50 metrov po vodorovnom sutinovom páse doprava, potom za rohom na sutinovú plošinu, od nej šikmo doprava hore k dvojmetrovému skalnému zubu, ktorý sa opiera o stenu. Asi 50 metrov ďalej vpravo vidíme rebro, ku ktorému musíme traverzovať otvorenou stenou. Od skalnatého zuba najprv tri metre dolu. Potom po lište do steny a kúsok hore k odštiepenému balvanu. Cez stienku na plošinu, prechádzame ňou až k pravému okraju. Traverz po hladkej a strmej platni niekoľko metrov doprava, potom krok na protiľahlú, úplne hladkú platňu, neobyčajne ťažko, a k jej hornému okraju. Odtiaľ ľahko cez balvany na rebro, na ktoré vystupujeme pri dvojici skalných zubov. Cez rebro a traverz po trávou porastených skalách mierne hore doprava na ďalšie rebro. Za ním prídeme na Stanislawského cestu, ktorou vystupujeme bez väčších ťažkostí pod štítovou stenou. Buď Stanislawského cestou priamo na vrchol, alebo doprava na severozápadnú hranu 30-40 metrov pod vrcholom. Ďalej ňou na vrchol.

50. Direkt pilier (VI+) 8h.
P. Jackovič, M. Mrava, 27.10.2005

51. Plškova cesta (VI) 6h.
F. Plšek, V. Schvarc, V. Zachoval, 30.8.1950
Sólo: P. Jackovič, 7.10.2005

Opis AP: Výstup z pravej časti steny, medzi cestou Stanislawského a Szczepanského, od Nemeckého rebríka. Nástup na Nemeckom rebríku, stredom steny, medzi Stanislawského a Szczepaňského cestou. Nastupujeme na pevné previsnuté stupne, ktoré vo výške 15 metrov pretína vodorovná puklina. Zdoláme ju asi 4 metre traverzom vľavo na pevné stupne, ktoré prechádzame priamo na skalnú lávku. Odtial ideme kolmo hore v hladkej previsnutej stene s jemnými záchytmi, skúpymi na skobovanie, 60 metrov. Tu prichádzame na trávnatý balkón, ktorý pretína kolmá škára; po jeho pravej strane sa začínajú čierne mohutné previsy. Pokračujeme jeho ľavou časťou previsnutou stenou na ďalší trávnatý stupeň až pod klenby čiernych previsov, lišajník a voda. Vlhkým komínom vystúpime na hranu previsov a touto hranou vystupujeme kolmo hore až do miesta, kde sa Stanislawského a Szczepanského cesta dotýkajú. Ďalej traverzom ich stredom cez uvoľnené obrovské bloky na skalné sutinové pole pod hladkou stenou, ktorá má červené škvrny. Miernym traverzom vpravo vystúpime po veľkých stupňoch okolo obrovského obdĺžnikového balvana na veľkú skalnú lávku, dve dĺžky lana, v spádnici vrcholu. Odtiaľ sa ľahko dostaneme kolmým výstupom na vrchol.

52. Szczepanského cesta (II-III) 1,5h.
H. Debinska, A. a J.A. Szczepanski, 26.8.1927 nad rebríkom
Zima: Z. Korosadowicz, J. Staszel 13.-14.4.1933 (liezli aj dolnú Szczepanského cestu - 16)

Opis AP: Szczepaňského cesta v pravej strane steny od Nemeckého rebríka. Nástup na Nemeckom rebríku v mieste, kde asi v troch štvrtinách dĺžky je vodorovná terasa, jediné miesto, kde Nemecký rebrík trošku klesá. Niekoľko desiatok metrov priamo hore do pukliny pod veľkým vklineným balvanom, ktorý prekonávame vzpieraním. Nad balvanom dobré stanovište. Dvadsať metrov traverz doľava, kúsok dolu, potom oblúkom doprava do skalnatého žíabu, ktorý sa tiahne šikmo doľava. Päťdesiat metrov ľahko po pevnej skale žľabu, potom cez 20 metrov vysoký prah na rozsiahlu sutinovú terasu. Na túto prichádza zľava Stanislawského cesta, ktorá potom od tejto terasy vedie priamo hore zárezom. Z terasy bežia doprava dva rovnobežné pásy, z ktorých na spodnom na rebro, ktoré ohraničuje náš žľab sprava. Od rebra ľubovolný prestup stenou so stálym odchýlením vždy viac vpravo hore na severozápadnú hranu, na ktorú vystúpime asi 60 metrov pod vrcholom. Zima: Z väčšej časti velmi strmý snehový výstup na snehu. Najmä jeho dolná časť až na veľkú sutinovú plošinu sa používa pri zimných výstupoch celou stenou ako jediné obídenie skalných platní v hornej časti Stanislawského výstupu.

53. Bocekova cesta (V) 4h.
K. Bocek, J. Šádek, 27.8.1949

Dolná časť výstupu opísaná ako cesta 34. Horná časť - Opis AP: Nemeckým rebríkom hore k miestu, kde mierne klesá. Hore do pukliny s veľkým vklineným balvanom a nad ním cez ďalšie balvany šikmo doľava na veľkú sutinovú terasu. Tu sa stretáva cesta Stanislawského a Szczepanského. Odtiaľ vidíme nad sebou asi o 30 metrov vyššie začínajúci zvislý žliabok, ku ktorého päte sa dostaneme okľukou zľava z ďalšej sutinovej terasky. Žliabkom asi 60 metrov hore, kde sa náhle zužuje v krátky, zvislý komín z hladkých stien. Obchádzame ho oblúkom stenou vpravo od komína po bielej skale porastenej trávou, neobyčajne ťažko, takže prídeme tesne vpravo pod komín, ktorý sa tu končí a prechádzame na skalné rebro. Odtiaľ po voľne ležiacich skalách niekoľko metrov hore, potom šikmo doprava a traverz doľava po hladkej skale, 8 metrov späť na spomenuté rebro. Po jeho ľavej, potom pravej strane hore do širokého žľabu, veľmi lámavá, drobiaca skala, po ktorom na kazateľňu zo svetlých blokov, hroziacich zosunutím, tri dĺžky lana, z nej zas na ďalšiu kazateľňu,tri dĺžky lana a ďalej na severozápadnú hranu. Ňou na vrchol.