Vysoké Tatry - Kostol��k - 2251 m

Popis-štítu / Description:
Kostolík is the obvious lone tower in the upper section of Batizovská dolina, right beneath the Batizovský štít (peak). There is located wide saddle called Pastrnakova priehyba between the Batizovsky peak and the tower. The saddle disappears in NE edge of Kostolík, which is covered by huge boulders. There are two summits: Southern (or western) - lower in altitude and Northern (or eastern) - higher in altitude. The longest routes are located on NW and W face (in this webguide the descriptions of all the faces are under NW face)
Getting there: see in “getting there” to S face of Batizovský štít.

Zostup zo štítu / Descent:

You can descend down to Pastrnakova priehyba using any variant of the route no. 1. The least difficult variant of the descent route (no.1) is: from the saddle between the summits follow down the short chimney to the E face, then turn left to the ridge and finally follow the NE ridge down to the saddle (normal route). It is possible to rappel down from the saddle to Batizovská roveň in the same direction of this chimney in the E face.

1. SV hrebeň a varianty (II-III) 0,5h.
1 - 1a J.Chmielowski, J. Marusarz, 29. 7.1905
Od Pastrnakovej priehyby SV hrebeňom až pod vrcholový blok, tu doľava do V steny a krátkym komínikom do sedielka medzi vrcholmi, doprava na V vrchol.(II) Alebo: 1a - Hrebeňom až pod vrcholový blok, ktorý obídeme zprava.

Variant 1b a 1c (II-III-IV)
A. Czarnocka, J. Pierzchala, 2. 9. 1933
SV hrebeňom až ku širokej sutinovej polici vpravo v S-SZ stene. Po polici pod strmý komínik do sedielka medzi vrcholmi a doľava na V vrchol, alebo ďalej po polici a ďalším vhĺbením do sedielka a na vrchol

2. Komín Z-SZ (IV-V) 1h.
M. Zajaczkowski, H. Pomorska, D. Milechman 4. 8.1936

Komín pretína stenu v SZ stene trochu vpravo od spádnice vrcholu. Priamo komínom (lámavé) na suťovú terasu, ktorá ho prerušuje v polovici. (Tu križuje cestu výstup č.3). Pokračujeme komínom až na pravý okraj suťovej terasy kde prechádzajú varianty cesty č.1. Potom spolu s cestou 1c.
Komín je známy pre nevyjasnenú tragickú smrť W. Stanislawského a W.Wojnara pri pokuse o výstup dňa 4. 8. 1934.

Medzi tatranskými nunatakmi je horolezeckou tragédiou známy Kostolík, ktorú opísal W.Žulawski v knihe Sygnaly ze skalnych šcian. Stredne ťažkým terénom – po SV hrebeni – horolezci vystúpili na Kostolík už v roku 1905. Na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia nastupovala do najobtiažnejších tatranských stien nová generácia horolezcov, s vekovým priemerom okolo 25 rokov. V jej čele stáli najmä Wieslaw Stanislawski a Wawrzyniec Žulawski, známi mimoriadne ťažkými prvovýstupmi v západnej časti Galérie Ganku, Západnou stenou Lomnického štítu, v severných stenách a na pilieroch Mengušovských štítov, SZ stenou Žabieho Mnicha, SV stenou Mnicha, v Severnej stene Malého Kežmarského štítu. Svojimi výkonmi riešili posledné veľké horolezecké problémy Vysokých Tatier. V lete r. 1933 W.Stanislawski, spolu s Witoldom Wojnarom a Justynom Wojsznisom úspešne absolvovali v priebehu dvoch týždňov niekoľko ťažkých horolezeckých výstupov v oblasti Batizovskej a Kačacej doliny. Bola to príprava na ešte obtiažnejšie prvovýstupy a diretissimy, ktoré Stanislawski a Žulawski chceli spoločne podniknúť v auguste. Trojica sa rozdelila 4. augusta v Batizovskej doline., Stanislawski s Wojnarom chceli skúsiť prvovýstup Západnou stenou Kostolíka, Wojsznis sa vracal cez Kačaciu a Bielovodskú dolinu do doliny Roztoka, kde sa trojica mala večer stretnúť, aj so Žulawského skupinou. Namiesto radostného stretnutia sa začalo hľadanie, končiace až pod Kostolíkom, kde ležali mŕtvi, doráňaní Stanislawski s Wojnarom. Ešte boli naviazaní na lane, Stanislawski mal na jednej nohe horolezeckú topánku, druhá ešte bola vo vtedy bežnej plátenej lezačke, s plstennou podošvou, popretkávanou povrazom. Tragédia podnietila veľa dohadov. Najpravdepodobnejšou je verzia, že po úspešnom výstupe, pri Stanislawského prezúvaní sa horolezci nešťastnou náhodou zrútili. Prečo ešte boli naviazaní na lane ? Prvovýstup zostal nedokázaný. Podaril sa presne pri treťom výročí tragédie.

3. Priečne SZ stenou (III) 0,5h.
J. Gnojek, J. Sawicki 11.8.1934
Lezci prešli cestu v zostupe bez lana. V zostupe: zo sedielka medzi vrcholmi na S variantom cesty 1 na suťovú policu a po nej ku vyústeniu komína (cesta 3). Vpravo od komína dole, trhlinou a hladkou stienku na suťovú poličku v polovici komína, ďalej držiac sa šikmo doľava dole schodným terénom do bieleho zárezu a ním až po najdlhší výbežok kde sa lomí SZ a Z stena.

4. La Bomba (VII+) 2h..
M. Grajciar, M. Smatana, J. Švingál a A. Zvara 17.9.2011
Viď schému, fototopo a Pohľad na cestu zdola.

5. Páleníčkova cesta (OS:6 pôvodne VI-,A0) 2h.
H. Myslivcová, L. Páleníček, 28. 7. 1978
Klasifikácia OS prelezu M. Červienka, 6, asi lezené voľne už dávnejšie

6. JV stenou medzi vrcholy (III) 0,5h.
S. Makowski, J. a Z. Rzepecki, A. Sokolowski, 25. 8. 1924
Nástup pri päte komína s nápadne vklineným balvanom asi 20m. (III) Doľava po trávnatej polici asi 15m. (Polica pretína celú stenu a je priechodná až po SV hrebeň.) Cez stienku šikmo doprava hore do výklenku. Z neho komínikom hore (II) ako cesta 1 na sedielko medzi vrcholmi.

7. Variant č.6 J hranou (III) 0,5h.
Z. Bradovková, S. Samuhel a ďalší, 18. 9. 1960
Nástup ako cesta 6 komínom okolo vklineného balvana. Neodbočíme na lávku doprava, ale pokračujeme priamo hore komínom na J hranu. Hranou hore stienkou a skalným koňom na nižší z vrcholov.

8. Variant č.6 - Bábovka (IV) 20 min.
M. Huštaty, M. Valčák, 4. 11. 2011
Cestou č. 6 po trávnatej lávke až pred výlezový komín cesty 1. Odtiaľ vedie variant hladkou platňou zľava od výklenku na vrchol.(IV)

9. V stenou - Pravým komínom (II) 0,5h.
S. Samuhel 16.7.1961
V spádnici výlezového komína cesty 1 vo V stene, sa tiahne komín až na sutinu. Ním hore, križujúc lávku v stene do spomínaného výlezového komína a ním na sedielko medzi vrcholmi.