Vysoké Tatry - Mlynárik - 1790 m

Popis-štítu / Description:
MLYNARIK (1785 m) - Last high point in the Eastern Ridge of Veľký Mlynár.
East face The east face of Mlynárik is towering above Bielovodská dolina. This spectacular, 300 meters high face with typical bow like shape is easily recognizable from Bielovodská dolina. It is possible to climb on the face from spring to fall. Steep rock faces on the left side have very little or no snow during the wintertime. Difficulty as well as beauty of the routes on the east face makes them milestones in Tatras’ climbing history, written by generations of Polish, Slovak and Czech climbers. There are extreme aid climbing routes from the 1960’s as well as modern free climbs. Easiest routes are VI UIAA. Most climbs begin from the grassy Birkenmajer ramp.
Approach:
1. From Lysá Poľana follow the blue hiking trail into Bielovodská dolina. Before Poľana pod Vysokou, when you are at the level of Rovienková dolina, cross a creek (Biela voda). Then scramble over the steep step and over some overgrown rocks and up to the right section of a grassy ramp to the bottom of the route (2,5 hour). (It is possible to climb first two pitches of route no. 8 to access the ramp).
2. From climber’s campground follow unmarked trail towards Ťažká dolina. Immediately after crossing bridge turn to the right, continue along the creek and later across gully with white rocks (so called Bielovodské koryto). Then diagonally up to the right, across grassy slopes to the bottom of wall (30 min).

Zostup zo štítu / Descent:

1. To Bielovodská dolina: first descend from the summit 15 meters to Mlynárikova štrbina (small saddle, exposed). From here go to the right down the rocky and grassy terrain to the top of a gully. Then approximately 200 meters down the gully, to the right around a steep chimney and back to the left across slabs and steep grass. Then on the right side of a distinctive ridge on easy grassy terrain. From here continue to the left following a path in-between junipers bushes. Continue 30 meters under a steep grassy slope; start descending on the left and then on the right side towards Mlynárikov žľab (gully). Go down the gully to the forest and diagonally to the right to Biela voda (1,5 hour).
2. Rappelling down the routes no. 2, or 7 is the easiest. Recommendation - Abseiling from route nr. 6 is danger, because some belay stands are not safe now !!!

1. Ľavý pilier (V+/VI) 8h.
A. Michnowski, Z. Wach i H. Zakrzewski, 10-11.4.1974 1. zimný priestup: P.Valovič, Valiga, 21.12.1978. Info: Pevná skala, dobré možnosti istenia, klasifikácia prvej dĺžky (V+) je podhodnotená a je isto aspoň VI, zľava však možno nastúpiť ľahším terénom.

2. Pankiewicz- Wolf (VI,A3,6e) 10-15h, Szewska pasja a var. (RP 7+) 5h.
K. Pankiewicz, J. Wolf, 28-29.9.1975

1. zima P.Jackovič, J.Skokan pôvodnou cestou 13.3.1999
1. zima s dolným variantom 2a - (VI, A0) R. Malczyk, W. Myszkowski, 4.4.1976
1. leto: Z. Czyżewski, O. Šváček, 29.7.1977 variantom 2a
2. leto: Bednár - Pitoňák, leto 1980
Variant 2a - klasicky (VI+) Z. Czyżewski, L. Wilczyński, 27.8.1980 a horným variantom sprava viď foto steny.

1. leto RP: "Szewska Pasja" P. Korczak, P. Sztaba, júl 1994 - VII+. Pozri fototopo - foto z cesty. Pri príprave prelezu -zo zlanenia osadené 18 nitov, skôb a zatlčených vklínencov.
Do 4 stanovištia možno dojsť spodným ľavým variantom medzi 2 a 2a cez výrazný kút - variant Marcisza VII-.

3. Diagonála (VI,3xA1) 6h.
R. Bieniek, R. Malczyk i B. Strzelski, 18.8.1974
Cesta traverzuje stenou - predstavuje dole zimný variant do cesty Biedermana, potom ide súčasne s ním po rampe novým variantom a na konci sa spája s cestou 9 a 11.

4. Biederman - Kurczab - Pogorzelski (VI,A4)
W. Biederman, J. Kurczab i M. Pogorzelski, 30.8.-1.9.1964
VI, 3 m A4, 8 m A3, 80 m A2, Pri prvovýstupe porenčované cca 50m.
1. leto: J. Hirszowski, K.Zdzitowiecki, august 1970
1. zima: nástup dolným variantom cestou označenou ako 3.J.Kalla, J. Kiełkowski, J. Kukuczka i J. Skorek, 8.-11.2.1972

5. Direttissima (dnes VI,A2e, RP 8 s var.)
J. Rybička, J. Šmíd, 5-7.9.1974,pôvodne VI A4, 10 nitov, 55 hod, porenčovaných 6 dĺžok
1.zima: B. Kadlčík, J. Kulhavý, J. Romanovský i V. Starčala, s porenčovaním 23-28.12.1974 a 18-21.1.1975 (47 h.)
2.zima: R. Bieniek, R. Malczyk i B. Strzelski, 10-13.3.1975
2 leto: Z Czyzewski, K. Miodowicz, jún 1977, po 12 dĺžke odbočili doprava.
1. RP: M. Packo, J.Vonderčík, P. Packo 1992, klasifikácia (VII-/VIII), s malými variantami v hornej časti, cesta bola vedená vo vrcholovom bloku viac sprava a zakončená cestou cez Badyl. Dolná časť cesty bola znehodnotená nitmi zo zlanenia od autorov cesty VO2max.

6. Direttissima a VO2max (RP 9)
G. Grochal, P. Sztaba, 26.8.2001, Je potrebné poznamenať, že prvé RP Direttisimy, ktorá s v spodnej časti kryje s originálnou cestou preliezli M. a P. Packo a J. Vonderčík v roku 1992 s navrhnutou klasifikáciou VII-/VIII. Pozri cestu č.5. V hornej časti sa niektoré úseky VO2max pravdepodobne kryjú s touto cestou. Info: Lano 2x50m sada stoperov, stredné frendy, 15 x expres. Cesta bola vybavená nitmi pri zlanení aj v spodnej časti čím sa zmenil technický charakter pôvodnej diretisimy. 2 RP: J. Krawczyk, T. Samitowski, august 2004

POZOR !!! Cestou VO2max nedoporučujeme zlaňovať - v lete 2011, zlyhal štand pri zlanení a tak nie je možné štandom v súčasnosti plne dôverovať !!!!

7. Kastrator (RP 9-)
1 RP: G. Grochal, P. Sztaba, 18.9.2003, po predchádzajúcich prípravách Materiál 2x50 lano, 10x expres, stredné vklínence, stredné a veľké frendy, Preistené zo zlanenia 47 nitov, stanovištia a postupové istenia. Začiatok cesty je napravo od Badylu, bližšie ku Kowalewského ceste. Dĺžku 6 a 7 je možné spojiť (45 m)

8. Cez Badyl (VI,A2 RP 8) 20-25h.
A. Czok, M. Gabryel, T. Gibiňski a J. Skorek, 13-15.6.1973
1.zima: A. Belica, M. Ondráš, P. Tarábek a M. Valko, 27-31.12.1973
2.zima: W. Kajka, W.L. Wozniak, M. Zachariasziewicz, 9.-10.4.1974
1.leto: P. Kulík, Vodrážka leto 1977
2.leto Z. Herman, P. Mikuš 3-4.7.1978
1. AF: R.Ambro, M.Packo. január 1990 (klas. 8)
1. OS?: D.Kuráň, M Stoličný (klas 8-)
2. RP: A. Pieprzycki, M. Szczotka, 22.6.2003
(Staré zle držiace skoby)

9. Kowalewského cesta (VI) 6h.
Z. Palucha, R. Kowalewski, 12.9.1966
1. leto: J. Kielkowski, T. Piotrowski, A. Uznaňski, 3.9.1967
1.zima:J. Kielkowski, T. Piotrowski, Z. Prusisz a K. J. Rusiecki, 9.-10.3.1968
2.zima: Maria Bienek, J. Labecki, J. Zajac 11.-13.2.1975
1.čsl. leto H. Myslivcová, M. Šmíd, P. Páleníček rok? M. Pelc, Z. Drlík rok?
1.čsl. zima: K.Jakeš, J. Štelbaský, 3 dni, rok?

10. Samolewiczova cesta (VI,A2, RP:6) 10h.
A. Klonowski, J. Kowal i A. Samolewicz, 7.7.1975 a 27.8.1975
1.zima: J. Martiš, J. Špánik, 10.-12.3.1977
2. zima: Z. Demján, P. Valovič. 28.29. a 31.12.1977
1.RP: Š.Bednár - J.Pitoňák 31.8.1980
. 2.RP: P. Abramowicz, J. K. Droždžeňski, 19.7.1981 (6)

11. Nyka - Rudnicki - Szurek (VI,A3,1xA4 12-20h.)
J. Nyka, J. Rudnicki "Druciarz" a A. Szurek, 1-2.8.1960
1. zima: M. Kowalczyk, W. Kurtyka i P. Jasiňski, 7-9.2.1972
2. zima: B.Mrozek, J. Michalko, 3 dni, marec 1979
3. zima P.Jackovič, M.Pšenek, M. Vasko, 2dni, zima 1985.

12. Pod nami zem (VI jedno miesto VI+) 10h.
R. Brt, R. Kusik, 25.6.1983.
15 skôb, sada hexc.,sada stoperov, 2 nity. V spodnej časti pravdepodobne čiastočne totožné s cestou 13.

13. Tivadarova cesta (VI, A2, 1 nit) 12 h.
Cesta na pamiatku J. Berána a B. Kókaiho
H. Rózsavölgyi, T. Tivadar, 26-27.6.1980

14. Fičúrova cesta (VI) 6h.
Z. Annus, I. Mózes a H. Rózsavölgyi, 29.6.1980. Cesta je vlastne v hornej časti (2 dĺžky) zhodná s Tivadarovou cestou, keď prechádza celým žltým kútom.

15. SV pilier (VI) 5h.
D. Topczewska, B. Uchmaňski, 29.7.1960.
V ceste je veľa ľahkého terénu. Bližšie podrobnosti nie sú známe. Len podľa schémy je ťažké sa orientovať.

16. Zanzibar (VI, A3) 10h.
P. Jackovič, J. Skokan 15. - 16.1.2000

Opis výstupu Zanzibar:
Po nočnom výšlape vŕzgajúcim snehom prichádzame na chatku v Bielovodskej doline a rozhajcujeme pec na trenírkovú teplotu. Ráno sa prebúdzame na zimu a po čakaní na svetlo božie vyrážame. Prekonávame potok a derieme sa dvojvaječným snehom hore Mlynárikovým žľabom. Po pol hodine fučania sa otočím späť. Som 50 m nad potokom. Drina! Celé nám to trvá skoro 2 hodiny. Mokrí ako myši sa prezlečieme, naviažeme a naliezame. Je 9 hodín. Márne čakáme na slnečné lúče. Pravá časť steny, v ktorej robíme náš výstup, je otočená na sever. Rozbehovou mixovou dĺžkou za V sa dostávame na prvý výšvih na svah s divokým porastom. Brodíme sa spoločne ďalej asi 100 metrov pomedzi jarabiny, kosovky, smreky a limby a dostávame sa pod veľkú bariéru začínajúcu sa previsnutým pásom. Hľadáme jeho slabé miesto a púšťame sa ďalej 5 metrovým rozbitým kútikom. Jeho problém Paľo vyriešil A3, čo sme zdola nepredpokladali, ale pán Mlynárik ti nedá nič zadarmo. Dostávame sa do kolmých nepríjemných mixov, ktoré nás po 50 metroch hodia do ďalšieho pralesa. Štand na tutovej limbe a pre dnešok musíme končiť. Naliezli sme bez vecí na bivak s vedomím, že to dáme za deň. Optimizmus! Po zlanení na jednej z osmičiek zostupujeme spiacim pralesom k spodnému výšvihu. Tu uväzujeme druhé dvojča a sme dole. Ráno to vyšplháme po tiblockoch, ktoré som vzal len tak pre prípad. Žumarovanie po 8 mm lane pomocou tiblocku je adrenalínový šport! Pri nevhodnom zaťažení tejto malej hračky strhávam oplet a z lana trčí duša. To isté sa nám stane obom niekoľkokrát. Hore na štande sa obaja zhodujeme: Posledný raz! Pokračujeme ďalej pomedzi limby k previsnutej 50 m vysokej skalnej stene, v ktorej nachádzame slabé miesto – šikmý zárez ubiehajúci sprava doľava. To je náš ďalší smer. Teraz už husto sneží. Po jeho prelezení sme opäť na veľkej plošine, z ktorej už vidíme vrchol a ľahším terénom sa „popásame“ smerom k hrebeňu. Sme hore. Po pohľade do Mlynárikovho žľabu sa vyhýbame kvantám snehu nahromadeným v jeho útrobách a zlanujeme o limby pod stenu. Po prebrodení potoka sa otočíme späť a pozrieme na neho s patričnou úctou. Je to naša desiata cesta v jeho stene. Vďaka Ti Mlynárik!