Vysoké Tatry - Op��lov�� ve��a - 2250 m

Popis-štítu / Description:
Large massif of Velické Granáty (peaks) separates the Velická and Slavkovská dolina (valleys). See in Topography of Velické Granáty. There are 4 distinctive summits in the ridge of Granátové veže (towers): Rohatá veža, Veľká Granátová veža, Dvojitá veža and Velická kopa. There are distinctive faces falling away to Velická dolina (valley) which change to escarpments over the valley. Three summits of Opálová veža (tower) are towering above Opálová stena (face), more precisely above Granátový kotol (cirque); there is Granátová lávka (grassy ramp) tending across this cirque until it reaches Opálové sedlo (saddle), which is separating Opálová stena (wall) from Opálová veža. There is a Granátový žľab (gully) tending upwards from the valley between Opálová stena and Granátová stena and the gully ends up in the already mentioned Granátový kotol (cirque). The tower is actually a SW prominence of Rohatá veža (tower), separated from this tower by Štrbina pod Opálovou vežou (notch). The three summits of Opálová veža are these: middle- the main one and the most massive, and the SW and SE ones in a form of lesser towers. The S and SW face of the tower is suitable for good summer climbing in a solid rock (see Opálová stena/face as well).
Getting there: From Sliezsky dom (mountain hotel): follow the hiking trail to Poľský hrebeň (saddle). In the upper part of Kvetnica (part of the valley) you shall turn right to the face of Opálová veža (tower), continue up the trail on a grassy shoulder, which is parallel to Kvetnicový žľab (gully). The trail continues beneath the Opálová stena, between the Opálové Mníchy (towers), up across the small saddle behind the Mních (tower), then beneath the rocks on the side of Granátový kotol (cirque) and up the slabby rocks and grass to the Granátová lávka (ramp) to the cirque (the upper part behind the Mníchy/towers is II). From the Granátová lávka continue to the S face.

Zostup zo štítu / Descent:

Zostup: Z Hlavného vrcholu dolu smerom ku Štrbine pod Opálovou vežou po blokoch až na trávnatú plošinu, z nej dole strmo trávnatou rampou až do štrbiny za vežičkou, okolo nej sprava na Štrbinu pod Opálovou vežou. Zo štrbiny na strane Velickej doliny vodorovne popod hrebeň až za Rohatú vežu do Rohatej štrbiny, ktorá oddeľuje Rohatú vežu od Granátového Rohu. Zo štrbiny dole žlabom ľahko na Granátovú lávku. Z nej do Velickej doliny - Kvetnice ako pri prístupe pod stenu. (I) 1,5 hod.

1. Ľavé rebro (IV) 1h.
H. Caureová, G. Cauer, E. Probstová, D. Reichart, 6.7.1932
Výstup skutočnený naraz spolu s cestou Pravé rebro Opálovej steny.
Zima: J. Honowski, Cz. Mrowiec, 25.4.1956, kombinovaná skalno snehová túra.

Z Opálového sedla vľavo, najprv platňami a vežičkou k prvému strmému výšvihu. Tu vľavo od hrany cez platňu, hore k hrane a za ňou 4m dole do štrbiny. Rebro sa tu veľmi strmo dvíha k Z hrbu Opálovej veže. Vľavo od hrany roklinou do štrbiny medzi týmto hrbom a najvyšším hrbom. Odtiaľ trochu vpravo a potom oblúkom nazad na hranu a na JZ vrchol veže.

2. Prostriedkom (miestami VI "A" ) 3h.
I. Gálfy, I. Urbanovič, 11.10.1960

Prostriedkom steny. V prostriedku západne orientovanej steny je výrazná vežička. Od tejto doprava v spádnici nástupu sú dve problematické stienky, prerušené trávnatou rampou. Prvú stienku z trávnatej terasy obchádzame zprava asi po 4 metroch, cez previsnutú hranu doprava a priamo hore na spomenutú trávnatú rampu. Niekoľko metrov doľava a vstupujeme do druhej stienky, ktorou asi 8 metrov po skobách (zlé možnosti skobovania) sa dostaneme do vhĺbenia. Priamo nad ním je výrazný komín, ktorý sa začína malým previsom a nad ním je hneď druhý. Sme na ľahšom teréne, ním asi 30 metrov, až sa dostaneme do kúta, z ktorého vychádza komín. Tento sa v hornej časti skrúca doľava. Nad komínom je mohutná strecha, popod ktorú traverzom doľava. Po dĺžke lana, mierne doľava komínikom neskoršie na hranu a napokon žliabkom na hrebeň, kde sa výstup končí. Dve dĺžky lana hrebeňom na vrchol.

3. J pilier (IV, miesto V) 1,5h.
I. Gálfy, I. Urbanovič, 11.10.1960

Južným pilierom steny.(4,5 dĺžky) V nástupovej časti piliera je v jeho pravej časti výrazný komín -výrazné vhĺbenie, smerujúci zprava doľava. Priamo kútom z nástupu vedie Tatarková cesta do platní. Obe cesty majú spoločný nástup. Spomínaným komínom-vhĺbením až na malú plošinku v pilieri, cca 55 M (nit). Pred nami je previsnutá machová stena piliera, ktorú obchádzame mierne zprava. Z plošinky stanovišťa asi meter doprava a hore vhĺbením asi 15m smerom pod biely previs. Zprava okolo previsu ťažšou kolmou stienkou (dve staré skoby, najťažšie miesto V.) Ďalej vhlbením a s odklonom doľava pod ďalší previs, ktorý tesne pod ním obliezame zľava. Niekoľko metrov nad ním stanovište (nit). Odtiaľ ľahko do žliabku doprava a hore , neskoršie niekoľko metrov zprava od hrany na hornú trávnatú terasu, ktorá pretína celú stenu aj pilier (nit vpravo v stene nad trávnikom). Od terasy (nitu) priamo hore, pred nami viditeľný zárez z dobrými odštepmi, ním hore, a potom asi ešte 90m plochým ľahším vhĺbením v pilieri na vrchol. Najvyhľadávanejšia cesta v stene. Preistené V. Tatarkom (nity /po jednom na stanovišti/ a temovaná skoba) pribl. v roku 2000.

4. Platňami (V) 3h.
Bobačičová - V. Tatarka, 12.10.1979

5. Biely pás (V, miesto VI) 4h.
F. Bauer, P. Jandík, 26.10.1980

6. Kútom (V) 3h
Bobačičová - V. Tatarka, 12.10.1979

7. Štrbina pod Opálovou vežou - Komín - (IV-V) 3h
J. Mešter, Š. Porubän, 3.8. 1949
Zima: V. Sláma, F. Veigl, 28.4.1955, Stredná časť je skalno ľadová, ostatné na snehu.

Cesta vedie markantným komínom, ktorý zprava ohraničuje J stenu Opálovej veže. Z Granátovej lávky pod stenou najprv žlabovitým vhĺbením v dolnej tretine komína. V druhej tretine sa komín zužuje, v tretej sa znovu značne rozširuje a prechádza do pozvoľnej sutiny. Touto na na štrbinu pod Opálovou stenou (medzi Opálovou a Rohatou vežou)