Vysoké Tatry - Rumanov ��t��t - 2428 m

Popis-štítu / Description:
Rumanov štít is a prominent peak in the High Tatras’ main ridge. There are two summits, the higher on northwest and the southeast summit.
Northeast face The six hundred meters high northeast face of Rumanov štít is one of the most impressive walls in High Tatras. There are three distinctive pillars on the face. All climbs, especially in winter are highly valuable undertakings. As there are possible combinations of routes as well as descents from the northeast face of Rumanov štít and east face of Veľký Ganek, we will describe some of these together.
Approach:
1. From village Lysá Poľana (PL – SK border) follow blue hiking trail into Bielovodská dolina (valley) towards the saddle Poľský hrebeň, pass Poľana pod Vysokou (mountain meadow) and climber’s campground and continue towards Zelené Kačacie pleso (tarn) and from here scramble up the scree beneath Gankova kôpka (hump/elevation) or up the left branch of the gully (Kačací žľab) to the SE face of Rumanov štít. (4 hours).
2. From Popradské pleso to Železná kotlinka: see in approach to Východný Železný štít. Scramble up to the saddle Východná Železná brána. From the saddle continue right and down into the little valley Železné spády and down to Zelené Kačacie pleso (3,5 hour).
3. From Velické pleso (Sliezsky dom), follow the green hiking trail to the saddle Poľský hrebeň. From the saddle go down to Litvorová dolina towards Zelené Kačacie pleso following the blue hiking trail (3 hrs).

Zostup zo štítu / Descent:

1. To Zlomisková dolina: from the northwest summit, descent by a sharp ridge across Rumanova štrbina (notch) to the southeast summit. From here easily descend down the gully to a scree-grassy rock band (so called Rumanova terasa), from its southeast end go diagonally to the left and down the gully into Rumanova dolinka. From here follow an noticeable footpath into Zlomisková dolina and further down to Popradské pleso (2 hours). 2. From Veľký Ganek descend the ridge into Gankova štrbina (notch), from here down the gully with loose rock slightly to the left to Rumanova terasa and from here continue the same way as above mentioned.

1. Ľavý pilier a varianty (IV) 4-7h.
B.Chvwašciňski, W.Stanislawski, J. Wojsnisz, 2. 8.1929
1a. Ľahším variantom zprava
S. Bernadzikiewicz, A. Kenar, Z. Korosadowicz, J. Ustupski 17. 7.1930
Zima: J. Červinka, V. Snášel 18. 2.1956

Nástup spočiatku šikmo doprava po rampe a trávnatej lávke na naklonenú trávnatú plošinu (30m.) Z nej po trávnato skalnatom úbočí prechádzajúcom postupne v novú lávku (35 m) a po nej (drolivé) neustále doľava. Nakoniec cez III stienku po 35 m na hranu ľavého piliera. Pilier tu tvorí stenu, v jej hornej časti je výrazný komín. Cez veľké balvany 40 m hore do sedielka tesne pri ľavom okraji piliera. Prvolezci liezli ďalej bližšie k stredu piliera na terasu pod ďalším výšvihom piliera. Variant 1a (ľahšie ) vedie ďalej zo sedielka dole a v zrázoch piliera nad Korytom Zlobivej. Obchádzame zľava vežičku po trávnato skalných stupňoch pod kolmú stienku. Prekonáme ju po pravej strane na už spomínanú terasu pod výšvihom. Po pravej strane výšvihu cez voľné balvany, tvoriace rímsu, 8 m šikmo hore na plošinu. Od nej vedie priamo hore trochu previslý žliabok. V jeho pravej stienke kolmo hore až pod previs. Tu doľava na dno žliabku, v ktorom je malý previs. Žliabok prechádza do komínku, ktorý náhle končí v kolmých platniach. Meter pred koncom komínku doľava obkročíme hladké rebierko (IV) - na trávnatú plošinu. Odtiaľ v 8 m komínku cez 2 kolmé stupne hore, ďalej cez stienku komínku do suťového výklenku. Teraz cez ohromné balvany 10 m šikmo doľava na hranu rebierka a pozdĺž nej na trávníček pod 3. veľkým výšvihom piliera. Výšvih obcházíme vľavo komínkom tesne za hranou rebra (III). Ľahkým, trávnato skalným terénom šikmo doľava 35 m až na hranu piliera. Po hrane (alebo v ľavom úbočí) 50 m hore. Nasleduje 90 m pozdĺž hrany 4. výšvihu piliera. Stienkou výšvihu 12 m hore (III) na trávnaté miesto a tu cez 5 m (IV) stienku na rozsiahlu plošinu, ktorú tvorí veľká platňa. Nad plošinou je 5.výšvih. Z pravého okraja plošinky stienkou výšvihu priamo hore až pod previs. Pod ním 3-4 m vodor. doľava cez platňu. (skvelé chyty, bez stupov) a na stupeň (nad nami je výklenok). Od stupňa cez 2 stienky šikmo doprava k odštiepenému balvanu. Pomocou neho hore na okraj platne (III) a cez ňu a šikmo doľava pod previslú stienku jedinej vežičky v rebre. Pod previsem doprava. a mierne dole do štrbiny za vežičkou.sestupem do štrbiny za vežičkou. Stojíme pod stenou JV vrcholu. Vyzerá nedobytne. Zo štrbiny v ľavom úbočí výšvihu 25 m trochu doprava hor až na trávu. Odtiaľ najprv trhlinami, potom komínom (50 m) priamo hore až k miestu, kde skaly nad nami tvoria ohromné hladké previsy a vpravo vidíme strmú členitú platňu. Tu cez kolmú stienku s bielou trojcípou škvrnou doľava (IV), potom cez hranu piliera do steny obrátenej k Zlobivej (k JV). Stenou 30 m mierne doľava až k skalnému hranolu, oprenému o stenu. Odtiaľ krátkou trhlinou a po zdolaní ťažšieho prerušenia komínkovitým pokračovaním (IV) na terasu tesne pod vrcholom. Ľahko hore na JV vrchol.

2. Velká zeď (Dlohý kout), (VI,A2)
J.Beneš, J. Šustr, 7.-9. 3.1982, čs.výstup roka 1982
1.opakovanie P.Brych, P. Weisser, 6 - 8. 3. 1987
Pozn. Cesta sa spomína aj pod názvom Dlhý kút
Schematický náčrt aj pri schéme cesty č.3.

3. Kůra - Žákovský (V+,A0) 7h.
J. Kůra, L. Žákovský,10. 7. 1982

4. Cesta na pamiatku Jara Gazíka (VI+)
S. Kuba, J. Matava, 25.8.1984.
Zima: J. Kuba, J. Matava, 7.- 9.3.1985.

5. Pavúčí úsmev (V+,A2)
L.Cvaniga, Haluška prvá pol. 80 rokov.
Ľavou časťou okolo Orolínovej cesty. Nákres prekreslený len podľa pomerne chatrnej starej skice.

6. Orolínova cesta (7-, pôvodne V,A1) 8h.
G. Haak, M. Orolín, 10. 7. 1972, len ľavá veža pod štítovú časť, 4 hodiny z rampy nad korytom.
Z. Drlík, M. Orolín,17. 7. 1972 cez štítovú stenu 3 hodiny.
Kompletný zimný priestup: A. Križo, J. Križo, F. Korl, 15.-17.3.1984
1. Voľný prelez: A. Kadlečík, M. Sabovčík, 11.9.2011,
Klasifikácia voľného prelezu prvé A1: 6+, A1 v štítovej stene:7-, 8 hodín z trávnatej lávky.

Popis: Nástup je spoločný z cestou č.7 až do koryta. Stadiaľ sa ľahko dostaneme na najvyššie položenú trávnatú rampu vľavo. Asi 40 m od konca je prerušované pásmo previsov, ktoré sa tiahne ponad celou šikmou lávkou. Voľné bloky v lávke obchádzame dvojmetrovým traverzom vľavo. Previsnutý kút zliezame pomocou skôb. Pokračujeme širokým komínom až na jeho koniec a potom výrazným komínom, ktorý sa tiahne smerom napravo, dostaneme sa pod previsnutú trojuholníkovú stienku. Traverzujeme doľava až do prostriedku stienky. Ďalší previs obchádzame zprava. Treba zdolať previs a stadiaľ pekným lezením po stienke s vytláčajúcimi stupňami na vežičku. Nad nami je asi 50 m stienka, ktorú zliezame jej stredom. Dostávame sa na hranu ľavej veže, odkiaľ vidíme do Štítovej steny. V ďalšej časti steny vedie šikmá lávka smerom napravo, kadiaľ vedie ďalší výstup. Asi 30 m ľahko po lávke, kde sa končí. Pomocou skôb hore na malú rampičku, traverz napravo cez hranu na plošinku. Tu je stanovište. V traverze pokračujeme cez platňu, na jej konci vliezame do stienky, ňou asi 10 m a dostaneme sa na lávku. Vystúpime na miesto, kde sa lávka končí a potom už ľahko na vrchol.

7. Rumanove koryto (podľa variantu III-VI)

7. / 7a - Výstup prvých dobyvateľov (V) 7 hod.
J. Golz, T Krystek, K. Narkiewicz Jodko, 5.9.1927
Nástup trochu vpravo od nástupu na ľavý pilier, 20 m IV,polica, potom postupujeme hore (miestami V) a najschodnejším terénom smerom k lávke ktorá je pod strmou stenou Ľavého piliera. (V tejto stene vedú cesty 2-6). Touto lávkou II-III (1 miesto V) smerujeme doprava do koryta pod prah ešte pod rozvetvením koryta. Cez previs (IV )a potom sa držíme vpravo a kolmo hore až pod štítovú stenu (IV). Odtiaľ rampou doprava (I) k Vyšnému Rumanovému priechodu. Podľa opisu Golza bola pravdepodobne štítová časť zdolaná približne alebo zhodne ako neskôr Dorawského cesta (Prostredný pilier) na vrchol (IV) 1,15 hod. (Opis pozri tam).

7. Rumanovým Korytom a štítovou stenou medzi vrcholmi. (V) 6-8 hod.
T. Bernadzikiewicz, T. Pawlowski, 28. 7. 1931 (Celým korytom až pod štítovú časť, stenu opustili lávkou doľava do koryta Zlobivej s výstupom na Nižnú Zlobnú štrbinu (II-III).)
T. Bernadzikiewicz, B. Chwascinski, 30. 8. 1932 (Prvý krát štítovou stenou medzi vrcholmi)
Nástup ako predchádzajúca Golzova cesta. Z police skalno trávnatým terénom pod strmý prah, tu traverz niekoľkometrov vpravo (V). Ďalej ľahšie pár desiatok metrov šikmo vpravo hore v serpentínach, na výraznú vpravo smerujúcu trávnatú lávku, ktorou do koryta. Korytom hore až k miestu kde je doprava vedúci strmý platňovitý zárez, ktorým vedie variant na prostredný pilier. Pokračujeme ďalej korytom cez previs (IV) a s občasnými ťažkosťami na najnižšiu sutinovú policu pod štítovou stenou. Odtiaľ doprava hore rampou pod stenou niekoľko na plošinku pod stenou. Nad touto plošinkou sa tiahne v štítovej stene mierne doľava výrazný zárez. Zo zárezu trochu vpravo strmou škárou pod previsom, a cez neho na skalný stupeň. Traverz platňami pár metrov vpravo a potom šikmo vpravo hore na začiatok výrazného strmého zárezu. Hore ním (V) až na jeho koniec. Ďalej stále šikmo doprava hore trávnato sklaným terénom na trávnatú lávku. Teraz doľava širokým zárezom v platniach, potom po ľavej hrane zárezu pod veľký previs. Previs prekonávame priamo (V najťažšie miesto). 4 metrovou trhlinou, neskôr puklinou šikmo doprava na plochý stupeň nad trávnatou rímsou. Traverz doľava do ľavého úbočia nevýrazného rebierka potom jeho hranouna začiatok šikmo doprava bežiaceho pásu. Odtiaľ nie pásom ale 20 m traverzom vodorovne doľava k začiatku komína, ktorý opäť smeruje šikmo doprava. 30 m komínom (IV) na jeho koniec. Cez dve rímsy hore na naklonenú platňu. Od nej šikmo doprava previsnutým komínikom (IV) k začiatku šikmo doľava bežiaceho žliabku. žliabkom a cez kolmú stienku na hrebeň medzi vrcholmi. Odtiaľ doprava na hlavný vrchol.

7b. Priamy variant do Rumanového koryta a vrcholový variant - Czyz a spol.
Pozri cestu č. 8.

7c. Vrcholový variant v štítovej stene na JV vrchol a jeho napriamenie (VI) 4 hod.
V. Karoušek, B. Svatoš, 26. 7. 1953
Zo suťovej plošiny pod štítovou stenou, odkiaľ vybiehakú rampy tvoriac písmeno V. Odtiaľ vybieha prostriedkom steny členitý pilier strácajúci sa v polovici steny v platňovitom kúte. Pilier je rozdelený troma rebrami. Nástup do steny je v pravej vetve písmena V, asi 40 metrov od najnižšieho bodu. Trávnatou stienkou do zárezu vpravo od tretieho rebra na balkónik. Zárezom až do kúta s bielymi stenami, Ľavou stenou kúta (V), pod charakteristický vajcovitý balvan, vsadený v kúte. Pod balvanom traverz vľavo do hladkej stienky. Touto asi 5 metrov hore na hranu pravého rebra. Ďalej vodorovný traverz vľavo cez kút medzi žľabmi, ktoré sú uzavreté previsom, expozícia, (V) na šikmú malú platňu prostredného rebra, uzatvorenú znova prevismi. Odtiaľ sa zarezáva do previsov šikmo hore hladký kút, zakončený previsom. Kútom hore cez previs (VI) , na ľahší terén. Tu sa stráca prostredný rebrovitý pilier v ľahkých stupňovitých skalách. (Tu začína napriamujúci variant) Teraz asi 60 metrov šikmým traverzom, vľavo, kúsok hore cez exponované malé platne a lávky na charakteristický vysunutý balkónik, ohraničený z údolnej strany asi dvojmetrovou vežičkou. Odtiaľ kolmo hore bielymi puklinami, asi 10 metrov, (V). Prídeme na začiatok strmej lávky, ktorá pretína ľavý vrcholový pilier steny, smerom zľava-šikmo doprava hore. Lávkou asi 70 metrov v smere hlavného vrcholu. Z konca lávky 30 metrov priamo cez platne do štrbiny na hrebeni, kúsok vpravo od JV vrcholu.

7c - Napriamenie Karouškovej cesty.(V+,A1)
P.Kubeš, D. Mižičko, M. Slavkovský, 11. 8. 1974. - Pozri schému výstupu.

7d - Gálfyho vrcholový variant.(VI) 3-4h.
I. Gálfy,I. Lehotský, J. Psotka, Z. Zibrín, 3.8.1954
Zimný výstup: I. Gálfy, J. Psotka, I. Urbanovič,Z. Zibrín, 1.4.1957
Nástup spodným prahom do koryta, korytom a Dorawského variantom Prostredného piliera na Vyšný Rumanov priechod. Prvovýstup - z VRP priamo hore na SZ vrchol. Letný opis: Vstup do steny je asi 30m vpravo od Bernadzikiewiczovej cesty medzi vrcholy. Čiastočne previsnutým terénom 30m nahor (neustále veľké ťažkosti). Ďalej stenou až do trhliny, tiahnúcej sa šikmo vľavo. Vhĺbením ku zvislej platni. Doľava plytkým hore previsnutým komínkom. Z trávnatej plošiny šikmo vpravo za rebro a ešte niekoľko desiatok metrov nahor na SZ vrchol.

8. Czyz a spol. (V+/A1)
J. Czyż, W. Madejczyk a W. Szczepanek, 6 -7.02.1989 (lezenie 17h., bez ľadu)
Pravdepodobne prvý zimný poľský kompletný priestup korytom až na vrchol. Cesta má priamy nástupový variant do koryta, pokračuje korytom a má vrcholový nástupový variant medzi Gálfyho cestou a Pravým pilierom.(S Gálfyho cestou sa čiastočne kryje)

9. Prostredný pilier (podľa variantu IV-V)
J. K. Dorawski, K. Walisch, 25. 8. 1928 (III, hore IV, celou stenou a celkove druhý priestup SV steny, vrátane vrcholovou stienkou sprava)

J. K. Dorawski, M. Korowicz, S. Makowski, M. Sokolowski, M. Szczuka , 6. 8. 1926 (nástup sprava, ďalej spod prostredného piliera do Rumanovho koryta, ďalej doprava na prostredné rebro a pokus o vrcholovú stienku SZ vrcholu, asi 30 metrov; potom nasledoval ústup)
A. Szczepaňski, J. A. Szczepaňski, M. Szczuka, 17. 7. 1927 (priamo prostredným rebrom po nástupe a za traverzom)
Zima: Dolu skalný, korytom snehový, rebrom skalnato-snehový a záverečnou stenou skalný výstup
1.M. Jaškovský, M. Matras, J. Valter, J. Velička, 1. 4. 1957
2. z. v. M. Blahout — R. Kuchař, apríl 1957
3. z. v., prostredná časť korytom, M. Jílek, J. Sláma, 4. 4. 1957

Opis: V zásade výstup i jeho varianty vedú skôr v ľavej stene prostredného piliera a nie priamo pilierom. Od ostrohy, ktorá vybieha z ľavého piliera, do spádnice koryta. Hore pravou stranou ostrohy, ktorá vybieha až z ľavého piliera. Prekročíme mokrý žliabok a červenkastými skalami, traverz do ríny vpravo od neho a ňou hore do miesta, kde vybieha vpravo cez zlomy úzka skalná lávka. Z lávky ľahký exponovaný traverz niekoľko metrov na jej koniec, odkiaľ hore cez 7 metrový prah (III) na ľahký, trávnato-skalný terén. Ním 75 metrov vpravo mierne stúpajúc na skalné rebro. Rebrom 25 metrov hore do miesta, kde sa znovu mení v strmý prostredný pilier. (Odtiaľ je možné vytraverzovať doprava na Nižný Rumanov priechod.) Ďalej šikmo vľavo cez rozlámané skaly, ale nedôjdeme až do platňovitej ríny.
(Variantom: Z tohto miesta je možné vytraverzovať vľavo cez platňovitú rínu do Rumanovho koryta a pokračovať hore korytom.)
Potom trávnato-skalným terénom hore mierne vpravo a prostriedkom cez platne a stupne k výrazným platniam na veľmi strmom úseku prostredného piliera. Platňami hore na dobré stanovište pri výraznom vhĺbení. Teraz niekoľko metrov vodorovne vpravo a ďalej šikmo vpravo až skoro ku hrane piliera. Odtiaľ priamo hore platňovitým zárezom a cez málo strmý platňovitý terén k zárezu, ktorý beží šikmo vľavo a umožňuje prekonávať strmý pilier. Zárezom hore, III na dobré stupne. Zo stupňov dolu vľavo a vodorovný traverz, III, na skalnú hranu. Teraz šikmo vpravo do zárezu, neskôr previsom, ktorým na malú skalnú platformu.
(Variantom: Celý tento úsek možno ľahšie obísť z ľavej strany, z Rumanovho koryta.)
Z platformy vpravo hore na rebro hrebienka a hore pod strmé skaly. Z malého stupňa traverz vľavo pod strmým prahom, v prostriedku blok na istenie, do bočného zárezu a ním hore. V jednom mieste je zárez prerušený vodou vymletým úsekom. Cez platne, IV, do ďalšej časti zárezu, ktorý sa rozširuje a prechádza v strmý platňovitý žliabok. K tomuto miestu možno dôjsť zľava z Rumanovho koryta. Žliabkom 50 metrov hore po čoraz lepšie vrstvenej skale. Tu sa žliabok skrúca doľava a prechádza v hlboký, veľmi lámavý komín, ktorým na jeho koniec, ďalej úbočím na skalnato-trávnaté rebro, ktoré ohraničuje Rumanovo koryto sprava. Ľavou stranou rebra, ľahký trávnatý terén, v smere štítových zrázov a na konci pod nimi na sutine vpravo na Vyšný Rumanov priechod. (Odtiaľ možno ustúpiť najľahšie naľavo pod štítovými stenami cez ľavé rebro na Vyšnú Zlobnú štrbinu.)
Vrcholová štítová stena: Z Vyšného Rumanovho priechodu niekoľko krokov vľavo a potom priamo hore 30 metrov, nakoniec cez silne popukané platne, na akýsi balkón pod strmo sa týčiacou vežou. Pod hladkou stenou veže vpravo 10 metrov pomocou vodorovných lávok do veľmi strmého, z balkónu neviditeľného komína, už nad jeho zrázom. Komínom 20 metrov hore (ďalej sa stáva veľmi hladký a strmý), potom stienkou a neskôr hranou jeho pravej strany a ňou veľmi strmo, 40 metrov, IV, nakoniec cez previsy na SZ hrebeň Rumanovho štítu, niekoľko metrov vpravo od jeho výšvihu.

10. Prostredný pilier priamo - Tatarka - Flejberk (V,A1, OS 6) 6h.
V. Tatarka, J. Flejberk, 10. 8. 1972
Zima: V.Kopelent, Mikyška,(V,A0), 27 - 28.2.1979
1.OS: D.Kopold, A. Šoltýs, 10.7. 2010 (VI)
Pôvodná uverejnená schéma V. Tatarku
Schéma podľa kroniky V. Tatarku
(Klasifikácia pravdep. trochu podhodnotená)
Pozri aj dopnkové info k stene.
Riešili sme dilemu po preleze cesty M. Kuniakom a T. Havlikom v auguste 2012: z mailovej pošty: "Podľa pôvodnej fotografie pod hlavnou vrcholovou hlavou prostredného piliera Tatarkova cesta uteká doprava po trávičkách na pravý pilier, ale cesta v skutočnosti vedie aj tak ako je zakreslená na obrázku (bola chyba na foto na webe) , vedie touto hlavou, našli sme tam dve skoby - len tento dolez chýbal na foto. Sú to ešte tri dĺžky v obtiažnosti 6,4,5."... Veľký mokrý kút sme jasne videli, bol asi za VI, je to tak možno 10m, fakt mokré, ale potom sme sa z neho vrátili a išli to prevismi zľava, lebo bol veľmi mokrý... Naozaj keď stojíš pod mokrým kútom vidíš že pilier ide vľavo a za kútom sa ťahá široký pás tráv - v podstate choďák za II-III doprava..(Pozn. Možný únilk -na foto fialovou).
Ďalej Matúš píše : "nech tam len preboha nikto nikdy neda žiaden borhák!!! parádna cesta aj odľahlosťou aj výhľadmi aj dĺžkou a za celý čas len jedna stará slučka a dve skoby. Super!

11. Bakoš-Petrík, Pravou depresiou steny (V+,A1, OS:M6) 9 hod.
D. Bakoš, V.Petrík, 18. 8. 1973
Zima:1. P.Dieška, L. Páleníček 28.-29.12.1973
2. J. Šmíd, S.Kysilková
3. J.Martiš, J. Špánik, 22.-26.2.1978
1. voľne: J. Čech, M. Sabovčík, 15.2.2011,11 hod. M6, M5+

12. Beneš - Gibas, SV Ganek cez Rumanového Mnícha (V+,A2)
J. Beneš, L. Gibas, 17.-19.3.1977, 60 skôb, sada hex.
Zima: Brichta, Jánoš 8.-9. 3. 1982.

13. Odstrčil-Vestenický, R. Mních (V, A0)
L. Odstrčil, J. Vestenický 6. 8. 1979 Napriek značnému úsiliu sa nám nepodarilo zistiť podrobnosti o tejto ceste. Cesta je uvedená len v prehľade sezóny v Jamesáku č.2 z roku 1980. O ceste údajne kolovali akési fámy. Ak máte nejaké bližšie informácie resp. dokonca schémy prosím Vás v záujme lezeckej komunity o doplnenie informácií.

14. Pravý pilier (IV-VI, podľa vrcholového variantu) 6 - 9h.
R. Hale, L. Januszewicz, W. H. Paryski, 23. 8. 1937; z Nižného Rumanovho priechodu, pilierom, až na Vyšný Rumanov priechod,
J. Szumski — J. Wozniak, 17. 8. 1947, prvý výstup celým pilierom, spodnú časť šli cez Birkenmajerov žliabok.

Nastúpiť na pravý pilier Rumanovho štítu možno v zásade tromi spôsobmi. Alebo Birkenmajerovým žliabkom (V) 3 hod., alebo Delovou rúrou, alebo Swierzovým žľabom. V sedielku, kde sa tieto tri žľaby zbiehajú, vystupujeme šikmo vľavo hore trávnato-skalnatou stienkou na ostrie piliera, pri jeho prvej vežičke. Ostrím resp. hranou 150 m hore, II-III až na veľkú vežu - Rumanovho mnícha. (2 hod.) Za ňou je sedielko, tzv. Nižný Rumanov priechod. Možno ním vytraverzovať v prípade potreby vľavo, ako i vpravo rôznymi kombináciami. Pôvodnou hranou-ostrím ďalej 25 metrov hore, potom šikmo doprava hore a traverz vľavo cez naklonenú platňu pod stienkou, k začiatku krátkej zvislej trhliny (vpravo od hrany piliera). Trhlinou hore cez zaklínené bloky (III), potom skalnato-trávnatým terénom napravo od piliera, dlhší čas hore, a ďalej na sedielko v hrane piliera. Znova ďalej dlhší čas až pod strmý výšvih. šikmo doprava na vodorovnú lávku. Z nej exponovaný traverz (rozlámané) doprava. Hore do strmej ríny a ňou v hore do sedielka pod štítovou stenou - Vyšný Rumanov priechod.(II-III) 2,5 hod. Odtiaľ možno ustupovať v prípade potreby rôznymi kombináciami ciest doprava i doľava. Z Vyšného Rumanovho priechodu ďalej buď niektorým štítovým variantom, alebo tak ako pri prvom priestupe celého piliera -zakončenie Dorawského cestou (Prostredný pilier) na vrchol (IV) 1,15 hod.

15. Cvaniga-Mečiar? a ostatné varianty.
L. Cvaniga, F. Mečiar, 1 polovica 80 rokov.
Cesta vedie v stene v pravej časti, vpravo od koryta, podľa konzultácie s L. Cvanigom cestu ani nemáme uvádzať, takže len kvôli úplnosti. Bližšie podrobnosti nemáme.

Ostatné menej významné varianty - vodorovné priestupy rampami a varianty nástupu na pravý pilier zo žlabu neuvádzame, ich obtiažnosť je uvedená na obrázku štítu.